irsko

Írsko je jedna z krajín, ktorej história sa datuje už od dôb pred naším letopočtom

Írsku obchodnú zdatnosť podporili aj Kelti, ktorí sa vyznali v spracovaní železa. Nasledovné obdobie v prvých storočiach nášho letopočtu bolo pre dnešné územie Írska charakteristické náboženskými spormi, ktoré pretrvali až do dnešných čias. Obracanie na vieru znamenalo pre pôvodné obyvateľstvo tvrdý zásah do tradičných hodnôt. Od 6. storočia Írsko postupne osídľovali Kelti a Pitkovia. Kelti tu vládli až do stredoveku. Obsadenie írskeho pobrežia škandinávskymi Vikingmi, ktoré sa odohralo koncom 8. storočia sa skončilo r. 1014, keď najvyšší kráľ Brian Bóruma porazil škandinávskych Vikingov v bitke pri Clontarfe.
Koncom 11. storočia

Začali Írsko zasa dobývať anglicko-normandskí feudáli. V r. 1171 sa vocovia írskych klanov podriadili anglickému kráľovi Henrichovi II. z rodu Plantagenetovcov. Odpor k anglickej vláde, pretrvávajúci niekoľko storočí, zosilnel vtedy, keď sa kráľ Henrich VIII. pokúsil vnútiť írom protestantizmus. Kráľovná Alžbeta I. zasa podporovala osady anglických a škótskych prisťahovalcov v Severnom Írsku čiže Ulsteri. R. 1641 priviedli náboženské spory Írov k povstaniu, ktoré v roku 1649 potlačil Oliver Cromwell. Rozšírenie protestantského osídlenia potvrdila Slávna revolúcia r. 1688 - 89, počas ktorej kráľa Jakuba II., ktorý bol katolík, zbavil trónau nizozemský generálny miestodržiteľ Viliam III. Oranžský. R. 1782 dosiahla strana Henryho Grattana v Írskom parlamente čiastočnú autonómiu. Tento stav trval do r. 1798, keď bolo britmi potlačené povstanie, na čele ktorého stáli Zjednotení Íri, vlastne do r. 1801 keď vstúpil do platnosti zákon o únii prijatý anglickým parlamentom, v ktorom sa Írsko stalosúčasťou Veľkej Británie.
Rástol odpor k britskej vláde

Ten naplno prepukol počas Írskeho hladomoru v rokoch 1845 - 51 (v r. 1845 prišla veľká zemiaková plieseň, následkom čoho zomrelo od hladu okolo 1 milión Írov. Nasledoval týfus v r. 1846 - 47 a zomrelo okolo 350 tisíc ľudí. Počas tohoto obdobia sa vysťahovali z Írska asi 2 milióny ľudí). R. 1858 viedol k ustanoveniu Írskeho republikánskeho bratstva (Irish Republican Brotherhood, IRB), ktoré agitovalo vyhlásiť republiku. Členovia bratstva boli známi ako Feniáni (podľa Feniánskeho bratstva v USA, ktoré ich finančne podporovalo). Čiastočnú autonómiu ponúkal Home Rule (návrh zákona o samospráve) ale to členov bratstva neuspokojilo a vypuklo Veľkonočné povstanie (r. 1916) na čele s Padraicom Persom, ktoré Briti tvrdo potlačili.
R. 1920

Umožnil zákon o vláde v Írsku vznik dvoch írskych parlamentov: jeden pre 6 severných gráfstiev v Ulsteri a druhý pre 26 ostatných gráfstiev. R. 1921 sa stao Severné Írsko súčasťou Veľkej Británie na základe britsko-írskej zmluvy. 26 ostatných grófstiev vytvorilo Írsky slobodný štát. Republikáni pod vedením Eamona de Valera zmluvu odmietli a začali občiansku vojnu proti jednotkám Írskeho slobodného štátu. V roku 1923 však boli porazení. R. 1932 zvíťazila Valerova strana Fíanna Fáil vo voľbách a začala postupne oslabovať spojenie s Britániou.