Jadranské more

Jadranské more
Jadran leží medzi Balkánskym a Apeninským polostrovom. Chorvátskej republike
pripadá východné pobrežie, ktoré predstavuje oblast od Prevlake na juhu do mysu
Savudrije na západe, vrátane všetkých ostrovov, ostrovcekov a hrebenov (spolu je ich
vyše 1700) pozdlž pobrežia, plus súostrovie Palagruža. Je to jedinecná oblast Európy,
ako stvorená na plavbu motorovými lodkami, rýchlolodami alebo plachetnicami, ale aj
miesto, kde môžete obdivovat krásy podmorského sveta.Viac ako polovica celkovej
rozlohy Chorvátska pripadá moru – teplému, cistému, modrému a slnecnému.
Nárazové vetry, velké vlny a silné morské prúdy sa vyskytujú len zriedkavo a
neexistujú tu velké výkyvy medzi prílivom a odlivom. Podmorský svet má rôznorodý
reliéf (kamenistý aj piesocnatý) ako aj rôznorodú a pestrofarebnú flóru a faunu.
More je najplytšie v okolí pobrežia Istrie (do 50 m) a nedaleko ostrova Palagruža sa
prehlbuje do 250 m. Na juhu je ovela hlbšie (do 1300 m pri ostrove Jabuka). V
jadranskom mori žijú stovky druhov rýb, hlavonožcov, kôrovcov a mušlí.
Sladko-morská voda v oblasti pobrežných pramenov a ústí riek je tiež bohatá na
mnoho druhov rýb. Jaskynné nálezy hvarskej kultúry sú dôkazom používania lodí v
tejto oblasti už 3500 rokov pnl. Pomocou vesiel a plachiet sa po jadranskom a aj celom
Stredozemnom mori plavili ilýrske vojnové „liburny“, starochorvátske „sanény“ a
„kondury“ (všetko sú to typy starých plavidiel). Chorváti boli zrucní lodiari a námorníci
už od dávnych cias. Plachetnicami sa plavili cez oceán a skúmali Nový svet. Aj dnes sa
tu stavajú lode – od klasických drevených lodí po super tankery, ktoré sa plavia po
všetkých moriach sveta. Rybári aj dnes používajú tradicné „leuty“ a „gajety“ (lodky s
jedným stožiarom). Jedlá rybárov a námorníkov sú tradicne zhotovované z rôznych
druhov rýb a iných morských živocíchov, vždy dochutené domácim olivovým olejom.
Z 1185 ostrovov a hrebenov rozosiatych pozdlž jadranského pobrežia Vám predstavíme
len niektoré. Rab: V roku 1889 ho mestská rada vyhlásila za kúpalisko a liecebnu.
Britský král Eduard VIII. velmi podporoval rozvoj cestovného ruchu na ostrove Rab.
Navštívil ho so svojou velkou láskou Americankou Wallis Simpson. Legenda hovorí, že
sa tu práve on prvý kúpal bez oblecenia. To bol zaciatok nudizmu na ostrove Rab. Rab
je jedným z ostrovov s najbohatšími lesmi a má až 300 pramenov vody. Nedaleký
ostrov Pašman je prepojený s Ugljanom. Oni sú vlastne dvojicky a jediným rozdielom je
to, že Pašman je pokojnejší. Obidva ostrovy sú rovnako pekné a pokryté striebristými
olivovými hájmi. Tieto dve perly môžte vidiet z pobrežného mesta Biograd, ktorý je
geografickým centrom Jadranu. Iž je ostrov, ktorý sa nachádza medzi ostrovmi Ugljan
a Dugi otok. Je známy kvôli tomu, co má, ale aj kvôli tomu, co nemá: má bujnú
vegetáciu Stredozemia a nemá autá. Podla legendy Kornati, labyrint morských
priechodov a ostrovcekov, vznikli z velkého množstva kamenných stien, ktoré Bohu
ostali po stvorení sveta. Hodil ich do mora, pozrel sa na ne a skonštatoval, že už nic
netreba menit.
Slávny George Bernard Shaw povedal o tejto skupine najclenitejších ostrovov
jadranského mora, ktorú tvorí 140 ostrovov, ostrovcekov a hrebenov, že „Bohovia
chceli korunovat svoje dielo, a tak v posledný den stvárania sveta z ich slz, hviezd a
dychu vznikli Kornati.“ Na ostrovoch sa nachádzajú mnohé sezónne obývané rybárske
osady - okolité more je bohaté na ryby a je aj castým cielom športových rybárov.
Kornati sú velmi zaujímavé pre námorníkov, a preto tu fungujú dve námorné strediská:
Žut a Piskera. Medzi ostrovmi sa carovnostou vyníma Murter (18 km2). Je spojený s
pevninou mostom dlhým len 12 metrov. Murter je ostrovom rybárov, lodiarov a
olivových hájov. Najväcšími mestami na ostrove sú Tisno, Hramina, Betina a Jezera.
Ostrov Prvic sa nachádza v blízkosti turistickej perly, Vodíc, oázy flóry a fauny
Stredozemia. Ostrov Zlarin leží juhozápadne od Šibenika. V 15. storocí bol známy kvôli
zberu koralov a morských špongií, o com sa môžete presvedcit v zlarinskom múzeu.
Západne od Zlarinu leží ostrov Obonjan, známy ako Ostrov mladosti.
Vedla je ostrov Kaprije, ktorý dostal svoje meno po rastline typickej pre Stredozemie –
kapara trnitá (capparis spinosa), ktorej puky sa používajú ako korenie. Mnohé
plachetnice navštívia Kaprije kvôli pocetným zátokám a prekrásnym plážam. Žirje je
najvzdialenejší obývaný ostrov šibenskej oblasti s perfektnými miestami pre rybolov a
mnohými zátokami vhodnými pre jachty a plachetnice. Krapanj je najmenším a
najnižším obývaným ostrovom tejto oblasti s rozlohou iba 0,36 km2 a nadmorskou
výškou len 7 metrov. Je zároven najhustejšie obývaným ostrovom tohto regiónu. Južne
od Braca je Hvar, najdlhší ostrov na Jadrane. Je to ostrov vinohradov, olivových hájov
a levandule. Obklopený kryštálovo cistým morom má najväcší priemerný pocet
slnecných dní v roku. Pozdlž oboch pobreží je postavených mnoho starých kamenných
domov spojených malými mostami. Mesto Stari Grad tvorí zjednotený celok a rybárske
múzeum vo Vrboskoj je jedinecným na jadranskom pobreží. Hvar je urcite výnimocným
ostrovom: má príjemné zimné a letné dovolenkové strediská, miernu klímu a bujnú
subtropickú vegetáciu. Pakleni otoci (= pekelné ostrovy) sú špeciálne zaujímavou
skupinou ostrovov so štrkovými a pieskovými, hlavne nudistickými plážami a útesové
morské dno perfektné na podvodný rybolov. Je to tiež raj námorníkov.
Oproti Splitu sa nachádza ostrov Šolta, strmý ostrov s clenitým pobrežím chudobným
na vegetáciu. Maslenica je jeho hlavným prístavom a vhodným miesto pre zakotvenie
menších lodí. Daleko od pevniny a jej problémov je ostrov Vis, plný paliem, známy
svojimi rybármi, námorníkmi, prekrásnou prírodou a rôznorodou turistickou ponukou.
Juhozápadne sa nachádza ostrov Biševo (6 km2). Je na nom vela jaskýn vtesaných do
strmých stien. Medzi nimi je výnimocná Modrá jaskyna, so svojimi otvormi nad aj pod
morskou hladinou. Ked je morská hladina mierna, lúce svetla sa v jaskyni lámu a
odrážajú sa od stien jaskyne tak, že predmety a ludia nad vodou sú prekrytí modrou a
predmety pod vodou striebornou farbou. V okolí ostrova Vis sa nachádzajú ostrovy
Svetac (Svätý Andrija), Jabuka, Brusnik a Palagruža. Mnohí ludia nemôžu urcit farbu
jadranského mora. Niekedy je tmavo modré, niekedy zeleno – modré. Faktom ostáva,
že to závisí od doby dna a uhla, pod ktorým slnecné lúce prenikajú do mora a svietia v
tisícoch odtienov. Toto more je však vždy prekrásne a jedinecné.