Irak, Irán a Kuvajt

Irak, Irán a Kuvajt
Irak – Bagdad:
Majú tu pôvod niektoré z starovekých civilizácii (Sýria, Babylon a Sumer).
Moderný iracký štát vznikol v 1920 a vytvorila ho po okupácii v I sv. vojne vláda Velkej
Británie.
Je potencionálne jednou z najbohatších krajín na svete. Má obrovské ložiská ropy
(10% sv. zásob) a zemného plynu. Produkuje 922 miliónov barelov ropy a 3,1 biliónov
kubických metrov zemného plynu. Je obdarený množstvom vody z dvoch hlavných riek
Eufrat a Tigris.
Je politicky aktívna krajina a snaží sa o priclenenie nie úplne arabských krajín. Má
citlivé vztahy s jeho susedom Iránom – to viedlo v 1980 medzi nimi k vojne. Irak
(Saddam Hussein) napadol Irán v septembri 1980. Irán podporoval Kurdov v Iraku v
ich vzbure. Vojna skoncila v auguste 1988 a k zastaveniu bojov prispela United
Nations. Vojna bola jedna z najdlhších a najdeštruktívnejších v 20. storocí s viac ako z
miliónom obetí. Navzdory dlžke a nákladnosti, ani Irak ani Irán z nej nemali znacné
teritoriálne a politické zisky. Základné problémy, ktoré rozdelovali krajiny zostali
nevyriešené.
Severná hornatá cast sa nazýva Al Jazíra. 50% krajiny je obrábatelných a sú tam
malé zásoby soli, uhlia, síry a sadry. Vegetácia je skromná. J, JZ a Z je púštnatý.
Krajina má málo stromov okrem datlových paliem a topolov. Zo zvierat tam žijú
gepardy, gazely, antilopy, divoké somáre, vlci, hyeny, šakaly, divoké prasatá, zajace a
netopiere.
Irak má znicené ŽP a infraštruktúru mnohými vojnami.
Najväcšie mestá sú Bagdad, Basra a Mausil. Rafinérie Bagdad, Basra, Hadithah,
Khanaqin, Kirkuk, a Al Qayyarah. Blízko Bagdadu sa skvapalnuje zemný plyn At Taji.
Chovajú kozy, ovce, dobytok, hydina a významný je arabský plnokrvník. Lov rýb,
výroba je málo rozvinutá (potraviny, textil, odev, obuv, nábytok, cigarety a stavebné
materiály.
Irán – Teherán:
Hornatá krajina, má najvyšší vrch západných Himalájí Demávend (5670m).
Obyvatelstvo moslimovia, vela storocí bol strediskom islamskej vetvy Šítov. Medzi
etnické skupiny patria Šíti a Kurdi
Bol monarchiou od 1501 do 1979 a vládol tam šach alebo král až sa šítsky knazi
vzbúrili a založili Islamskú republiku
Buky, duby a divé pistácie. Väcšina prirodzenej vegetácie bola nahradená
kultúrnymi plodinami; zo zvierat vlci, líšky, divé kozy, medvede, divé ovce, púštne tigre
a gazely.
Patrí medzi krajiny s velkými zásobami ropy a zemného plynu. Zásoby ropy a
zemného plynu sú najmä v juhozápadnej provincii Khuzestan a v Perzskom zálive. Má
tiež jedno z najväcších ložísk medi na svete. Zásoby sú po celej krajine, najmä v strede
a okolo miest Kermán a Yazd. Taží sa tu aj bauxit, uhlie, Fe(Zahedán, Mašhad), Pb,
Zn. od roku 1913 bol Irán hlavným vývozcom ropy
Obrábatelná pôda je 10,4%, 6% sú pastviny. Zaoberajú sa aj rybolovom a tažbou
dreva.
ŽP znecistené urbanizáciou a industrializáciou (znecistenie vzduchu autami a
továrnami spôsobuje respiracné problémy
Ekonomika je založená na tažbe ropy a zemného plynu; 60% štátneho rozpoctu
je z tohto a 40% z daní a poplatkov. Ekonomiku nepriaznivo ovplyvnili vojna s Irakom
a vojna v zálive.
Pestujú ryžu, pšenicu, jacmen, zemiaky, strukoviny, zelenina, ovocie, krmivá
(lucerna a datelina), olejové semiacka, orechy aj vlašské, mandle, pistácia, vlna,
cukrová trstina, cukrová repa, bylinky a korenia (rasca, šafran), caje a tabak.
Produkujú med a chovajú priadku morušovú, od ktorej získavajú hodváb.
Kuvajt – Kuvajt:
Islamská konštitucná monarchia. Jediný znacný prírodný zdroj Kuvajtu je ropa, je
to hlavný ekonomický produkt
ekologickú katastrofu spôsobila vojna v zálive. Jazerá ropy sa vyliali do pôdy a
kontaminovali ju takisto ako aj vody Perzského zálivu. Škodlivé látky sa dostali do
vzduchu, vody, pôdy a potravín.
Ropa umožnila vybudovanie dobrého školstva, bezplatného zdravotníctva a majú
menšie dane. 1/10 z celkovej tažby ropy pochádza odtialto.