Základné údaje
Rozloha: 20 700 km2
Najvyššia hora: Mount Meron 1208 m
Najnižší bod: Mŕtve more –400 m
Najdlhšia rieka: Jordán (časť) 420 km
Počet obyvateľov: 5 525 000
Štátne zriadenie: pluralitná republika s jednokomorovým parlamentom
Ozbrojené sily: celkom 176 000; pozemné vojsko 134 000, námorníctvo 10 000, letectvo 32 000
Najväčšie mestá: Jeruzalem (hl. mesto) 620 000, Tel Aviv-Jafo 390 000 (aglomerácia 1 750 000), Haifa 275 000
Úradný jazyk: hebrejský, arabský
Národnostné zloženie: Židia 81,8 %, Arabi a ostatní 18,2 %
Náboženská príslušnosť: židia 81,5 %, moslimovia 14,4 %, kresťania 2,3 %, drúzi 1,6 %, ostatní 0,2 %
Mena: 1 nový izraelský šekel = 100 agorot
Hrubý domáci produkt: 69 mld. US dolárov
Hrubý domáci produkt na osobu: 12 690 US dolárov
Nádeje dožitia pri narodení: muži 75 rokov, ženy 78,5 roku
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo a rybolov 3 %, ťažba a priemysel 22 %, stavebníctvo 5,5 %, služby 69,5 % (doprava a spoje 9 %, obchod 11,5 %, finančníctvo 23,5 %, ostatné služby 25,5 %)
Malý, husto zaľudnený štát Izrael vznikol v roku 1948 ako židovská domovina v Palestíne. Historické putá obyvateľstva, ktoré bolo po mnoho storočí rozptýlené po svete, siahajú až do doby pred viac než 3000 rokmi. Židovské územné nároky sa stretávajú s požiadavkami palestínskych Arabov, ktorých osídlenie je tiež veľmi staré.
Prírodné pomery
Izrael leží v juhovýchodnom cípe Stredomoria a hraničí s Libanonom na severe, Sýriou na severovýchode, Jordánskom na východe a Egyptom na juhozápade. Krajinu možno rozdeliť do štyroch oblastí: úrodný, husto osídlený pás rovín na stredomorskom pobreží; centrálnu vrchovinu tiahnúcu sa od Galileje na severe po Judeu uprostred; hlboké tektonické údolie rieky Jordán s najhlbšou preliačinou sveta – Mŕtvym Jazerom (vzhľadom k vysokému obsahu soli v ňom neexistuje život), prebiehajúce pozdĺž východných hraníc k zálivu Akaba; a Negevskú púšť na juhu.
Klíma je subtropická, s horúcimi a suchými letami a silnými zrážkami v zime hlavne na chladnejšej severnej vysočine (600 až 900 mm); vo veľmi teplom údolí Jordánu ich spadne 100 až 400 mm. Väčšina pôvodných vždyzelených lesov v priebehu storočí zmizla, ale boli vysadené nové porasty paliem, ihličnanov, eukalyptov a citrusov. Na centrálnej vysočine rastie krovinatá vegetácia typu frygana. Rozmanitá fauna prežíva v rezerváciách.