Irák

Irák
Úvodná charakteristika:
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k
Perskému zálivu. Hranicí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na
západe, Sýriou na severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe. Irák má
rozlohu 438 317 km2. Hlavné mesto je Bagdad a pocet obyvatelov v krajine je 20 150
000. Irák je republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom (de facto
vojenský režim s vládou jednej strany)
Prírodné pomery:
Územie iráku tvoria dve velké geografické oblasti. Centrálnu a juhovýchodnú cast
vyplnuje úrodná mezopotámska nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a
Tigrit, ktorej sútok Šatt al-Arab pred ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny.
Pozdlž tokov vznikla rada velkých vodných nádrží. Takmer polovicu územia na
juhozápade a západe vyplnujú Arabská a Sýrska tabula, pokryté najmä na juhu velkou
castou púští. Do Kurdistánu na severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a
Iránskej vysociny lemované nižšími hrebenami vysociny Hamrín a pohorie Sindžár.
Podnebie je subtropické vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou.
Zrážku padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Väcšina
územia ich dostáva 150-300 mm., juh len 50 mm. Priemerné teploty prekracujú 30°C,
max. 50°C. Prevláda stepná vegetácia s pryšcami a sukulentami, ktorá v Mezopotámii
prechádza v riedke porasty trnitých tamariškov a na juhu a západe slanomilné
polopúštne rastlinstvo. Vrby a topole lemujú riecne toky, ostriciam a rákosiu sa darí v
mokrinách u Eufratu a Tigridu. Zvieratá zastupujú gazely, šakaly a hieny, v horách rysi,
vlky a medvedi. V zime sa na bažinách a velkých jazerách zhromaždujú stahovavé
vtáky.
História:
Mezopotámia, úrodná krajina medzi Tigridom a Eufratom, bola kolískou najstarších
civilizácií. Prvé zaciatky mestských štátov sa zakladajú do obdobia už 3450 pr. n. l.
Akatský panovník Sargón spojením mestských štátov vytvoril prvú velkú ríšu v tejto
oblasti. Babylon ktorý v roku 612 pr. n. l. porazil svojho tisícrocného rivala asírie, dobili
zase roku 538 pr. n. l. Peržania. Peržanov potom porazil Alexander velký a
Mezopotámia sa súcastou gréckej Seleukovskej ríše. Nasledovala rímska, neskôr opät
perská okupácia než oblast ovládli v polovici 7. stor. n. l. muslimskí arabovia. Za
bagdáckeho chalifátu prišlo velkému rozkvetu a Bagdát sa stal najväcším kultúrnym a
obchodným centrom muslimského sveta. Vpád mongolov v roku 1258 krajinu spustošil.
Úpadok ešte prehlbilo pripojenie k Osmanskej ríši 1534. Koncom 19 stor. nastáva
Britská a nemecká expanzia. Po porážke Turecka po 1 svetovej vojne vzniká v roku
1921 královstvo pod britským protektorátom. V roku 1930 za krála Fajsala I. bola
vyhlásená formálna nezávislost. Nemecká aktivita za 1 svetovej vojny viedla k
opakovanej krátkej britskej okupácii. V roku 1958 bola monarchia zvrhnutá. V roku
1967 sa Irák zúcastnil Arabsko-izraelskej vojny. V nasledujúcom roku sa chopila moci
socialisticky orientovaná strana Baas a v roku 1979 sa stal jej vodcom Saddám Husajn
prezidentom. Po dlhodobých sporoch o kontrolu hranicnej vodnej cesty Šat Al Aráb
napadol Irák v roku 1980 Irán. Cez pociatocné úspechy sa vojna pretiahla až do roku
1988 a pre Irák znamenala len tažké straty a velký vojenský dlh. V auguste 1990
Sadám Husajn vpadol do Kuvajtu, aby dostal pod kontrolu jeho bohaté ropné polia. Na
základe rozhodnutia OSN bol Irák vo februári 1991 koalíciou vojsk vedených USA drtivo
porazený a s Kuvajtu vytlacený. Pritom bola do znacnej miery znicená i jeho
infraštruktúra. Pre neustále Sadámove represie búriacich sa Kurdov na severovýchde i
Šítou na juhovýchode uvalila OSN na Irák prísne hospodárske enbargo a zriadila pre
prenasledovaných chránené zóny. Koncom roku 1998 bobmardovali americké a britské
lietadlá irácke ciele, potom co Irák vojenským pozorovatelom USA neumožnil kontrolu
svojich ochranných i útocných prostriedkov.
Podla provizórnej Iráckej ústavy z roku 1968 je najvyšším orgánom štátnej moci
9-clenná rada revolucného vedenia, ktorého predseda je prezidentom krajiny.
Zákonodarnú moc má rada a volený parlament. Po volbách roku 1989 zacala prebiehat
diskusia o novej ústave. Obyvatelstvo:
Väcšinu obyvatelstva tvoria Arabovia. Najväcšiu menšinu tvoria Kurdovia-polokocovný
národ obývajúci hornaté územie na severovýchode a hovoriacim jazykom príbuzným
perštine. Viac než 95% obyvatelstva krajiny sú Muslimovia. Shitovia nad Summitmi
prevládajú ale aj tak majú stále rozhodujúcu politickú moc. Krestanskú komunitu
predstavujú predovšetkým sýrsky hovoriaci asýrania na severovýchode krajiny.
Naprostá väcšina obyvatelstva je koncentrovaná pozdlž oboch hlavných riek, kde
hustota zaludnenia predstavuje 200 ob. na km2. Viac než 70% populácie žije v
mestách. Štátne náboženstvo je islám a úradný jazyk arabština.
Hospodárstvo:
Až do vyhlásenia embarga zaistovala ropa 90 % exportných príjmov.
Polnohospodárstvo, v ktorom je zamestnaná menej než 1/5 pracujúcich, hospodári na
zavlažovaných plochách v údolí Eufratu a Tigridu a je pomerne produktívna. V dôsledku
hospodárskeho embarga sa Irák stal sebestacným vo výrobe potravín. Najdôležitejšie
plodiny predstavujú datle, zelenina (rajciny, melóny, uhorky) a ovocie. Pestuje sa i
pšenica, jacmen, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy krajiny poskytujú
obživu najmä ovciam. Rybolov ani tažba dreva nestací kryt spotrebu.
Vedla ropy sa tažia fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry. Velkú väcšinu
elektriny poskytujú elektrárne spalujúce ropu. Jadrový reaktor bol znicený v roku 1981
Izraelom. A po vojne v perskom zálive sa svet snaží zastavit irácky jadrový program. V
priemysle dominuje petrochémia, nasledovaná potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi
a tabaku. Vojna spôsobila velké škody v dopravnej sieti. Väcšina ciest má však
spevnený povrch. Najmä na západe je povrch púšte dostatocne pevný, aby uniesol i
tažké autá. Železnica vedia z Bagdadu do prístavu Basry na juhovýchode a na
severozápad do Turecka a Sýrie. Po Tigride sa plavia lode až do Bagdádu, využíva sa i
menej vodnatý Eufrat. Bagdát i Basra majú medzinárodné letisko, prevoz je ale
zastavený. Irácka tlac, rozhlas a televízia sú baasistickým režimom prísne
kontrolované.
Vojnové škody a obeti spôsobili problémy už tak pretaženému zdravotníctvu. Mimo
väcšieho mesta pracuje málo školeného lekárskeho personálu a vela infekcných chorôb
sa do teraz nepodarilo dostat pod kontrolu. Sociálne zaopatrenie zahrnuje dôchodok a
dávky v nemoci i v nezamestnanosti. Existuje povinná a bezplatná šest rocná školská
dochádzka, avšak vela dedinských oblastí postráda potrebné zariadenie. Negramotnost
preto dosahuje 40%. Obmedzené je bezplatné stredné vzdelanie.