Ivan Machala

Ivan Machala


Narodil sa 5. januara 1940 v Zemianskom Podhradi v robotnickej rodine. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, Bosaci a Novej Bosaci, zmaturoval roku 1957 na Gymnaziu v Novom Meste nad Vahom. Potom studoval slovencinu a rustinu na Vysokej skole pedagogickej v Bratislave. Neskor absolvoval postgradualne studium obcianskej nauky na Filozofickej fakulte UK, kde zlozil aj rigoroznu skusku zo slovenskeho jazyka a literatury a ziskal akademicky titul PhDr. Po skonceni vyokoskolskych studii posobil v rokoch 19631966 ako stredoskolsky profesor na Strednej priemyselnej skole v Martine a v rokoch 19661997 na Strednej priemyselnej skole v Novom Meste nad Vahom. Od roku 1997 je riaditelom Odboru literatury a kniznej kultury Ministerstva kultury SR.

V oblasti literarnych aktivit sa venuje literature faktu a prekladatelskej tvorbe z rustiny a anglictiny. Knizne debutoval ako spoluautor so svojim bratom Drahoslavom dielom Reporter Hemingway (1980, 1990). Autori v nom formou novinarskych eseji zobrazili tie useky zo zivota americkeho spisovatela, ktore su spojene s jeho pobytom a novinarskou cinnostou v Europe, najma vo Francuzsku, Taliansku a Spanielsku. Kniha vysla trikrat (a bola rozobrana) v Polsku v celkovom naklade 120 000 vytlackov. Jej casti vysli casopisecky v chorvatskom preklade. V samostatne napisanej knihe Vitaz van Gogh (1990) zobrazil ludsky a umelecky vyvoj jedneho z najvyznamnejsich predstavitelov svetovej malby, holandskeho maliara Vincenta van Gogha. Reportaznofaktografickou formou s vyraznymi literarnoestetickymi postupmi poukazal na maliarove filozoficke nazory, na jeho socialne citenie a esteticke myslenie, a to v ramci dobovo a spolocensky chapaneho kontextu, pricom zdoraznil humanizacny aspekt maliarovej tvorby i nazorovych postojov. V biografickej novele Sedem dni (1995) zobrazil useky zo zivota svojho spolurodaka, narodneho dejatela a prveho slovenskeho bibliografa Ludovita Vladimira Riznera. Predstavil ho ako cloveka nesmiernej pracovnej huzevnatosti a vytrvalosti, ktory daleko od centier kulturneho a literarneho zivota a v zapase o socialne zazemie skoly i rodiny vytvoril dielo nesmiernej hodnoty Bibliografiu pisomnictva slovenskeho. Zaroven vsak zdoraznil, ze bydlisko L. V. Riznera sa postupne stavalo vyhladavanym miestom navstev mnohych slovanskych vzdelancov a spisovatelov v druhej polovici 19. a na zaciatku 20. storocia a jednym z ohnisk slovenskeho narodneho povedomia. Napisal aj biograficku prozu o ruskom prozaikovi 20. storocia Rok s Paustovskym. Prva cast s podtitulom Jar vysla roku 1997, do tlace su pripravene aj dalsie tri casti: Leto, Jesen, Zima. Je tiez autorom lexikografickeho diela Kratky slovnik narecia slovenskeho zemianskopodhradskeho (1996).

Pre rozhlas napisal biograficku hru o Vincentovi van Goghovi Cakanie na havrana (1984) a rozhlasove feature o maliarovi Ladislavovi Mednanskom Krajinar hmnlistych horizontov (1985), o Matejovi Belovi Magnus decus Hungariac (1987) a dalsie. Z rustiny prelozil diela K. Paustovskeho, A. Bunina, C. Ajtmatova, J. Bondareva, V. Astafieva a z anglictiny v jazykovej spolupraci s Annou Vargovou diela E. Hemingwaya a Mellisy Karlakovej.