Interpersonalita

Interpersonalita
Motto:
„A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko vtáctvo nebeské a všetku zver polnú.
Pomoc však, co by mu bola podobná, nenašiel. Potom riekol Pán, Boh: ‘Nie je dobre byt
cloveku samému. Nuž uciním mu pomocnicu, ktorá mu bude podobná.’“
Gn 2, 20.18
Potreba rovnocenného vztahu
Clovek potrebuje druhého cloveka. Pretože rovnocenný vztah je predpokladom
spoznávania vlastnej hodnoty v druhom cloveku. Clovek, samozrejme, spoznáva seba
inými prostriedkami, napr. vo vlastnom postoji k stvorenému svetu. Lenže tu nejde o
vztah medzi osobami, chýba tu nejaká odpoved na tento ludský postoj, chýba odozva.
Preto o osobnom vztahu sa dá hovorit len v prípade vztahov clovek-Boh a
clovek-clovek.
Pod pojmom interpersonalita skôr chápeme vztah cloveka s clovekom. Tu však treba
dôrazne podotknút, kedže pri vztahu je dôležitým rozmerom poznávanie vlastnej
hodnoty, že základ tohto vztahu clovek-clovek tvorí vztah Boha s clovekom. Toto
zdôraznuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, ked hovorí: „Jestvuje istá podobnost medzi
jednotou božských osôb a bratstvom, ktoré majú ludia utvárat medzi sebou v pravde a
láske. Láska k blížnemu je neoddelitelná od lásky k Bohu.“
Podobne pre rovnost ludí argumentuje aj pastoracná konštitúcia Gaudium et spes, ked
sa pri potrebe odstránenia diskriminácie odvoláva na Boží plán. Clovek je stvorený na
Boží obraz, teda ako rozumná a slobodná bytost, preto len takto môže mat plnú úcast
na vztahu s Bohom.
Avšak, aj ked vztah k Bohu je prepotrebný, nikdy nemôže úplne vyplnit potrebu vztahu
cloveka k druhému cloveku. Vztah k cloveku nám umožnuje plastickejšie a „na vlastné
oci“ spoznávat druhého cloveka, a cez neho a cez jeho postoje aj seba samého.
Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, past. konšt. Gaudium et spes, 24: AAS 58 (1966)
1045, in KKC, 1878, SSV, Trnava 1998
KKC, 1878, SSV, Trnava 1998
Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, past. konšt. Gaudium et spes, 29: AAS 58 (1966)
1048, in KKC, 1935, SSV, Trnava 1998
Vztah medzi ludmi ako únik pred sebou
V dnešných casoch sa casto hovorí, že spolocnost sa dostáva do krízy. Rastie aj pocet
samovrážd, rozvodov, násilných cinov a podobne. Vela ludí sa uzatvára do seba, nevie
nadväzovat normálne, úprimné a zdravé priatelské vztahy, nemajú sa o com rozprávat.
Casto druhého cloveka považujú len za vec, ktorá sa dá na nieco využit, ktorá je na
nieco prospešná.
Môžeme to vidiet v rôznych príruckách z oblasti obchodu a marketingu, kde sa
nachádzajú návody ako druhého co najlepšie ovplyvnit a využit. Je to badatelné hlavne
v týchto oblastiach, kde sa clovek berie len ako potencionálny zdroj príjmov. Ale, žial,
coraz castejšie to je vidiet aj v bežnom ludskom živote. Ludia zabúdajú na ozajstné
hodnoty, ktoré sa nezakladajú v cloveku, kde ich hladajú. Preto z toho zákonite
vyplýva, že sú potom sklamaní. A tak už neberú cloveka ako cloveka, ale uzatvárajú sa
dovnútra. Vieme však, že clovek sa aj tak nezaobíde bez druhého, ci už z materiálneho
hladiska (clovek je zvyknutý na urcitý komfort a nerád by on prišiel), ale aj z hladiska
duchovného a duševného. Tu sú tieto dôvody hlbšie, nakolko nie sú tak zrejmé a
evidentné ako to, že niekto potrebuje jest alebo pit, ci spat. Pretože clovek sám
potrebuje druhých, aby spoznal vlastnú hodnotu. Naopak je sklamaný, ked sa
nachádza v tichu, zo svojej úbohosti. Takýto clovek druhých vyhladáva viac-menej
preto, aby sa tejto samote a následne tomuto sklamaniu vyhol. Podla toho vyzerá
napríklad aj konverzácia takého cloveka. A jeho postoj k životu casto prejde do
druhého postoja, ked si sám uvedomí, ako vlastne žije.
Vztah ludí znechutených povrchnostou spolocnosti
Ked si teda už takýto clovek nevládze skrývat ani sám pred sebou, že jeho život a
vztahy sú povrchné, a ked zistí, že vlastne nevie žit, casto dochádza ku kapitulácii k
životu. Znechutenie sa prejaví absolútnou nevôlou stýkat sa s druhými ludmi a v
krajných prípadoch prerastie až v úplný odpor tak k celému ludstvu ako aj ku
konkrétnemu cloveku. „Michal má 50 rokov; je velmi sklúcený, nemá chut do života a
všetko vidí akoby cez cierne okuliare. Jeho posudky o ludoch vo všeobecnosti, a zvlášt
o jeho priateloch, sú úplne cynické. Viackrát sa pokúsil o samovraždu a žaluje sa na
zbabelost, pretože sa neopovážil íst do konca.“
Ignác LEPP, Cesty priatelstva, Dobrá kniha, Trnava 1994, 13.
Takéto znechutenie je casté aj u mladšej generácie, ktorá má tendenciu menit svet
okolo seba a ktorá sa búri voci povrchnosti a nezmyselnosti života. Preto v dnešných
casoch sú u mladých ludí casto oblúbení ludia kritizujúci túto povrchnost, hoci riešenie
z nej v skutocnosti nenachádzajú.
Zdravý postoj vo vztahoch
Z takéhoto stavu ale je možné sa dostat, ako hovorí aj množstvo prípadov. Ba dá sa
povedat, že takýmto vývojom musí prejst každý clovek. Ale ako je to možné? Je to
možné, ked taký clovek zažije, zakúsi na vlastnej koži lásku. Pretože láska ho môže
vytrhnút zo sklamania, ktoré zakúsil.
Len láska ho môže natolko prekvapit, pretože s nou vo svojom obraze sveta vôbec
nerátal. Ona ho prímä k tomu, že znovu objaví radost zo života a nebude potrebovat
zakrývat si oci pred realitou alebo si nad nou zúfat. Preto môžeme povedat, že každý
clovek je otvorený pre lásku a prirodzene po nej túži. Avšak nie v každom prípade
clovek vie túto lásku prijat. Príciny tohto môžu byt rôzne, ale najcastejšie je to pýcha,
ktorá cloveku bráni nieco prijat bez možnosti odplatenia sa. Za tým sa môže skrývat
urcitý strach, neviera voci druhému, ktorý sa snaží toto dobro poskytnút bez nároku na
odmenu. Takýto strach sa môže odbúrat len trpezlivostou a neprestajným darúvaním
lásky takémuto cloveku.
Dajú sa tu nájst paralely s Kierkegaardovým modelom troch fáz života u cloveka. Prvá
fáza u neho – tzv. estetická – sa v tejto práci dá prirovnat k fáze, kedy clovek vo
vztahoch hladá len únik pred realitou a sebou samým. Jeho druhá fáza – tzv.etická – sa
tu však celkom nezhoduje, pretože tu skôr tvorí prechod medzi neuvedomovaním si a
medzi znechutením, ktoré v tejto práci je druhou fázou.
Ako to je vidiet aj hlavne na postoji cynizmu v uvedenom prípade.
________________________________________ __________________________
Zdroje: