irsko

Pôvod Keltov

Vďaka nástrojom a charakteristickým zbraniam, ktoré nám Kelti zanechali, vďaka názvom, ktorými označovali zemepisné skutočnosti ich zeme a aj vďaka niektorým iným dochovaným výrazom môžeme rozpoznať ich prítomnosť v dobe, kedy už sa svojou osobnosťou odlíšili od iných skupín (čiže asi v dobe 2000 rokov pred n.l.).
Z hľadiska jazykovedného môžeme Keltov zaradiť do skupiny indoeurópskej. V tej západoeurópskej oblasti, ktorá bola východiskom ich putovania, tvorili malé skupiny poľnohospodárov, či pastierov žijúcich v otvorenej krajine. V menej prístupných končinách, ako sú hory, lesy, či ostrovy, sa iní Kelti živili lonom rýb a zvierat a niekedy aj lúpežami, alebo vojnami.
Keltské mravy

Antický autori neboli voči Keltom nijako zhovievavý a vytýkali im rôzne neresti, ktoré mali sami, napríklad pederastiu. Aristoteles mal síce podľa všetkého sklon vidieť v nej skôr cnosť ako neresť, pretože “vďaka tomuto zvyku sa Kelti vymaňujú z ženskej nadvlády, ktorá je metlou štátov”, ale ostatný autori ju neposudzovali tak mierne.
Diodóros Sicilský píše: “Galovia majú krásne ženy, ale približujú sa k ním veľmi zriedka, pretože omnoho viac dávajú prednosť nemravným objatiam mužov. Bez akejkoľvek úcty k vlastnej dôstojnosti a bez odporu vydávajú svoje krásne telá iným mužom, čo je nepochopiteľné. Nepovažujú túto slabosť za nič, kvôli čomu by sa mali hanbiť: svoju priazeň dokonca ponúkajú, a ak nieje prijatá, majú to za urážku.”


S týmito poznámkami sa stretávame aj u iných autorov, napríklad u Strabóna, ktorý píše: “U Keltov sa nepokladá za hanebné, ak mladíci dovolia zneužiť inému mužovi kvet svojej mladosti.”
Jeden inač dobre informovaný autor, Caesar, však túto neresť u Keltov nespozoroval. Bolo ale všeobecne známe, že jej sám holdoval a že pri jeho triumfálnom pochode na Kapitol v roku 46 pred n.l. legionári spievali veľmi nechutné satirické popevky obsahujúce narážky na jeho údajné milovanie s Nikomédom III., kráľom Brithýnie:
“Caesar pod seba dostal Galiu, Nikomédes pod seba dostal Caesara, ale Nikomédes aj tak neslávi triumf.”
Keltov však iba ťažko môžeme súdiť podľa našej mentality

Ich sústava hodnôt sa značne líšila od našej a pokiaľ ide o pederastiu, v tom sa podobali ostatným starovekým národom. Napríklad o keltských prostitútkach sa dozvedáme, že hlava rodiny od nich mohla požadovať časť ich zárobku. Prostitútka mala vymedzené spoločenské postavenie, ako nám to pripomína írske rozprávanie Bescua: “Táto žena sa s mužmi spája buď v posteli, alebo v papradí. Hovorí sa jej papraďová prostitútka za temnej noci vraj prijíma v spoločnej posteli všetkých. So svojou rodinou hradí výdaje na deti, ktoré porodí.”Musíme pripustiť, že tieto rysy Keltom ku cti neslúžia, ale mali aj iné, ktoré sa ukazujú vo svetle priaznivejšom.


Napríklad čistotu. “Všetok ľud,” píše Ammianus Marcellinus, “dáva krajnú dôležitosť elegancii a čistote. Nenašiel by sa u nich muž, a tým menej žena, ktorý by chodili špinavý a otrhaný.”
Ako vyznávači kultu tela dbali Kelti na to, aby zostávali štíhli. Neradi priberali. Pri určitých príležitostiach sa bruchá premeriavali zvláštnym opaskom zodpovedajúcim jeho najväčšiemu dovolenému objemu; kto ho prekročil, bol potrestaný.