Inkontinencia 1.
Lekári v USA začínajú používať novú metódu, ktorá má pomôcť v boji so stresovou inkontinenciou moču. Tá sa prejavuje únikom moču pri namáhaní brušných svalov, napríklad pri smiechu, kašli či zdvíhaní bremien. Nový postup má celý rad výhod: je možné aplikovať ho priamo v ordinácii lekára alebo v nemocnici ambulantne, nejde o operáciu, a pritom by mal pomôcť ženám, ktorým nepomohli konzervatívne liečebné metódy (cvičenie, úprava jedálnička, behaviorálne terapie).
O čo vlastne ide?
Nová liečba sa robí tak, že sa intenzívne zahrejú niektoré miesta v dolných močových cestách, a to spôsobí zmeny v štruktúre kolagénu v okolitých tkanivách. V priebehu hojenia sa potom toto tkanivo posilňuje, čo zvyšuje jeho schopnosť zadržať moč pri zvýšení tlaku v brušnej dutine. Celý liečebný zákrok trvá len asi 20 minút a vykonáva sa sondou zavedenou do močovej trubice, pričom pacientka pri zákroku nie je v celkovej anestézii. Výhodou je aj to, že sa pacientka takmer okamžite po zákroku môže vrátiť ku všetkým bežným činnostiam.
A aká je účinnosť tohto postupu? Ročného testovania tejto metódy sa zúčastnilo 170 žien z USA, a okrem iného sa ukázalo, že
· u 76 % žien sa znížil počet prípadov úniku moču,
· 58 % žien mohlo po zákroku prestať používať inkontinentné vložky, ďalších 10 % ich potrebovalo menej ako predtým,
· u 73 % žien sa znížila intenzita úniku moču,
· podľa 67 % žien sa po zákroku zlepšila kvalita ich života,
· a celých 35 % žien sa problémom s udržaním moču zbavilo.
Odborníci, ktorí nový postup skúšali, dúfajú, že sa vďaka nemu viac žien odváži pustiť do boja so svojím problémom. Podľa odhadov totiž asi 80 % žien so stresovou inkontinenciou nevyhľadá žiadnu pomoc: buď sa bojí komplikácií, alebo neverí tomu, že im liečba môže pomôcť.
Vyhýbajú sa inkontinentné ženy cvičeniu?
Existuje množstvo výskumov, ktoré sa zaoberajú tým, nakoľko môžu problémy s udržaním moču ovplyvniť bežný život pacientov. Jeden z nich, vykonaný v spolupráci s vedcami z niekoľko štátov USA, sa zaoberal tým, či sa ženy kvôli inkontinencii vyhýbajú cvičeniu. V rámci štúdie bolo oslovených 5130 žien, ktoré odpovedali na celý rad otázok: okrem ich osobných charakteristík sa otázky týkali aj toho, nakoľko sa venujú cvičeniu (štandardizovaný dotazník: Physical Activity Questionnaire) a aké intenzívne sú ich problémy s udržaním moču (merané napr. pomocou Sandvik Severity Index).
Dotazníky vyplnilo 68 % opýtaných žien, ktoré boli podľa miery telesnej aktivity rozdelené približne na tretiny: málo aktívne (34,6 %), dostatočne aktívne (29,7 %) a vysoko aktívne (35,87 %). Približne tretina žien rovnako trpela problémami s udržaním moču (34,3 %). Pri cvičení sa s únikom moču stretla každá siedma žena, pričom tieto problémy boli častejšie u žien, ktoré veľa cvičili (15,9 %), ako u málo aktívnych (11,8 %).
Keď vzali vedci do úvahy vek, ďalšie ochorenia, úroveň vzdelania a etnickú príslušnosť, zistili, že ženy s najťažšou inkontinenciou patrili 2,64-krát častejšie k tým málo aktívnym. Navyše 9,8 % žien uviedlo, že je pre nich inkontinencia prekážkou, ktorá im v cvičení bráni. Medzi ženami, ktoré inkontinenciou trpia, pritom toto percento rastie s intenzitou problémov: mierna inkontinencia bránila cvičení iba 9,2 percentám žien, stredná už 37,8 percentám, silná 64,6 percentám, a ženy s veľmi intenzívnou inkontinenciou ju považovali za dôvod necvičiť v 85,3 percentách prípadov.
Na základe svojich zistení vedci konštatujú, že sa potvrdilo, že problémy s udržaním moču podstatne ovplyvňujú život tých, ktorí nimi trpia. S cvičením ide pritom o to isté - o začarovaný kruh: bez primeranej fyzickej aktivity totiž svaly ďalej slabnú, navyše môže žena ľahšie priberať na váhe – a oba tieto faktory sú opäť rizikovými pre inkontinenciu.