irsko

V roku 1937

Bola prijatá republikánska ústava a Slobodný štát Írsko bolo premenované na Eire. Veľká Británia uznala nový štát až roku 1945. V roku 1949 Írsko vystúpilo z Britského spoločenstva (stalo sa Írskou republikou a de Valeru zvolili za prezidenta), ale zostalo s Veľkou Britániou hospodársky spojené colnou úniou. R. 1969 začali v Severnom Írsku krvavé boje medzi protestantmi a katolíkmi, ktoré v r. 1971 vyvrcholily "krvavou nedeľou" v Londonderry.
V marci roku 1972

Prevzala odpovednosť za Severné Írsko Veľká Británia. V 20. storočí Íri prakticky nepretržite bojovali za zjednotenie ostrova. Hlavnou organizáciou bola IRA (Írska republikánska armáda), ktorú založili v r. 1919 predstavitelia strany Sinn Féin. Prvým veliteľom IRA bol Michael Collins. Od. r. 1969 sú IRA a rôzne iné organizácie a polovojenské skupiny zodpovedné za bombové atentáty a za vraždenie v Severnom Írsku, počas ktorého zomrelo viacej než 3 400 ľudí a ďalších 35 000 bolo zranených. Ministerský predseda Jack Lynch zaviedol tvrdšie opatrenia proti katolíckej Írskej republikánskej armáde (IRA) a ich vodcu postavil pred súd. Roku 1973 vstúpilo Írsko do Európskych společenstiev.
V roku 1973 Lynch

Prehral voľby a dostal sa k moci až roku 1977, po volebnom víťazstve konzervatívcov. Jeho cieľom bol hospodársky rozvoj a mierové zjednotenie sa severným Írskom. V ďalších voľbách v novembri 1982 prevzal vládu kandidát liberálnej strany Fine Gael Garret Fitzgerald a utvoril koalíciu so Stranou práce (Labour Party). Roku 1987 ju vystriedala vláda konzervatívnej strany Fianna Fail. Tú v roku 1989 vystriedala koaličná vláda strán Fianna Fail a pokrokovej demokratickej strany. (Posledná koalícia bola pri moci roku 1927.) V programe je naplňovanie národných záujmov, súčasne sa usiluje o dobré vzťahy s Britániou. Reprezentuje záujmy buržoázie a stredných vrstiev.


V decembri 1993 sa začali mierové rozhovory medzi premiérmi Írska a Veľkej Británie (Johnom Brutonom a Johnom Majorom). V auguste 1994 vyhlaśila IRA pokoj zbraní, ale počas roku 1995 uviazli rokovania na mŕtvom bode a vo februári 1996 znovu začala IRA s bombovými útokmi v Británii. V prezidentských voľbách r. 1997 zvíťazila Mary McAeeseová. Voľby do parlamentu v novembri 1992 vyhrala vládnuca strana Fianna Fail, ale vo voľbách v júni 1997 nezískala väčšinu a moci sa ujala koalícia. V roku 1998 na základe Stormontskej dohody sa Írsko vzdalo nárokov na Ulster.