Irán

Irán
Úvodná charakteristika:
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perského zálivu, je poctom
obyvatelov najväcšia krajina Blízkeho východu. Hranicí so 7 krajinami. 700 km pripadá
na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perského zálivu a
Arabského mora. Hlavné mesto Iránu je Teherán. Rozloha tejto krajiny je 1,648,000
kilometrov štvorcových a pocet obyvatelov je 65 800 000.
Je to islámska republika so systémom jednej strany a jednokomorovou snemovnou, de
facto teokratická republika.
Prírodné pomery:
Irán je dominantný centrálnou náhornou plošinou, ktorá je 1,220 metrov vysoká a je
skoro celá obklopená horskými retazami. Na severe, rovnobežne s južným brehom
Kaspického mora sú Elburzské hory. Najvyšším vrchom je v Iráne, Mount Damavand
(5,771 metrov), je súcastou horského systému. Okrem relatívne úrodnej náhornej
plošiny severných Iránskych provincií Azerbajdžanu, horské pôdy sú tenké, tažká
erózia. Úzke Kaspické pobrežie je v kontraste pokryté s bohatou hnedou lesnou pôdou.
Iba iné všeobecne rovné je Jolgeh-ye Khuzestan na západe. Dve najväcšie púšte
rozšírene cez vela centrálnej Iranskej Dasht-e Lut je pokrytých väcšími kamennými a
pieskom, a Dasht-e Kavir je pokrytý hlavne solou. Obe púšte sú nevlúdne a skutocne
neobyvatelné. V zime a v jeseni malé riecky tecú do Dasht-e Kaver, vytvárajúc malé
jazerá a mociare. V iných casoch roka obe púšte extrémne suché. Klíma Iránu je
subtropická. Existujú velké rozdiely medzi letom (denné teploty 40-50°C) a chladnou
zimou (-20 °C) i medzi dnom a nocou (30 °C). Chránené nížiny a pobrežia na juhu
majú mierne zimy zo zrážkami. Tie sú všeobecne na celom území nízke (200-350 mm),
a na východe klesajú pod 50 mm. Velké zrážky (až 2000 mm) má len západné pobrežie
Kaspického mora. Najväcším jazerom je slané Urmijské s 7500 km2 v iránskom
Azerbájdžáne.
Subtropické lesy rastú na pobreží Kaspického mora. Porosty dubov, jalovcov a iných
drevín rastú až do výšky 2500 m nad morom na severných svahoch pohoria Elborz a v
horách na západe. Väcšinu územiu však pokrýva chudobná stepná vegetácia s
cibulovitými rastlinami, v púštach sa vyskytuje slanomilná flóra. Náhorné plošiny sú
domovom stepných a polopúštnych zvierat (sajga tatárska, antilopa stredoazíjská,
gazela perská). V lesoch žije jelen maral, medved a vlk. Pobrežie kaspického mora je
útociskom vela vodných vtákov.
História:
Archeologické nálezy potvrdzujú polnohospodárske osídlenie Iránskej vysociny už vo 4
stor.p.n.l.
Najstaršiu civilizáciu predstavuje ríša Elám, ktorá vznikla v oblasti dnešného Chúzistánu
v 3 stor.p.n.l. V druhom storocí osídlili oblast iránske kmene. Existovali tu ríša Medská,
Prerská, Grécka a Parthská. V roku 224 n. l. Ardašir I. syn Papákov, vládca vazalského
královstvá Pársa, porazil Parthy a založil sasánovskú dynastiu perzských vládcov. Za
Sasánovcov došlo k rozkvetu perzské kultúry, ale v polovici 7 stor. bola zem dobytá
arabmi a bola islamizovaná. V 11-12 stor. ovládli oblast Seldžukovia, po nich ju napadli
Mongolovia. V roku 1502 sa zmocnili vlády iránsky Safíjovci, ktorý prijali šítsku formu
islámu. Pri svojej expanzii boli v roku 1722 porazený vládcom Afghánistánu. Aj tak sa
za vlády turkmenského bojovníka Nádira Šáha ríša rozšírila až do Indie. Za dynastie
Kadžárovcov ohrožovali perziu zo severu Rusko, zo západu osmanský turci a z Indie na
východe britovia. V roku 1906 ukoncila prvá perzská ústava absolutnú vládu
kadžarovcov. V roku 1908 objavilo britské konzorcium na juhu ropu a záujem o zem sa
podstatne zvýšil. Od tej doby mal Irán polokoloniálny štatút a o moc sa delili Velká
Británia a Rusko. Po 1. svetovej vojne zvrhol armádny dôstojník Rezá Chán vládnucu
kadžárovskú dynastiu a v roku 1925 si prisvojil tytul šáha. Prijal meno Rezá Šáh
Pahlavý, zmenil meno zeme z Perzie na Irán a pokúsil sa vybudovat moderný štát bez
cudzej nadvlády. V roku 1941 ho britské a sovietské okupacné vojsko prinútilo
abdikovat v prospech svojho syna Mohammada Rezá Šáha Pahlavýho. Po ukoncení
vojny bola obnovená nezávislost a vytvorená Mahábhatská republika. Za ministerského
predsedu Mohámmada Mossadeka bola znárodnená tažba ropy a britská ropná
spolocnost bola nútená zem opustit. Snaha zvrhnút Šáha viedla k Mossadekovmu pádu.
V roku 1961 vyhlásil Šáh tzv. ,,Bielu revolúciu “, program radikálnych a sociálnych
zmien, ktoré vyvolal rast opozicného hnutia. V roku 1978 došlo k protivládnym
demonštráciám, ktoré ovládli islámsky fundamentalisti, stúpenci exilového
náboženského vodcu Ajatolláha Ruholláha Chomejného (1900-1989). V januári 1979
bol Šáh prinútený odýst do exilu, Chomejn sa vratil do zeme a na základe referenda
vznikla Iránska islámska rep. Toho istého roku obsadili Islámsky radikálovia
velvyslanectvo Spojených štátov a zmocnili sa 66 amerických rukojemníkov ktorých
niekolko rokov veznily. Západ, podporovaný arabskými štátmi obávajúcimi sa
rozšírenia islámskej revolúcie, odpovedal diplomatickými a ekonomickými sankciami
Medzi tým v roku 1980 napadol zem Irák útokom v provincii Chúzistán. Krvavá vojna,
ktorá stála Irán takmer 1 mil.
obetí, trvala až do roku 1988. Islámsky fundamentalizmus ovláda iránsku spolocnost i
po smrti Chomejního v roku 1989.
Podla ústavy z roku 1989 má najväcšiu moc v zemi islámsky duchovný vodca Valije
Fakíh. O výkonnú moc sa delí s prezidentom ktorý menuje vládu. Zákonodárnu moc má
parlament s 270 poslancami volenými na 4 roky. Dozorcia rada duchovných dohliada
na to aby návrhy zákonov boli v súlade s Islámom a ústavou.
Obyvatelstvo:
Oficiálnym jazykom je perština, ktorou hovorí asi polovica obyvatelstva. Velké menšiny
predstavujú Azerbajdžanci a Kurdovia. Väcšina obyvatelov sú muslimovia; Kurdovia,
Turkmeni a cast Arabov v Chúzizastáne sa hlási k Sunnitom. Existujú i malé komunity
arménskych krestanov, baháíovcov, zoroastrovcov a židov. Krajina vykazuje velmi
rýchly prírastok obyvatelstva pri com takmer 60% ich už žije v mestách. Rozmiestnenie
obyvatelstva je velmi rovnomerné. Asi 15% populácie žije v aglomerácii hlavného
mesta – Teheránu. Husto zaludnený je ešte iránsky Azerbajdžán a pobrežie Kaspického
mora. Polovica územia vykazuje nižšiu hustotu zaludnenia než 10 obyvatelov na km2.
Hospodárstvo:
Ekonomika Iránu je závislá od tažby ropy, ktorej export tvorí asi 85% príjmov. Po
viaceré roky prispievala k rýchlemu hospodárskemu rozvoju, ktorý však bol prerušený
islámskou revolúciou a vojnou medzi Iránom a Irákom. Polnohospodárstvo, ktoré
zamestnáva asi ¼, pracujúcich má k dispozícií necelých 10% plochy krajiny a
nestací zásobovat rýchle rastúcu populáciu. Pestuje sa najmä pšenica, jacmen, ryža,
cukrová repa i cukrová trstina, ovocie, zelenina a bavlna. Svetovo významná je
produkcia pistáciových orieškov. V horách dominuje chov oviec a kôz, významný je
rybolov. Tažba ropy a zemného plynu je sústredená na juhozápade v provincii
Chúzistán. Významná je tiež produkcia železnej a medenej rudy; existujú bohaté
zásoby dalších rúd farebných kovov a nerastov (olova, zinku, chrómu, mangánu, uhlia,
magnezitu, mramoru a kaolínu). Dostatok energie poskytujú najmä tepelné elektrárne.
Vedla tradicnej textilnej a kožnej výroby sa po roku 1954 rozvinula petrochémia,
výroba cementu, hnojív, zbraní a elektrických spotrebicov i montáž automobilov.
Železnica nieje v horskom teréne nieje príliš rozvinutá. Väcšinu prepravy osôb i
nákladov zaistuje automobilová doprava, ktorej slúžia nekvalitné cesty. Hlavné prístavy
sú: Búšehr, Bandar Chomejní a ropný terminál Chárag v Perskom zálive, Bandar Abbás
v Hormuzskom prielive a Bandar Beheš v Ománskom zálive.
Rozhlas a televízia sú prísne kontrolované.
Vysiela sa v perštine, siedmich miestnych a tiež niekolkých cudzích jazykoch. Sloboda
tlace je zarucená ústavov, vládne však prísna cenzúra, aby sa zaistil súlad a princípy
islámu. Zdravotnícka starostlivost je bezplatná pre chudobných avšak vela dedinských
oblastí trpí nedostatkom lekárskych zariadení a školeného personálu. Štát zaistuje
urcitú sociálnu starostlivost.
Základné vzdelanie je povinné a bezplatné, ale negramotných je stále viac než 40%
dospelých.