irsko

Zemepisná poloha

Írsko leží na menšom z Britských ostrovoch. Brehy Írska obmýva Atlantický oceán a Írske more. Susedí s Veľkou Britániou, konkrétne s časťou Severné Írsko. Spoločná hranica meria približne 360 kilometrov. Od väčšieho ostrova, na ktorom leží väčšia časť Veľkej Británie, ho delí približne 80 kilometrov.
Členenie

Írsko má takmer rovinatý povrch s miernymi pahorkami. Členité je iba západné pobrežie, ktoré trochu pripomína Nórske fjordy. Krásne zátoky zdobia celé pobrežie. Nížiny, ktorých čerstvá zelená farba zdobí a charakterizuje celé Írsko, sú popretkávané riekami. Zvláštnosťou sú ľadovcové jazerá.
Povrch

Podobne ako Veľká Británia, aj Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a začiatkom karbónu.
Írsko má celkovo nižší povrch než Veľká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatiaľ čo nevysoké pohoria a vrchoviny začlenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohraničujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväčším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekoľko málo zalesneným oblastiam.


Susedná pahorkatina Wexford je pokračovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dosť izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez močiarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vypĺňa rad dlhých, rovnobežných, väčšinou holých chrbtov z červeného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vypĺňa mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov, pieskov, ílov.
Delí sa na 4 časti: