Islandské gejzíry

Islandské gejzíry
Islandské pomenovanie horúceho prírodného vodostreku – Geysir – sa stalo
všeobecným pojmom.
Ked má clovek štastie a dostane sa do blízkosti slávneho islandského Geysiru práve
vcas, zažije nádherné a velkolepé predstavenie. Z belavého kráterceka z gejziritu
(kremenný sinter) s priemerom niekolko málo metrov sa najprv ozýva iba bublanie a
hucanie ako z prehriateho kotla, obcas vyšplachne cez okraj prekypujúca voda a zasa
zmizne. Potom zacne gejzír pulzovat a voda váhavo stúpa a zasa klesá. Napokon
uvolnený prúd vystrekuje v bielej extáze k oblohe, sprevádzaný sycaním a hucaním,
zahalený do oblaku pary, ktorú vietor rozfúka do obrovského vejára. Po siedmich
minútach slabnúci vodostrek sklzne spät do krátera a naposledy vyfúkne oblak pary.
Tento známy Geysir leží na východ od Reykjavíku, asi 20 kilometrov na juh od ladovca
Langjökull, v zalesnenom širokom údolí oblasti Haukaddur, kde vyvierajú desiatky
teplých pramenov a niekolko menších gejzírov, z ktorých v súcasnosti najaktívnejší sa
volá Strokkur.
Prvé zmienky o tejto termálnej oblasti pochádzajú z roku 1297, ked juh Islandu
postihlo velké zemetrasenie. Hned po nom sa objavilo niekolko gejzírov vrátane
najvyššieho, ktorý vybuchoval každý den. Dostal islandský názov Geysir co volne
preložené znamená „divý vodostrek“. Geysir sa stal známym po celom svete, lákal na
Island vela zvedavých cestovatelov a jeho názov sa nakoniec stal všeobecným
pojmom. Vrchol svojej slávy dosiahol okolo roku 1800, ked vybuchoval niekolkokrát
denne až po frekvenciu 14 výbuchov za 24 hodín. Potom akoby sa vycerpal, prejavoval
sa coraz menej a menej, až roku 1907 na 30 rokov utíchol, Roku 1935 sa podarilo
umelo vyvolat erupcie, ale sú velmi nepravidelné a zriedkavé. Stlp horúcej vody
smeruje k oblohe raketovou rýchlostou zahalený oblakom pary.
Teplé a horúce pásma:
Island je známy horúcimi pramenmi, ktoré vyvierajú na povrch asi v 250 rôznych
oblastiach, a to z viac než 600 žriedel s celkovou výdatnostou asi 1500 litrov za
sekundu. Ich priemerná teplota sa pohybuje okolo 75°C, maximálna dosahuje bod
varu. Všetky horúce pramene a gejzíry vyvierajú v teplých pásmach tretohorných
cadicov, kde už nie sú aktívne sopky. Sú zapojené do systému ustavicnej cirkulácie
vody, ktorá z povrchu vteká do puklín, klesá k žeravému telesu, zohrieva sa, pohlcuje
unikajúce plyny a vracia sa na povrch.
Na miestach súcasného vulkanizmu sú zasa horúce pásma zeme, kde aj pôda na
povrchu na dotyk páli. Tu však žiadne horúce pramene nie sú, lebo voda sa v zemských
puklinách ihned mení na paru.