Snád žiadny iný clovek neovplyvnil myslenie ludstva takým neobvyklým a navždy nezmazatelným spôsobom ako Isaac Newton. Celé tisícrocia si ludia lámali hlavu nad otázkami: „Ako sa pohybujú planéty a hviezdy, a ako sa pohybuje Zem okolo Slnka.“ Tieto otázky riešili taký známi antický filozofovia ako Hipparchos, Aristrachos, Ptolemaios a v stredoveku takí géniovia ako Kopernik, Kepler, Galilei avšak bez úspechu.Až v roku úmrtia Galileiho sa narodil muž, ktorý sa stal géniom. Isaac Newton uzrel svetlo sveta v dedinke Woolstrape v stredoanglickom grófstve Lincolnshire a ked sa narodil /r.1642/, bol už polosirotou. Jeho matka chcela, aby sa stal polnohospodárom, no jeho nevlastný otec –knaz presadil, aby študoval. Už ako osemnástrocný zacal študovat na univerzite v Cambridge a mal sa tiež stat duchovným. Naštaštie do jeho života zasiahla náhoda. R. 1663, ked bol Isaac druhý rok na univerzite, zriadili tam prírodovedeckú katedru, ktorej profesorom sa stal Issac Barrow, popredný anglický matematik. Newton obdivoval vedomosti svojho profesora a ten si zase zamiloval nesmierne nadaného žiaka na prírodné vedy. Už o dva roky nadobudol znamenité matematicko-fyzikálne vedomosti a tak o jeho osude bolo rozhodnuté- roku 1669 sa stal profesorom matematiky na univerzite v Cambridge. 17. storocie bolo epochou revolucných prírodovedeckých zmien. Vedci sa dovtedy odvolávali na autoritu Aristotela, no konecne zacali sami experimentovat a pozorovat. Mnohí z nich urobili dôležité objavy pre rodiacu sa modernú novovekú prírodnú vedu, no Newton vypracoval komplexnú a jednotnú teóriu, v ktorej objasnil ako a cím sa riadi celý kozmos. Základom tejto teórie bola presná formulácia zákona o všeobecnej gravitácii. Pomocou neho je možné pochopit a vypocítat chod všetkých mechanických systémov, pocínajúc kmitaním kyvadla až po pohyby planét, hviezd, ba celých galaxií. Po tomto Newtonovom výkone sa len sotva bude nejaký seriózny vedec pokúsat vysvetlovat podstatu vecí a fenoménov podla naivných filozofických špekulácii a pomocou metafyziky, ako sa predtým s úplnou samozrejmostou celé storocia robievalo. Už len samotné práce z oblasti optiky by Newtonovi zabezpecili popredné miesto v poradovníku svetových osobností. Isaac Newton bol priam geniálnym experimentátorom so šošovkami, prizmami a zrkadlami. Svojimi pokusmi dokázal, že slnecné svetlo sa skladá z rôznych farieb, ktoré majú odlišné koeficienty lomu. V oblasti mechaniky, ktorá bola jeho absolútnou doménou sformuloval základné pohybové zákony kinematiky. Z týchto zíkonov sa potom mohla vyvinút celá moderná fyzika a astronómia a v podstate ovplyvnili všetky vedecké disciplíny. Newtonov zákon akcie a reakcie sa stal neskôr princípom pohybu vsetkých raketových motorov a tým umožnil lety do medziplanetárneho priestoru. Ešte pocas Newtonovho zivota sa jeho zákony velmi úspešne a úcinne aplikovali v astronómii. R.1678 uverejnil svoju svetobornú prácu „Matematické princípy prírodnej filozofie“, ktorá bola vo vedeckom svete prijatá s velkým nadšením a obdivom. Jeho prínos pre ludstvo spocíval v tom, ze stmelil chaotickú a nejednotnú mnozinu neúplných teórií a špekulácií polovedeckého a pseudovedeckého charakteru do uzavretého vedeckého systému. Isaac Newton je pochovaný vo Westminster Abbey a je prvým vedcom, ktorému sa dostalo tejto pocty.