Iný kraj - iný mrav: Thajsko

Iný kraj - iný mrav: Thajsko
OBSAH
Kultúrne spolocenské vedomie 2
Spolocenské konvencie azijskej kultury 3
Spolocenské konvencie 3
THAJSKO 4
Monarchia 5
Náboženstvo 5
Chrám a mešita 5
Spolocenské spravanie 6
Pozdrav a oslovenie 6
Hlava a nohy 7
Muž, žena a dotyky 7
Zásadný prístup a základné pravidlo 8
KULTÚRNE SPOLOCENSKÉ VEDOMIE
Ani ten najskúsenejší cestovatel nemôže poznat zvyky a mravy všetkých krajín sveta.
Je ich velké množstvo. Cím je krajina vzdialenejšia, tým je potrebné ocakávat väcšie
rozdiely. Kultúrna oblast je neznámejšia, miestne zvyklosti sa nám javia
nezrozumitelnejšie. Nedá sa ocakávat, že všetkému porozumieme. Nezostáva iné, než
akceptovat, ctit si a prispôsobit sa zvyklostiam a kultúrnym tradíciám krajiny, v ktorej
sme. Nikto nebude ocakávat, ci ich preberieme. Rovnako ako my nemôžeme ocakávat,
že to co my pokladáme za zdvorilé, niekto iný zacne ako zdvorilý prejav uplatnovat. Je
nezdvorilé presadzovat vlastné zvyky a vydávat ich za jediný správny model zdvorilého
správania. Umenie zostat sám sebou a zároven vediet sa prispôsobit požiadavkám
okolia, sú najlepšou cestou k úspechu.
Každý kultúrny clovek je vnímavý a citlivý. Dokáže postrehnút rozdiely a taktne sa im
prispôsobit. Pri cestovaní je dôležité osvojit si, že na celom svete, bez rozdielu
kultúrnych hodnôt a zvyklostí, sú ohladuplnost, zdržanlivost, srdecnost a kultivovaný
vzhlad hodnotené kladne. Ak sa týmto poznaním budeme riadit, tak i v prípadoch, ked
sa dopustíme urcitých chýb, budú tolerované.
Nemôžeme však ocakávat, že tomu tak bude vždy. Množstvo chýb môže vyvolat
nevôlu. Preto je vhodné pred návštevou cudzej krajiny dozvediet sa o nej co najviac
informácií. Pre osoby, ktoré tam majú ostat dlhšie, je to povinnost. Pred cestou pomôže
štúdium literatúry a poznatky tých, ktorí tam už boli.
Ludia z našej geografickej oblasti casto majú výhrady voci náboženským alebo
hygienickým zvyklostiam navštívenej krajiny. Všetky špecifiká by sme však mali
maximálne rešpektovat. Prispôsobovat sa ucíme aj pri styku s úplne odlišným
prostredím a so správaním ludí v tomto prostredí alebo z toho prostredia
prichádzajúcich.
Zvyklosti, právne vedomie a morálne princípy sa v rozlicných oblastiach sveta odlišujú.
Dôvody môžu byt historické, národné, rasové, náboženské, kombinované. Pre
spolocenskú prax rozdelujeme európske etiketné pravidlá obvykle na zvyklosti a
pravidlá románskych, germánskych, anglosaských, nordických a slovanských oblastí.
SPOLOCENSKÉ KONVENCIE AZIJSKEJ KULTURY
Jednotiacim prvkom ázijských krajín je náboženstvo – budhizmus, islam, v menšej
miere hinduizmus a iné prírodné náboženstvá. Náboženstvo tu má ovela väcší vplyv
ako je tomu v Európe. Preniká do života celej spolocnosti, ovplyvnuje i ekonomiku.
Dôležitým fenoménom spolocnosti je ramadam. Je to obdobie 30 dní v roku, pocas
ktorých moslimovia majú zákaz jest, pit, preglgat, fajcit a mat pohlavný styk.
Náboženstvo zakazuje vyberat úrok, konzumovat bravcové mäso a pit alkohol.
Rokovania v tejto oblasti si vyžadujú velkú trpezlivost, pri podpise zmluvy treba
všetkým jej bodom venovat maximálnu pozornost, pretože sa dajú len velmi tažko
zrušit. Postavenie žien v spolocnosti je nerovnoprávne. Voci ženám je potrebné správat
sa zdržanlivo. V obchodnom styku je prítomnost ženy na rokovaní nemyslitelná, niekde
len s výhradami. Pri rokovaniach sa používa anglictina. Zástupcovia firiem velmi dobre
komunikujú v tomto jazyku. Pokial používame tlmocníka, je vhodné mat vlastného, nie
domáceho. Dochvílnosti na rokovanie sa neprikladá význam. Trpezlivost je nutná,
náhlenie sa nevypláca. Stanovenie termínov sa považuje dokonca za nezdvorilé. Ústne
sluby nemožno považovat za záväzné. Pri rozhovoroch sa treba vyhýbat témam o
náboženstve, mnohoženstve, královskej rodine alebo o intímnych záležitostiach. To isté
platí o vtipoch na spomínané témy.
Kto caká hosta v období ramadánu, mal by si zistit, ci dodržiava pôst, aby mohol k
tejto skutocnosti prispôsobit program spolocenských podujatí (od východu až do
západu slnka sa nesmie jest, pit, fajcit, pôst nemusia dodržiavat chorí a cestujúci).
Odmietnut tradicný pokrm, ktorý sa vám na prvý pohlad nezdá príliš vábny a casto sa
pohybuje, mohol by to váš hostitel považovat za smrtelnú urážku. Grganie po jedle sa
považuje za prejav spokojnosti s jedlom.
V ázijských krajinách si treba dat pozor, ked chcete fotografovat napríklad zahalenú
ženu. Inde sa vám zas ponúknu, že sa s vami ochotne odfotografujú, pochopitelne,
nesmiete zabudnút na malú úplatu. Sú pobúrení, ked si turisti fotia ich náboženské
pamiatky, pretože im tým vraj berú dušu, hinduisti a budhisti sú v tomto smere ovela
tolerantnejší.
SPOLOCENSKÉ KONVENCIE
Rozdiely medzi jednotlivými európskymi kultúrami nie sú také viditelné.
Najmarkantnejšie badatelné rozdiely sú medzi európskym a ázijským svetom. Pre
dokázanie rozdielnych skutocností kultúrnej ázijskej mentality som ako ázijského
zástupcu vybrala Thajsko. Nie všetko to co platí pre thajskú kultúru sa dá aplikovat aj
na ázijskú kultúru. Thajsko ako krajina sa svojou kultúrnou mentalitou vymyká z
ázijského sveta.
THAJSKO
„Prathét thai“ je originálne meno Thajska, znamená zem slobodných. Thajsko nebolo
nikdy kolonizované. Bolo síce v histórii casto skúšané nájazdmi susedných
Kamboždanov a Barmancov, ale nikto si ho s výnimkou krátkeho obdobia ked bolo
okupované Japoncami nepodrobil. Súcasná thajská spolocnost bola po stárocia
formovaná pod vplyvom cínskej a indickej kultúry. V súcasnosti prenikajú do nej i
prvky západnej spolocnosti.
Thajsku sa hovorí Zem úsmevov. Obyvatelia sú veselí, pohostinní, vyrovnaní a
tolerantní,. Zásadne neutekajú, z nicoho si nerobia problém, nerozculujú sa, nezdvíhajú
hlas. Ked to urobí cudzinec, ignorujú ho. Nerobia si problém s dochvílnostou,
komplikácie riešia velmi dlho. Trpezlivost, ktorou oplývajú, cakajú aj od cudzincov.
Prejavy zlej nálady, strácanie nervov, vyjadrovanie hnevu na verejnosti nevedú k
nicomu. Zamracená tvár je známkou zlej výchovy. Takéto správanie sa považuje za
neslušné, neokrôchané a je velmi nevhodné. Znamená pre nich „stratu vlastnej tváre“
Požiadavky a protesty je najlepšie podávat s úsmevom, co je samozrejme pravidlo,
ktoré by malo platit vo všetkých kútoch sveta - „s úsmevom dalej zájdeš.“
Cudzinec nic nepokazí, ked bude za cokolvek velmi zdvorilo dakovat. Väcšiu šancu
dostat to, co chcete, máte vtedy, ak zachováte chladnú hlavu a ostanete úctivý. Každý
návštevník, ktorý vstúpi do neznámej spolocnosti by mal robit iba veci, ktorými si je
absolútne istý a vyhne sa tak nepríjemným situáciám. Priemerný turista nebude mat
žiadne zvláštne tažkosti prispôsobit sa miestnym zvykom. Tak ako vždy v neznámej
spolocnosti, návštevník by si mal uvedomit, co sa sluší a co nie a vyhol sa tak
nechcenému urážaniu ludí.
V podstate je to vec zdravého rozumu a dobrej výchovy – a nie všetko je zásadne
odlišné od štandardov správania sa v jeho vlastnej zemi – ale niekolko pravidiel
spolocenského správania je thajskou špecialitou a vyžaduje si to dobrý zmysel pre
realitu a správat sa tak, ako by sme sa mali správat doma. Thajcania sa snažia
turistom dat ich štandard, nevnucujú im svoje tradície, ale sú zvyklosti na ktorých
dodržiavanie u cudzincov trvajú.
MONARCHIA
Thajskú královskú rodinu majú miestni obyvatelia vo velkej úcte. Návštevníci by to mali
rešpektovat. V Thajsku je královská rodina úplne tabu. Nesmú ju kritizovat alebo
akokolvek hanit. Návštevník by mal byt opatrný pri preukazovaní úcty jeho velicenstvu
královi, královnej a ich detom, ktorým by mal preukazovat dostatocnú úctu a rešpekt.
Urážka monarchie a majestátu je najväcšie faux pas, ktorého sa môže cudzinec v
Thajsku dopustit a za to sa v lepšom prípade bude na cudzinca každý Thajcan velmi
hnevat, v tom horšom prípade sa vystavuje súdnemu stíhaniu a vysokým trestom.
Pred každým filmovým predstavením alebo inou verejnou udalostou hrá štátna hymna
a premieta sa portrét krála. Publikum pritom stojí. Pokial navštívite nejakú verejnú
udalost na ktorej je prítomný clen královskej rodiny, najlepší spôsob správania je
sledovat zástup a robit to co robí on.
Trhat bankovky, na ktorých je královský portrét je tažký priestupok. Dokonca len
pokrcenie nie je vhodné. Thajcania sú velmi pozorní a citliví pri akomkolvek
zobrazovaní portrétu krála a cudzinca starostlivo pozorujú, ci sa nedopúšta urážlivého
jednania.
(Úradníci na pošte odstranujú známky na obálkach prinesených cudzincami, ale nie
kvôli tomu, aby si ich nechali, ale preto aby portrét krála bol nalepený vzpriamenej
polohe – cudzinci majú totiž vo zvyku lepit známky vodorovne. Rovnako je potrebné
preukazovat najvyššiu úctu a rešpekt k všetkým obrazom Budhu. Sú považované za
posvätné.
NÁBOŽENSTVO
Thajské právo ma i špeciálnu cast týkajúcu sa náboženských priestupkov proti nielen
proti budhizmu, ktorý je najcastejším náboženstvom v krajine, ale i proti ostatným
vieram v královstve. Je nezákonné dopustit sa akéhokolvek cinu na predmete alebo
mieste náboženských obradov, ktorý by urážal náboženstvo. Je taktiež nezákonné
akokolvek vyrušovat na zhromaždení uskutocnenom za úcelom náboženského obradu
alebo slávnosti, obliect sa alebo používat symboly, aké používajú novici, svätí muži
alebo služobníci boží. Všetky zobrazenia Budhu, malé, velké, poškodené i nie, sú
považované za posvätné.
CHRÁM A MEŠITA
Kým vstúpite do mešity alebo, musíte sa vyzut. v ktorých sa nachádza hlavné
zobrazenie Budhu, musíte sa vyzut. V mešite by muži mali mat klobúk a ženy musia
byt zahalené do nohavíc, dlhej sukne, blúzy s dlhým rukávom, zapnutej až ku krku a
šatkou na hlave. Pri náboženskom zhromaždení by ste nemali vstupovat vôbec.
SPOLOCENSKÉ SPRAVANIE
Pravidla spolocenského správania nie sú už tak striktne definované ako pri monarchii a
náboženstve. To, co sa nepatrí v bežnom thajskom sociálnom správaní, je menej jasne
definované ako to, co sa nepatrí vo veciach týkajúcich sa královstva a náboženstva.
Hlavne v Bangkoku sú široko prijímané západné zvyky. Avšak to, co je prijatelné v
Bangkoku, nemusí byt prijatelné na vidieku, kde sú tradície ešte stále velmi silné.
Ulicky Bangkoku sú považované za centrum svetovej sexuálnej turistiky a pritom je
prehreškom, ked sa manžel vedie na ulici s vlastnou ženou. Budhizmus zavrhuje
cudzoložstvo, vyznáva ho 94% obyvatelov krajiny a napriek tomu dievcatá poskytujú
sexuálne služby turistom a casto živia celé rodiny.
Ak sa odhodláte ochutnat thajskú kuchynu, pripravte si vodu a taktiež sa pripravte na
to, že sa budú na vás zabávat domáci; skúšajú to na všetkých návštevníkoch. Väcšina
hotelov priratúva k úctu sprepitné desat percent a 11 percentnú vládnu dan. Vodici
taxíkov neocakávajú sprepitné.Vo všeobecnosti platí, že sprepitné sa dáva za kvalitné
služby.
Thajcania prikladajú velkú dôležitost a hodnotu upravenému a cistému obleceniu. Aj
ked neformálne oblecenie je akceptované, typickému obleceniu turistu sa vysmievajú a
jeho nositela oznacujú za „chudobného“ a „špinavého“.
POZDRAV A OSLOVENIE
Thajcania si pri privítaní nepodávajú ruky. Zdravia sa zopnutými rukami - dlane oboch
rúk pritlacia k sebe ako pri modlitbe a povedia “wai“ („vaj”) - špicky prstov k špicke
nosu a stredný úklon hlavy (25 stupnov)
Thajcania sa oslovujú a to platí aj pre cudzincov krstným menom miesto priezviska.
Pred meno kladú titul "khun" (pán, pani, slecna). Priezviska sú v Thajsku len nedávny
vynález a casto sú velmi dlho a zložité. Thajcania majú však radi oslovenia krátke a
zvukomalebné a casto používajú velmi krásne prezývky.
„Wai“ - je základný najrozšírenejší a najbežnejší druh pozdravu a nevyhnutná súcast
každodennej zdvorilosti, ktorej sa v Thajsku prikladá neporovnatelne väcší význam než
v Európe. "Wai" je možno spojit so slovným pozdravom. Ak k tomu pridajú aj „sawat
dee“(savad dý) – „prianie pekných chvíl“ – pozdrav je dokonalý. rozhodne by však
nemal chýbat milý úprimný úsmev. Je vhodný v ktorúkolvek dennú dobu, je možno ho
použit i pri lúcení, slúži zároven ako prianie všetkého dobrého. Vo všeobecnosti platí, že
ako prvý zdravý clovek mladší alebo nižšie spolocenský postavený.
Je nevhodné pozdravit personál pri príhode do reštaurácie alebo malé deti. Nebolo by
to nezdvorilé, ale smiešne. Cím vyššie zopnú ruky a cím viac sa uklonia hlavu, tým
väcšiu úctu prejavujú.
S velkým rešpektom by mali byt zdravení starí ludia, vysoko postavené osoby, rodicia,
ucitelia. Pokial sa opätuje pozdrav „vaj“ detom, uklána sa hlava nepatrne, v tomto
prípade stací i úsmev.
Najvyšší stupen úcty prináleží budhistickým mníchom – „potomkom“ Budhu. V takom
prípade Thajcania ukladá špicky prstov až medzi oci a hlavu uklonia ako najviac to ide.
Mnísi nemusia úsmev opätovat, iba sa usmejú.
Cudzincom sa doporucuje nenútit sa za každú cenu do tohoto druhu zdravenia, lebo má
svoje vnútorné zákonitosti, ktorých porušenie môže niekoho i urazit alebo vyznie
smiešne. Ale pokial Thajcan cudzinca pozdraví ako prvý, je slušnost pozdrav opätovat.
V takom prípade sa cudzincom neobratnost prepáci, dôkladnejšiu znalost presnej
etikety od cudzincov nikto neocakáva, ale snaha je vítaná.
HLAVA A NOHY
V Thajsku sa považujú nohy za necisté, predo dávajte pozor pri sedení, aby ste oproti
sediacemu Thajcanovi neukazovali chodidlá. Noha je považovaná za pokorný úd. Za
hrubý priestupok sa považuje dávat si nohu cez nohu a smerovat s nou na druhú
osobu, tak aby sa jej musela vyhnút. To ho môže urazit. Hlava sa považuje za sídlo
duše a tým za najvyššiu cast tela - Thajcania jej venujú velkú pozornost – je to
myslené obrazne i doslovne. Rodicia nesmú nikdy deti hladkat po hlave
Pri spolocenských stretnutiach vynakladajú mladí Thajcania velké úsilie, aby ich hlavy
neboli vyššie ako hlavy starších a vyhli sa tak dojmu, že sa na nich dívajú z výšky. Nie
vždy sa to dá, ale cení sa najmä snaha. Ukázat na niekoho prstom vyjadruje surové
pohrdanie. Anulovat ho je možné len tým, že „postihnutého“ pohladkáme po hlave,
ktorú v tejto krajine pokladajú za sídlo duše. Lavú rukou sa nic nepodáva, lebo je
necistá, pretože sa používa na toalete. Nie je vhodné na verejnost siakat si nos.
MUŽ, ŽENA A DOTYKY
Verejne preukazovanie citov medzi mužom a ženou je odsudzované a nie sú vhodné.
Muž by nemal chytat ženu okolo ramien. Aj ked je možné pozorovat mladé thajské
páry, ktoré sa držia za ruky, ale len mimo spolocnosti, nikdy sa však nebozkávajú.
Castejšie je vidiet ako sa za ruku vedú dievcatá, hlave školácky, alebo študentky. To je
však priatelské gesto.
Budhistickí mnísi sa nesmú dotýkat žien, nic prijímat z ich rúk a ani ženy sa nesmú
dotýkat ich. Ak žena musí mníchovi alebo novicovi nieco dat, musí to najprv podat
nejakému mužovi a ten to podá mníchovi. V prípade, ak žena chce nieco darovat sama,
mních alebo novic rozprestrie kúsok svojho šafránového rúcha alebo vreckovku, aby
žena mohla na to položit svoj dar. Až potom to môže mních alebo novic zdvihnút alebo
podat.
ZÁSADNÝ PRÍSTUP A ZÁKLADNÉ PRAVIDLO
Iný kraj – iný mrav, no stretnutia s týmito ojedinelostami a zvláštnostami robia
cestovanie zaujímavejšie. Ako si teda pocínat? U nás budeme v spolocnosti cudzincov
zachovávat spôsoby, ktoré poznajú obidve strany a ktoré obidve strany prijímajú a
používajú. Ak rokujeme v cudzej krajine s cudzincami, ktorí v nej tak isto nie sú doma,
vychádzame z medzinárodne uznávaných spôsobov. Akékolvek vyjadrenie zdvorilosti
navyše je lepšie než zabudnút na hocijakú malickost. Správanie, ktoré je pre nás úplne
nepochopitelné, si dáme vysvetlit, lebo naše správanie môže byt nepochopitelné pre
cudzieho partnera.
________________________________________ __________________________
Zdroje: