irsko

Kelti
Kelti a Keltológovia

“Iba málo iných rás,” prehlasuje Renan, “malo tak poetické detstvo ako Kelti; nič im v ňom nechýbalo: mytológia, lyrika, epopeja, romantická imaginácia ani náboženské cítenie.”

Le Braz o nich hovorí: “Aby si uchovali pomyslenú integritu, do posledného dychu bojovali s tým, čo bolo nevyhnutelné. To vysvetľuje smútok napĺňajúci ich piesne; nebúri, ale žaluje, je rezignovaný, ako sa sluší na mierne stvorenia.”
Renan, ktorý pokladal Keltov za rasu (čiže celok jedincov určitého fyzického typu), sa mýlil.


Kelti sa skladali z početných kmeňových útvarov, ktoré nikdy nevytvorili vlastnú ríšu a patrili k rôznym rasám. Niektoré skupiny – ako Íri, Walesania a Bretónci, chránený zemepisnou polohou pred vonkajšími vplyvmi – si viac než ostatný uchovali dávne tradície, ale všetky zdieľali charakteristickú originalitu keltského sveta, ktorý počas dvoch tisícou rokov znepokojoval antický svet a významne prispel k vytvoreniu západnej kultúry.
Staroveké vedomosti o Keltoch

Výraz “Kelt” po prvý raz použil Hérodotos, ale jeho vedomosti o tomto ľude sú obmedzené a značne nepresné, ba dokonca mylné: Kelti vraj sídlia u prameňov Dunaja, ale tie sú podľa všetkého v Španielsku a na brehoch Atlantického oceánu.
Podľa Aristotela je ich oblasťou severný chlad. Píše o nich, že “tí, kto sídlia za Ibériou, žijú v podnebí tak studenom, že v ňom nevydrží ani osol”. Obyvateľstvo týchto zemí je nazývané Keltmi a podľa Pausania sa tak označuje aj samo.
Antika si keltský svet síce uvedomovala, ale jej predstavy o ňom boli veľmi neurčité. “Je to veľká zem a jej strednom preteká rieka Rýn,” píše jeden spisovateľ zo 4. storočia pred n.l.


Ibaže, ak sa hovorilo o keltskej zemi, rozumela sa tým aj Germánia. Podľa Dionýsia Helikarnásského, ktorý žil v Caesarovej dobe, bola Germánia iba časť územia Keltov. Taktiež Diodóros Sicilský pokladal Dunaj tak ako Rýn za rieku keltskú.
Názov Kelt označoval veľký etnický celok, ale pôvodne mal význam obmedzenejší na vetvy usadené medzi riekami Marnou a Garonnou.
Hmotná kultúra Keltov

Kelti prišli zo zemí, na ktoré antika uložila Hyperborejcov, a boli počiatkom 3. tisícročia iba jednou z mnohých skupín žijúcich na tomto severskom území, zatiaľ čo na juhu sa rozvíjali a rúcali ríše.
Kelti ako severný ľud žijúci na okraji antickej civilizácie za chvíľu, navzdory nepriateľským pomerom, vytvorili samostatnú civilizáciu.
Nájdené predmety nasvedčujú, že Kelti boli od začiatku ľud bojovný: mali medené dýky v tvare vŕbových listov, mečíky, ktoré sa postupne predlžovali, až sa zmenili na meče a sekery s okrajmi najprv plochými a potom so zjavne odlíšenou lištou; to sú zbrane, s ktorými sa stretávame v celej keltskej oblasti.
Keltská civilizácia

Bola charakteristická nielen nádobami, zbraňami a nástrojmi, ale aj spôsobom pochovávanie mŕtvych.
Keltských hrobov sa napočítali desaťtisíce. Mali podobu veľkých pahorkov z kameňa a hliny, takzvaných mohýl, a spravidla bývajú v zalesnených krajoch; mŕtvy v nich ležal v rakve. Tieto hroby boli od začiatku doby bronzovej skromné, ale neskôr sa obohacovali o rôzne prínosy získane v priebehu vekov.