integrácia zdrav. postihnutých 2

R e a l i z á c i a

integrovaného vzdelávania môže prebiehať na rôznych úrovniach podľa druhu a rozsahu postihnutia či momentálneho stavu dieťaťa. Integrácia môže byť úplná alebo čiastočná /časť výučby môže prebiehať v špeciálnej škole, či v triede a časť v bežnej škole/. Výskumy odborníkov potvrdzujú, že tento model vzdelávania umožňuje postihnutému dieťaťu dosahovať lepšie výsledky v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v sociálnej interakcii a pomáha mu tak zvýšiť kvalitu života. Zelina (1997) uvádza, že v súčasnosti sa v U S A vzdeláva asi 1 % detí doma, 7 % v špeciálnych školách, 24 % v špeciálnych triedach pri bežných školách a 68 % detí je plne integrovaných.

Integrovaná koncepcia sa často považuje za „samospasiteľný“ model prípravy postihnutých detí. Podľa Požára (1992) je však zrejmé, že najmä vo vzťahu k psychologickým a pedagogickým aspektom môže byť segregovaná príprava pre značnú časť populácie postihnutých detí efektívnejším modelom pre ich optimálne začlenenie /vzhľadom na ich reálne možnosti vyplývajúce z postihnutia/ do spoločnosti. To však predpokladá často zásadné zmeny v zameraní a metódach prípravy v špeciálno-pedagogických zariadeniach.

Integrácia znamená spoločnú výchovu a vzdelávanie žiakov postihnutých s nepostihnutými s cieľom umožniť postihnutým, ktorí sú schopní vzdelávať sa v školách bežného typu, aby mohli túto školu navštevovať, stretávať sa so zdravou populáciou svojich vrstovníkov, navzájom sa poznávať a zvykať si na seba, učiť sa spolu navzájom žiť. Nepostihnutým deťom tak poskytnúť spolužitím s postihnutými pravdivé poznanie vlastností ich osobností, pomocou ktorého sa vytvára ich pozitívny vzťah nielen žiť vedľa seba, ale žiť spolu jeden pre druhého ( Požár 1992, Stejskal, 1995).

Pracovná integrácia:

Existuje viacero legislatívnych „pák“, ktoré dávajú povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť zákonom stanovený počet zdravotne hendikepovaných pracovníkov.

Je to ošetrené zákonným postihom vo forme peňažnej pokuty. No podnikateľské subjekty, ktoré sú odkázané čoraz viac lepšie ovládať najmä právnu oblasť než zásady platiace v ekonomike tieto nariadenia vedia častokrát obísť a nájdu sa aj taký, ktorý sú ochotný pokutu radšej uhradiť, pretože o takýchto pracovníkov nemajú záujem.

Ale štát nie len postihuje, ale zároveň aj zvýhodňuje podnikateľov, ktorý si takéto „bremeno“, niekedy z vypočítavosti, inokedy z uvedomelosti zoberú na plecia. Je im poskytovaná, či už jednorázová, alebo opakovaná finančná podpora. Tu môžeme ako svetlý príklad uviesť napr. Servisný zdravotnícky podnik v Košiciach.

Spoločenská integrácia:

Táto oblasť integrácie sa bude javiť ako najkomplikovanejšia. Nie je sa ani čomu čudovať. Veď títo jedinci častokrát žijú v čiastočne, v tých horších prípadoch takmer v úplnej izolácií / jedná sa najmä o duševne chorých /. Skrývajú sa pred svetom, sú zatrpknutý, zakomplexovaný. Samozrejme neplatí to pre všetkých veď aj v tejto komunite sú rozdielny ľudia.

Jedny sa zo svojim životným údelom vysporiadavajú lepšie, iný ho prežívajú pesimickejšie. V tejto oblasti je potrebné aby takýto jedinci vystúpili zo svojho “začarovaného“ kruhu, v ktorom doteraz žili a razantne dali o sebe vedieť, že sú tu a majú aj oni záujem žiť ako zdravá populácia. Každý začiatok je ťažký, no aj tu sa našlo pár nadšencov a tzv. mučeníkov pre dobrú vec, ktorý sa snažia členov svojej komunity / či sú to vozíčkari, nevidomý, nepočujúci, .../ do spoločnosti začleniť. A na nás, zdravých ľuďoch je, aby sme im v tejto integrácii medzi nás pomohli.

Ďalej by sme mohli hovoriť o charakteristikách integrácie:

Charakteristické črty integrácie :

a) nie je závislá na odstránitelnosti defektu
b) je závislá na odstránitelnosti defektivity
c) má dynamický charakter, tzn. , že nie je sústavne na vrchole a neustále jej hrozí ústup
d) spravidla sa dosiahne iba za podmienok špeciálne rehabilitačných , výchovne vzdelávacích, enkulturačných a ergonomických opatrení
e) predpokladá vysoké stupne schopností sebarehabilitácie , sebavýchovy , sebarealizácie
f) je závislá i na úprave materiálno-technických podmienok, existencie postihnutého človeka
g) jej úroveň možno odstupňovať (Jesenský, 1995)

Oblasti zdravotného postihnutia zahrnuté v integrácii
Zdravotne postihnutie

S danou oblasťou súvisia jednotlivci s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave.

Podľa Kopeckého, Kopeckej (1995) medzi somatické postihnutia patria rôzne deformity, malformácie, ďalej chronická choroba alebo zdravotné oslabenia ap., ide vlastne o telesné chyby a z nich vyplývajúce handicapy.

Deformita -znetvorenie, zohavenie -zmena tvaru, podoby, orgánu alebo časti tela, ktorá sa líši svojou formou od normálneho stavu. Môže byt' získaná po úraze či zápalovom ochorení alebo vrodená.

Malformácia -poškodenie orgánu, jeho časti či orgánových systémov spravidla v dôsledku poškodenia plodu. Patria sem napr. rázštepy pier, podnebia, vrodené srdcové chyby ap. Tieto vývinové poruchy môžu byť liečiteľné.

Chronické choroby

choroby dlhotrvajúce, zdĺhavé. Opakom sú akútne choroby, ktorých priebeh a vznik je náhly, prudký a majú kratšie trvanie.