Informatika B

Databázové spracovanie
Je podmienené databázovou technológiou. Ide o špeciálne programové vybavenie a kladie dôraz na údaje a efektívnosť usporiadania. Algoritmy, ktoré s nimi pracujú sú v tomto prípade druhoradé. Tieto databázové technológie sú prostriedkom na vytváranie informačných systémov. Databáza je systém, ktorý predstavuje jednotu troch zložiek:
a) údajovej základne (zoznam) – je to množina údajov určená na spracovanie. Tieto údaje majú rad problémov (nadbytočné, duplicitné informácie). Prvá základňa musí byť zostavená nami. V minulosti bolo dávkové spracovanie údajov (návalové spracovanie). Malo to evidenčný charakter (štatistické údaje). Údajová základňa musí byť aktuálna a dáta sa musia spracovávať pružne. Začala sa vytvárať báza dát (1965). Malo by ísť o štruktúrovanú množinu dát + dopytovacie jazyky. Tieto jazyky sú súčasťou databázových systémov a slúžia na manipuláciu s údajmi. Databázové systémy pomocou týchto programov umožňuje jednak vopred pripravené vyhodnotenie údajov pomocou postupnosti operácií (programov) tak aj interaktívne „ac hoc“.
b) hardware
c) software

Vývoj od súborovej k databázovej koncepcii údajovej základne
Pre minulé obdobie je typické využívanie štruktúrovaných údajov a práca so súbormi, ktoré mali vety rovnakého typu (štruktúrované vety). Údajová položka (field) vyjadruje určitý atribút (meno, zamestnanie, priezvisko...). Veta je zoskupenie viacerých položiek, ktoré opisujú určitý objekt z reálneho sveta. Súbor je zoskupenie viet rovnakého typu (všetky údaje o prvákoch). Databáza je tvorená viacerými súbormi, ktoré patria k určitej aplikácii. Databázy by mali byť identifikovateľné podľa názvu. Súbory sú identifikovateľné v databáze podľa názvu. Zo súborov sa vytvára katalóg alebo adresár. Veta by mala byť jedinečná, je určená primárnym kľúčom alebo poradím. Primárny kľúč je jedna z položiek, ktorá by mala byť jedinečná. Väčšinou je to automatic number, číslo, ktoré priraďuje Access, aby nedošlo k duplikácii. Položky sú identifikované svojím menom alebo názvom a keď máme oddeľovač, môžeme určiť, ktorá je to položka v poradí (priezvisko študenta).
Problémy tradičnej súborovej koncepcie:
- údajová redundancia
- flexibilita
- ochrana dát
- zdieľanie údajov viacerými používateľmi
Keď hovoríme o databáze, hovoríme o databázovom systéme. Je to systém, ktorý sa skladá zo systému riadenia bázy dát (SRBD) a databázy.
SRBD + DB = DBS (databázový systém)
Jazyk na manipuláciu s údajmi (DML) – umožňuje používateľom aj programátorom pomocou príkazov vyhľadávať údaje v databáze a využívať ich v aplikáciách (SQL).
Jazyk na riadenie prístupov – administrácia databázy
Údajový slovník – zbiera všetky údaje

Databázové modely
Poznáme 3 základné databázové modely:
a) hierarchický – vyvinul sa z okolia. Je to práca so stromami, čo sa týka vzťahov – 1:N (1 ku N) – nadriadený a podriadený prvok. Na vrchole je tzv. koreňový segment. Každý nadriadený môže mať N podriadených prvkov. Každý podriadený môže mať len jeden nadradený prvok. V hierarchickom modelovaní sa najviac pozornosť orientuje na vhodné modelovanie stromov.
b) sieťový – vzťah je možný 1:N ale aj M:N
c) relačný – najprepracovanejší. Všetky údaje sú v dvojrozmerných tabuľkách (stĺpec, riadok), hovoríme tomu relácie. Základnou výhodou je flexibilita, ľahká modifikácia tabuliek, možnosť prepojenia tabuliek navzájom, kladenie otázok „at hoc“. Je nízka efektívnosť spracovania, častý prístup na disk (spomaľovanie práce),

Relačný databázový systém
Je definovaný väzbami medzi súbormi a tieto väzby sa nazývajú relácie. V relačnom modely dát je daná požiadavka aby každý prvok relácie bol jednoznačne odlíšený od iného záznamu v relácii. Ide o funkciu primárneho kľúča. Väzby medzi reláciami sa riešia umiestnením hodnoty primárneho kľúča do inej relácie. V tejto novej relácií hovoríme o tzv. cudzom kľúči.

Access
Nachádza sa v balíku MS Office. Veľký pokrok bol zaznamenaný v porovnaní s ostatnými programami. Možnosť publikovania databázových výstupov v prostredí intranetu a internetu (služba Microsoft Share Point). Za veľký pokrok je nutné označiť vylepšenie podpory jazyka XML vo vzťahu importu i exportu dát ( v 2002 len symbolicky). Spolupráca s databázou MS SQL Serveru 2000. Lepšie zabezpečenie dát, zlepšenie ochrany proti vírom. Vytvárajú sa tzv. relačné databázy, t. j. že dáta sú zaznamenané do skupiny tabuliek, každá tabuľka obsahuje určitý druh dát. Medzi tabuľkami sú väzby, ktoré umožňujú používať naraz informácie z viacerých tabuliek. Základné kamene databázy:
a) tabuľka – súbor dát, ktoré sú vo vzťahu k určitému heslu. Je to súbor polí, ktoré obsahujú informácie jedného typu (informácie o odberateľovi – adresa) a obsahuje riadky, kde sa ukladajú všetky informácie o konkrétnom odberateľovi, firme. V tabuľke sa určuje primárny kľúč.
b) dotazy – ide o tzv. analýzu dát, o iný spôsob zobrazenia, vytvorenie zostavy, robenie výpočtov v skupinách záznamov, o filtrovanie
c) formulár – vylepšujú zadávanie a prezeranie dát v databáze.
d) zostavy – ide o prezentáciu dát uložených v databáze cez tlačiareň v tlačenej forme. Môže sa pridať logo, zmeniť si typ písma. Slúžia na sumarizáciu dát.
e) dátové stránky – prvý krát sa objavili vo verzii 2000, je určený na publikovanie dát na intranete alebo internete. Ide o špeciálnu www stránku, ktorá ukazuje aktuálne dáta v databáze. Jej vzhľad sa preto musí meniť akonáhle sa aktualizuje mnou vytvorená databáza. Treba mať nainštalovaný Internet Explorer 5.0 a vyšší
f) makrá – ak sa opakujú určité operácie v danej aplikácii, vytvára sa makro. Ide o tzv. automatizovanie často sa opakujúcich úloh. Pokiaľ je medzi makrami určitá súvislosť dajú sa spojiť do jedného makra. Je to len automatizovanie určitých operácií.
g) moduly – ide o programovanie vo Visual Basicu
F11 – prepínanie do okna databázy
Nord Wind – databáza
Šablóny – čas, faktúra, kontrola skladu
Okno databázy obnovenie – F5
Premenovanie vybraného objektu – F2
Navrhovanie databázy:
1. určenie typu databázy
2. návrh tabuliek – ide o štruktúru databázy. Štruktúra určuje počet tabuliek, polí a charakter dát
Pravidlá:
a) každá informácia by mala byť v databáze len raz
b) každá tabuľka by mala obsahovať informácie o jednom predmete,
c) pri návrhu tabuľky si treba dávať pozor na rozsah dát, ktoré bude obsahovať a obsluhovať (do 1000 záznamov)
3. určenie dátových typov polí – typ polí musí korešpondovať s charakterom dát, ktoré budú do tohto pola uložené. Access má statický typ dát. Každá tabuľka by mala byť čo najviac štruktúrovaná, ľahšie sa filtruje, ľahšie sa analyzujú dáta pomocou dotazov
4. Určenie primárneho kľúča – je to pole s jedinečnými hodnotami (napr. identifikačné číslo výrobku). Pole definované ako primárny kľúč je automaticky indexované
5. relácie medzi tabuľkami
6. vytváranie formulára
7. použitie analytických nástrojov v aplikácií Access. Access má 2 nástroje:
a) sprievodca analýzy tabuľky – začne analyzovať tabuľky, navrhuje zlepšenie štruktúry tabuľky, navrhne relácie, rozdelenie tabuľky
b) sprievodca analýzou výkonu – definuje celú databázu aj ju navrhne (Nástroje – analýza)
Vytvorenie tabuľky: Tabuľka – nový
Dátové typy:
a) TEXT – ľubovoľná kombinácia ľubovoľných znakov (255 znakov). Každé pole má vlastnosti. Formát určuje, akým spôsobom bude text v poli zobrazený. Formát zobrazenia textu ovplyvní, ak zadáme nasledujúce znaky:
@ - vyžaduje sa textový znak alebo medzera
& - textový znak nie je požadovaný
< - prevedie všetky znaky na malé písmená
> - prevedie všetky znaky na veľké písmená
? - písmeno
Vstupná maska určuje nie zobrazenie dát v poli ale formát, v ktorom sa toto pole bude zadávať.
F6 – prepínanie medzi hornou a dolnou časťou
Sprievodca pre vstupnú masku je dostupný len pre TEXT, DÁTUM/ČAS. Sú to podobné riadiace znaky ako vo formáte.
Overovacie pravidlo – určuje požiadavky kladené na dáta, ktoré sa majú zadávať do určitého zoznamu.
b) MEMO – nelíši sa od textu, nemôže byť indexovaný, môže obsahovať 65 535 znakov
c) ČÍSLO – pre matematické operácie. Pri veľkosti poľa sa môže nastaviť (byty, celé číslo, dlhé celé číslo, jednoduchá presnosť – desatinné číslo 7 miestne)
d) DÁTUM/ČAS – formát sa nerovná vstupná maska
e) MENA – môže byť použitá pri matematických výpočtoch a presnosť výpočtu je na 15 číslic naľavo od desatinnej čiarky a 4 číslice napravo.
f) AUTOMATICKÉ ČÍSLO – nová hodnota sa môže dať ako prírastok alebo ako náhodné číslo (random)
g) OBJEKT OLE – napr. tabuľka z Excelu, dokument z Wordu, veľkosť poľa je maximálne 1 GB. V zobrazení dátového listu sa zobrazí ako binárny kód, treba prejsť do formulárov alebo zostáv
h) HYPERTEXTOVÝ ODKAZ – skladá sa z troch častí:
- zobrazený text
- adresa
- podadresa
Optimalizácia výkonu tabuľky – umožňuje rýchlejšie vyhľadávanie a radenie záznamov (indexovanie polí). Poznáme 2 druhy indexov:
a) indexy, ktoré sa vzťahujú k jednému poľu
b) indexy, vzťahujúce sa ku skupine
Viacpoložkové indexy umožňujú rozlišovať záznamy, v ktorých môže prvé pole nadobúdať rovnakú hodnotu. Kritériá:
a) predpokladáme, že v danom poli sa bude vyhľadávať
b) že sa bude radiť podľa hodnôt
c) že sa bude ukladať mnoho rôznych hodnôt
Indexovať nemôžeme MEMO, Hypertextový odkaz a objekt OLE. Vytvoríme jednopoložkový index:
1. musí byť v návrhovom zobrazení
2. indexes – áno/nie; duplicita áno/nie
Viacpoložkový index:
1. musí byť v návrhovom zobrazení
2. chcem indexovať
3. kliknem na ikonu na panely nástrojov INDEXES
4. vyberiem kritérium indexovania
Odstránenie indexu – cez ikonu INDEXES , označím, čo chcem a DELETE
Vytvorenie primárneho kľúča – 3 druhy kľúčov – automatické číslo, jednopoložkový primárny kľúč (hodnoty, ktoré identifikujú jednoznačne záznam), viacpoložkový primárny kľúč (najčastejšie nastáva táto situácia pri spojení tabuliek cez reláciu N:N)
Odstránenie primárneho kľúča – kliknúť na riadok, kde je primárny kľúč a odstrániť ho
Tabuľky relačnej databázy – definujú logické vzťahy medzi tabuľkami alebo medzi dátami. Hovoríme, že každý záznam jednej tabuľky má logický vzťah k inej tabuľke alebo iným záznamom
Referenčná integrita – dôležitou funkciou relácií je možnosť definovania referenčnej integrity.
Relácie medzi tabuľkami – najčastejším typom je 1:N ( jeden záznam v tabuľke A má vzťah k viacerým záznamom v tabuľke B)
- typ N:N (viac záznamov v tabuľke A zodpovedá viacerým záznamom v tabuľke B) – táto relácia je možná len cez spojovaciu tabuľku. Primárny kľúč spojovacej tabuľky sa skladá z nevlastných kľúčov tabuľky A a B.
- typ 1:1 (jednému záznamu v tabuľke A zodpovedá jednému záznamu v tabuľke B)
Ak zatrhnem referenčnú integritu dát objavia sa ešte 2 možnosti. Pravidlá:
a) do poľa nevlastného kľúča nemôžeme vložiť hodnotu, ktorá neexistuje v primárnom kľúči primárnej tabuľky (kniha sa nemôže viesť na meno neexistujúceho autora ale môže sa uviesť ne
b) z primárnej tabuľky nemôžeme odstrániť záznamy, ktoré majú odpovedajúce záznamy v súvisiacej tabuľke
c) hodnoty primárneho kľúča primárnej tabuľky nemôžeme zmeniť, pokiaľ k danému záznamu existuje záznam v súvisiacej tabuľke.
Kaskády - ak sa aktualizuje primárny kľúč tabuľky A, aktualizujú sa hodnoty uvedené v tabuľke B.
Odstránenie relácie – úpravy – odstrániť
- pravé tlačítko myši - delete
Pri tlači relácií sa PRINT zmení na PRINT RELATIONS
Export súborov – otvoriť príslušnú aplikáciu, ktorú chcem
- uchytiť tabuľku a presunúť tam, kam chcem
Hľadanie, radenie a filtrovanie dát – úpravy – vyhľadať
Použitie zástupných znakov - * - akýkoľvek ľubovoľný znak
? – ľubovoľný abecedný znak
[] – zastupuje jeden zo znakov uvedených v zátvorke ([P]
! – nájde znak, ktorý nie je v hranatých zátvorkách (P[!au]lec) – nájde palec, pulec, polec...
# - zastupuje ľubovoľnú stupnicu 199# - nájde všetky 90-e roky
Hľadanie dát cez filtrovanie:
a) filtrovanie podľa výber – je vhodný, keď ako kritérium použijeme časť niektorého záznamu (filter by selection)
b) filtrovanie podľa formulára – filtrovanie mimo výberu
Ide o vybratie záznamov podľa kritérií.
Rozšírený filter – komplexnejší, môže sa použiť viac kritérií

chýba prednáška

Algoritmus a algoritmizácia
Algoritmus – všeobecné pravidlá určujúce postupnú transformáciu vstupných údajov na výstupné. Je to návod, ktorý určuje postup, ktorý vedie k riešeniu danej úlohy. Je to postupnosť krokov vedúca k vyriešeniu úlohy.
Základné vlastnosti algoritmu – elementárnosť – postup je zložený z činností, ktoré sú pre realizátora elementárne.
- hromadnosť – znamená, že algoritmus je použiteľný na ľubovolné vstupné údaje spĺňajúce požadované podmienky (premenlivé vstupné údaje, ktoré umožňujú riešiť úlohy podobného typu)
- determinovanosť – v každom kroku algoritmu musí byť jednoznačne dané, čo treba robiť. Realizácia algoritmu nesmie byť podmienená inými podmienkami ako tými, ktoré sú v ňom uvedené. Nesmie byť závislá od riešiteľa a prostredia, v ktorom sa algoritmus realizuje (pre nemysliace zariadenie je uvedenie poradia nevyhnutnosťou).
- rezultatívnosť – transformácia predpísaná algoritmom, ktorá dá po konečnom počte krokov výsledok
- konečnosť – postup skončí vždy v konečnom čase a po vykonaní konečného počtu činností
- efektívnosť – postup sa uskutočňuje v čo najkratšom čase a s využitím čo najmenšieho počtu prostriedkov. Ako kritériá efektívnosti slúžia časová zložitosť algoritmu a pamäťová zložitosť.
Konštrukcia algoritmu – je to tvorivý proces, všeobecný návod na konštrukciu neexistuje ale existujú heuristiky – rady získané skúsenosťami, ktoré proces tvorby algoritmu uľahčujú. Postup konštrukcie algoritmu:
a) formulácia úlohy (problému)
b) stanovenie cieľov
c) tvorba ideí a stratégie riešenia
d) zápis vytvorených postupov
e) overenie správnosti vytvorených postupov
Vstupné údaje reprezentujú počiatočný stav problému, výstupné údaje tvoria množinu koncových stavov.
Všeobecné stratégie tvorby algoritmu:
a) dekompozícia – rozdelenie problému na podproblémy, ktoré sú z určitého hľadiska jednoduchšie
b) abstrakcia – proces, v ktorom na danej úrovni prvky problému zanedbáme alebo ukryjeme
Zápis algoritmov:
a) prirodzeným jazykom ale s kľúčovými (vyhradenými) slovami kvôli lepšej zrozumiteľnosti. Výhody sú ľahká čitateľnosť, zrozumiteľnosť. Nevýhody sú nejednoznačnosť a nízka prehľadnosť.
b) vývojové diagramy – výhody sú jasný tok riadenia, viaceré úrovne podrobnosti, dvojrozmernosť. Nevýhody sú zápis sa nedá priamo spracovať v počítači.
c) ľubovoľný výpočtový proces
Programovacie jazyky sú špeciálne jazyky súvisiace s riešením úloh na počítači. Slúžia na zápis algoritmov. Algoritmus zapísaný v programovacom jazyku nazývame program. Každý programovací jazyk je definovaný abecedou a gramatikou. Abeceda je základná množina navzájom odlíšiteľných objektov (znakov), s ktorými jazyk pracuje. Z týchto znakov sa podľa určitých pravidiel vytvárajú prípustné tvary čiastkových konštrukcií jazyka, jeho príkazov a celého programu. Množinu týchto pravidiel nazývame syntax jazyka. Na vysvetlenie významu vytvorených jazykových štruktúr slúži sémantika jazyka. Pri opise jazyka a jeho presného definovania (pri jeho návrhu, implementácii, štúdiu jazyka) používame iný jazyk tzv. metajazyk.
Programovacie jazyky delíme na:
a) strojovo orientované (strojový kód, symbolické jazyky) Základom strojového jazyka je operačný kód. Operačný kód je množina operačných znakov a inštrukcií, ktoré je procesor konkrétneho počítača schopný interpretovať.
b) strojovo nezávislé jazyka – jazyky vyššej úrovne (Pascal, C++, Visual Basic)

Akcie: S1 S2 Sn/Ľubovoľný výpočtový proces môžeme opísať pomocou týchto riadiacich štruktúr:
a) sekvenčnosť – akcie sú vykonávané v takom poradí, ako sú napísané, ak nie je explicitne dané iné poradie











b) binárne vetvenie – výber jednej z dvoch akcií podľa toho, či je splnená jedna podmienka alebo nie. Je prípustné, aby jedna z dvoch uvažovaných akcií je prázdna, tzv. akcia bez operačného účinku









c)
DOPÍSAŤ

Groupware – v prostredí vnútrofiremných procesov vzniká obrovské množstvo informácií, ktoré bez vhodného spracovania zostávajú nedostatočne využité. Už dávno nevyhovujú náročným požiadavkám zdieľané tabuľkové súbory na sieti – moderná forma požaduje obeh dokumentov (document-flow), obeh a manažment úloh (work-flow) a mnohé iné vymoženosti informačných systémov.
K dosiahnutiu týchto potrieb musí moderná spoločnosť používať riešenie zabezpečujúce dostatočnú pracovnú flexibilitu (častokrát aj teritoriálnu) ako aj bezproblémovú výmenu informácií a dokumentov. V súčasnosti už nestačí iba lokálne spojenie klient-server, ale požadujú sa aj synchronizačné nástroje, prispôsobenie na používanie v mobilných PDA (Personal Digital Asistant) zariadeniach a pod.
V posledných rokoch je na trhu obrovské množstvo nástrojov a systémov pre použitie ako intranetový Groupware. Odlišujú sa nielen cenou, ale aj zameraním, architektúrou, funkcionalitou a pod. Zahraničné alebo veľmi robustné systémy častokrát trpia pre ich príliš všeobecnú, globálnu orientáciu a nezriedka je obtiažne (resp. finančne neúnosné) integrovať vlastné subsystémy.
Každá spoločnosť kladie dôraz vo vývoji svojho intranetového riešenia predovšetkým na oblasť dokument manažmentu, CRM, work-flow a integrácie s inými riešeniami a platformami. Dlhodobú perspektívu vidíme v prepojení cez tenkého klienta (web prehliadač), čo umožňuje ľahšiu integráciu v spoločnosti, dostatočnú interaktivitu a relatívne dobré poznanie užívateľského rozhrania u používateľov.
Prejavom spokojnosti každého klienta s implementovaným intranetovým systémom je jeho aktívne používanie a nové požiadavky na vývoj vlastných špecifických modulov v integrovanom aplikačnom prostredí.
Groupware systém obsahuje tieto časti:
a) komunikácia – základnou funkciou všetkých groupwareových systémov je posielať a prijímať elektronickú poštu. Malo by sa to dať urobiť z jedného miesta. Všetky dokumenty by sme mali archivovať, aby sme sa k nim mohli kedykoľvek vrátiť. Všetky groupwareové systémy obsahujú v nejakej podobe osobný adresár.
b) plánovanie času – súčasťou všetkých groupwareových systémov sú skupinové kalendáre, možnosti plánovania porád, prideľovanie a kontrola úloh, sprístupnenie zdrojov na ich spoločné využívanie (shareware)
c) elektronické diáre – k ich základným funkciám patrí plánovanie času, adresár a možnosť vyplňovať formuláre. Sú omnoho ľahšie a prenosnejšie, lacnejšie
d) správa dokumentov – dokument môžeme vytvoriť, schváliť, poslať, zrušiť, vytlačiť. Poznáme normatívny dokument (záväzný) alebo informatívny dokument
e) fulltextové vyhľadávanie – pre vyhľadávanie aj v málo štrukturalizovanej informácie – podľa slova, systém vyhľadá všetky dokumenty. K systému sme napojení on-line a pracuje sa aj s obrazmi pomocou médií
f) riadenie procesov – výhodou využitia počítača je presnosť a nezaujatosť. Vďaka spätným väzbám je groupwareový systém schopný rýchlo odhaľovať úzke miesta a v prípade potreby rýchlo reagovať.
g) prístup k informáciám – je najrýchlejší cez internet
h) jednotné používateľské rozhranie – tvoria ju administratívni pracovníci, pre ktorých je to hlavnou náplňou
i) knižnica dokumentov – môžeme vytvárať samostatné aplikácie alebo ich integrovať do groupwareového systému. Firmy ich často zverejňujú na internete (silný nástroj pre obchodnú činnosť). Vieme cez ňu urobiť aj vnútropodnikový systém školení.
Požiadavky na gruopwarový systém:
- nezávislosť na pracovisku
- možnosť replikácie údajov – využívajú ju firmy sídliace na viacerých miestach
- kvalitné nástroje na výmenu údajov s inými, hlavne relačnými systémami – jednotné používateľské rozhranie
- podpora systému a dostatok aplikácií

Elektronická správa dokumentov
- správu dokumentov riadia systémy, ktoré umožňujú prevod čiže konverziu všetkých druhov dokumentov, ako napr. výkresov, formulárov, obrazov, obchodných a účto-dokladov, korešpondencie medzi obchodnými partnermi vo forme obchodných listov (sheetov), faxov a iných
- umožňuje i konverziu informácií archiváciou v knihách, periodikách, vo výročnej dokumentácií firmy do elektronickej podoby
- patrí sem i spracovanie tzv. kolobehu elektronickej dokumentácie vo firme
- ďalej umožňuje archiváciu iných potrieb, ako napr. spätné vyhľadanie dokumentov, prostriedky na ochranu proti nežiaducemu prístupu, zmenám a znehodnoteniu dokumentov
- dokumenty obsahujúce určité informácie sa môžu nachádzať jednak v podobe papierových dokumentov a jednak v podobe dokumentov na elektronických médiách
- používanie textových procesorov sa zvyšuje, no i napriek tomu ešte v súčasnosti existuje rad informácií len v papierovej forme, alebo v zdvojenej forme
- používajú sa i systémy pre riadenie práce s dokumentmi a to
mikrofilm a mikrofiš systémy, ktoré prinášajú úsporu priestoru,
zjednodušujú distribúciu a zjednodušili vyhľadávanie v dokumentoch
- rozvoj počítačov uľahčil v mnohom ukladanie, distribúciu,
archiváciu a vyhľadávanie v dokumentoch použitím rôznych metód,
ako sú napríklad:
1. metóda workflow – je to distribúcia a riadenie pohybu
dokumentov podľa určených ciest
2. automatizované vyhľadávanie informácií pomocou úplných
textových systémov
3. pamätanie štuktúrovaného, neštrukturovaného textu a tlač
obrázkov s multimediálnymi dátami
- integrácia s emailom i so systémami pre prácu s písmom a tiež
fulltextovými databázami

Work-flow
OIS – Office Information System
&#61692; &#61525; &#61597; € &#61558;
Prijatie Schválenie Vystavenie Preverenie Dodanie
zákazníckej objednávky faktúry platby tovaru
objednávky v oddelení účtarňou
predaja
Work-flow je tok informácií v podniku, ktoré sa automatizovane spracúvajú podľa vopred nastavených procesov. Znamená automatizáciu celého výrobného procesu, behom ktorého sú dokumenty, informácie alebo úlohy predávané od jedného účastníka procesu k druhému podľa sady procedurálnych pravidiel tak, aby sa dosiahlo plnenie globálnych podnikových cieľov.
Systém riadenia work-flow – definuje, vytvára a riadi priebeh procesov, je schopný interpretovať definíciu procesu, komunikovať s účastníkmi work-flow a v prípade potreby spustiť ďalšie aplikácie.
Prepojenie princípov, metodík a technológií


elektronická pošta tímová spolupráca
distribuované spracovanie správa dokumentov
on-line, off-line pracovanie reengineering
simulácia procesov



architektúra klient-server
databázové systémy
programovacie jazyky
internetové užívateľské rozhranie
Za skutočnú work-flow systém je považovaný ten, ktorý poskytuje:
a) grafický návrh work-flow – grafické vyhotovenie procesov, definujú úlohu od začiatku až po dosiahnutie cieľa
b) roly – schopnosť priradiť jednotlivým činnostiam roly alebo pracovné funkcie, pri zmene pracovníka sa nemusí vykonávať definícia celého work-flow
c) pravidlá – schopnosť vložiť do definície work-flow logiku procesu
d) riešenie výnimiek – možnosť riešiť výnimočné situácie
e) monitoring – monitorovať jednotlivé výskyty procesov, ideálne je, keď je táto funkcia prístupná všetkým účastníkom procesu a administrátorovi work-flow
f) merateľnosť – schopnosť generovať správy, ktoré sú podkladom pre zistenie časového priebehu procesu a jeho nákladov
g) simulácia – možnosť testovať work-flow na jednom počítači pred spustením v sieti
h) aktivita – work-flow musí užívateľa informovať o nových úlohách, upozorňovať ho na termíny povinností a v prípade potreby presmerovať naše úlohy na iných užívateľov
i) databázové rozhranie – work-flow procesy smerujú oboma smermi. Preto sa od riešenia systému work-flow vyžaduje, aby poskytoval kvalitné databázové rozhranie
Očakávania od work-flow – zavedenie štandardných postupov, ktoré zvyšujú efektivitu práce sa znižujú náklady
- zjednodušenie podnikových procesov
- pracovné postupy by mali byť uchovávané vo work-flow a nie v hlavách pracovníkov
- noví pracovníci sa môžu rýchlejšie zapracovať
- výrazné urýchlenie vykonávaných procesov a operácií
- prehľadný spôsob kontroly a ochrany dokumentov
- všetko by sa malo archivovať a zaznamenávať a na základe toho sa ľahko vyhotovujú analýzy
- dokumenty a aplikácie sú integrované
Komponenty systému work-flow:
1. programové komponenty – nástroje pre definovanie procesov (definition tool) umožňuje definovať jednotlivé procesy, priradiť roly, stanoviť pravidlá
- výkonné jadro (work-flow engine) – srdce celého systému, riadi priebeh work-flow procesov, spúšťa externé aplikácie, udržuje štatistiky a priebeh work-flow
- správca úloh (work list handler) – sprostredkováva komunikáciu medzi jadrom work-flow a užívateľmi ako podporu ich činnosti môže spúšťať externé aplikácie
- užívateľské rozhranie (user interface) – sprostredkováva komunikáciu medzi správcom úloh a užívateľom, vytvára jednotné užívateľské rozhranie
2. dátové komponenty
- definícia procesu (process definition) – popisuje štruktúru procesov, činnosti, pravidla
- riadiace dáta (work-flow control data) – interné dáta, ktoré sú spravované jadrom systému, sú potrebné pre zabezpečenie chodu systému
- aplikačné dáta (work-flow application data) – sú špecifické dátové aplikácie
- vecné dáta (work-flow relevent data) – sú spracované jadrom systému, ktoré v prípade alternatívneho postupu použijú ďalší krok,
- zoznam úloh (work list) – dátová štruktúra, do ktorej sú pre užívateľa ukladané všetky úlohy, ktoré je potrebné vykonať
- model organizačnej štruktúry (organizational role model) – dáta popisujúce organizačnú štruktúru podniku, jednotlivé roly, vzťahy nadriadenosti a podriadenosti





Fázy priebehu work-flow





























I. – umožňuje prevod procesov z reálneho sveta do formalizovanej podoby t. z. počítačovo-spracovateľský popis
II. zabezpečujú spúšťanie, priebeh a kontrolu priebehu jednotlivých činností
III. zabezpečuje komunikáciu s užívateľom, predávanie úloh ku spracovaniu, vyžadovanie manuálnych činností, automatické spúšťanie iných aplikácií

termíny:
1. tri termíny sú riadne. každý piatok od 27. 5. B1.03
opravné vo štvrtok a piatok 30. 6. a 1. 7.
7 otázok – teória

Internet, história internetu, vývin a súčasnosť
1. etapa 1969 – 1983 – koncom 60. rokov mala väčšina federálnych výskumných stredísk vrátane univerzít výkonné počítačové systémy. Bola to agentúra ARPA, ktorá vymyslela, že sa dajú počítače prepojiť medzi sebou. Potom vymyslela prepojenie 4 univerzít v Amerike. Bola prezentovaná nová technológia, ktorá sa premenovala na DARPA a rozhodla sa sprístupniť zadarmo. 1983 možno charakterizovať ako rok vzniku sietí. Prvé experimentálne prepájanie sa označovalo ako DARPA internet. Neskôr sa to skrátilo na internet. Siete využívali univerzity a vojenská oblasť.
2. etapa 1984 - 1992 – je charakterizované rozvojom v akademickom prostredí. v 1987 vládna agentúra National Science Fundation (NFA) začala prepájať medzi sebou počítačové siete. Bola tu snaha vytvoriť NSF net, ktorý by prepájal 6 veľkých počítačov v rámci USA. Táto sieť zohrala veľkú úlohu pri vzniku internetu, bola použitá ako prenosná sieť na medzinárodnú sieť. Až do roku 1991 vládlo použitie internetu v akademickom prostredí univerzít. 1991 – prelomový rok, kedy sa internet začal používať aj na komerčné účely.
3. etapa 1993 – nastal neobvyklý nárast internetu v komerčnom prostredí. Začína uvedením najkomfortnejšieho nástroja na navigovanie a vyhľadávanie v internete World Wild Web (www).
Internet považujeme za najrozsiahlejšiu svetovú sieť. Internet predstavuje médium určené pre komunikáciu, podnikanie, zábavu ale je aj súčasťou informačnej stratégie jednotlivých spoločností. Je všeobecne chápaný ako 3. mediálna vlna (1. vlna – kníhtlač, 2. vlna – rozhlas a televízia). Je príliš veľký na to, aby ho vlastnila jedna osoba, všetci užívatelia sú čiastočnými spoluvlastníkmi. Základné články internetu:
a) sieť – skladá sa z prenosových liniek, počítačov a počítačových programov umožňujúcich prenos informácií
b) server – poskytuje dáta klientovi a je vybavený programom na prenos dát a informácií. Typy prenosov dát a informácií:
- world wild web – hlavné znaky sú text je písaný v jazyku
html, využíva hypertextové odkazy (smerujú na dokumenty
písané v html a nachádzajúce sa kdekoľvek v www, vytvárajú
hypertext), sú založené na architektúre klient-server, má
orientáciu na grafiku, sú obrovským množstvom zdrojom,
multimediálne prvky, má intuitívne ovládanie
- elektronická pošta – príjem a odosielanie elektronických
správ s prílohami (bežný štandard)
- file transfer (FT) – prenos súborov, umožňuje užívateľovi
možnosť sťahovať najrôznejšie súbory s FTP serverov
- diskusné skupiny – chat groups, patria k najstarším
aplikáciám internetu, aktívni členovia si posielajú diskusné
príspevky, ktoré sú rozposielané ostatným členom. Členovia
by mali dodržiavať slušné pravidlá a spôsob komunikácie
- gopher – súbor adresárov, využíva sa menej, gopher space je
obmedzená na výskumné inštitúcie a vysoké školy
- telnet – pripojenie sa na vzdialený počítač a ovládať ho zo
svojej klávesnice
c) klient – nadšenci, profesionáli, spotrebitelia, ľudia, ktorí hľadajú zábavu
Slovenský internet – rok 2000 prelomový
Národný registrátor Top level domains, SK-NIC, dlhodobo sleduje rastúci trend vývoja Slovenského internetu v dôsledku zvýšenej bezpečnosti na internete. Koncom minulého roku pristúpil k vytvoreniu nového registračného systému. SK-NIC registruje v novom systéme 40 478 domén. Migrácia slovenských domén prechádza fázou deaktivácie nepremigrovaných domén. Ku dnešnému dňu bolo deaktivovaných 10 804 domén. Nový systém vychádza z niekoľkoročnej skúsenosti národného registrátora s registráciou a správou národnej domény, slovenskej legislatívy a medzinárodných pravidiel. Vstupom SVK do EÚ vzniká priestor na prílev zahraničného kapitálu a tým aj možnosť prínosu investícií a know how. Súčasných užívateľov internetu môžeme rozdeliť do niekoľko skupín:
a) nadšenci, prijímajú a rozvíjajú možnosti internetu najskôr pre súkromné a neskôr pre komerčné využitie
b) profesionáli, ktorí sú závislí na prístupe k dôležitým informáciám, ale sami sa aktívne nevenujú systematickému vyhľadávaniu takýchto informácií na internete
c) spotrebitelia, ktorí hľadajú informácie
d) ľudia, ktorí hľadajú zábavu

Využitie internetu na komerčné účely (E-business)
E-business predstavuje aplikáciu informačných, komunikačných a internetových technológií vo všetkých zložkách a aktivitách biznisu. Z pohľadu organizácie je e-business aplikácia internetových technológií v rámci celého reťazca vytvárania hodnoty daného produktu alebo služby. E-commerce znamená akúkoľvek komerčnú transakciu uskutočnenú prostredníctvom internetu. V sieti internet sa to prejavuje tak, že e-commerce núti internet, aby rozširoval multimediálne formy elektronickej komunikácie buď vo vnútrofiremnej komunikácii ale aj s koncovým používateľom (našim klientom). Sú to prvé kroky digitálnej ekonomiky. Podľa riaditeľa IDC je nová ekonomika typická komerčným využitím internetu a teda vzájomným obchodovaním cez internet, čím sa vytláčajú klasické predajné kanály, nové kanály, nové produkty a služby sú riadené cez internet, vznikajú nové spoločnosti typu: firma.com, zmeny tradičného dodávateľského reťazca, nové riadenie vzťahov so zákazníkom, rozvoj telekomunikačného priemyslu a jednoznačne vyššia produktivita práce. Najväčšia prekážka rozvoja novej ekonomiky u nás je na strane spotrebiteľov. Dôvodom sú nízke reálne príjmy, vysoké poplatky za pripojenie na internet, nízky počet kreditných kariet a odlišná kultúra. Konkurenčné výhody ponúkané e-commerce zasiahli väčšinu spoločnosti, teraz sa musia rozhodnúť, či podniknú ďalšie kroky a využijú tieto príležitosti. Bude to znamenať uskutočniť strategické rozhodnutia, ktoré budú pokrývať všetky oblasti podnikania a obchodných aktivít.


















Elektronický obchod
Protokol http
Jazyk html
Druhy elektronického obchodu:
a) firma k firme (B 2 B) – zahŕňa transakcie medzi dvomi alebo viacerými spoločnosťami. Tento typ transakcií je založený na systéme Extranetu, čiže vonkajšej siete. V tomto prípade je to internet. Obchodný partneri používajú prostredie internetu s prihlasovacím menom a heslom.
b) firma – zákazník (B2C) – vzťah medzi predajcom a koncovým zákazníkom. Považuje sa za maloobchodný predaj.
c) firma – zamestnanec (B2E) – je definovaný ako schopnosť poskytovať informácie spoločnosti zamestnancom prostredníctvom počítačovej siete. Ide o prenos všetkých informácií, ktoré sa týkajú e-obchodu
Obchodné modely:
a) virtuálna predajňa (e-shop) –
b) virtuálny obchodný dom (e-mall)
c) elektronické verejné obstarávania (e-procurement)
d) elektronické aukcie (e-auction)
e) virtuálna obec, komunita (virtual community)
f) poskytovanie elektronických služieb (e-services providing)
g) sprostredkovanie informácií (information broker age)
h) reklamné modely (advertisement model)
Základom e-shop a e-mall by mali byť produkty, ktoré sa dajú ľahko opísať a odskúšať. Zvyčajne sú predávané on-line. Obchodný dom je spojenie viacerých predajní. Možnosti prevádzkovania e-obchodu:
a) na vlastnom serveri – vhodný pre veľké a komplexné web sídla
b) na virtuálnom serveri – spolu s názvom firmy v inej doméne
c) v rámci virtuálneho obchodného domu
Elektronické obstarávanie – ide o vládne inštitúcie a veľké organizácie, ktoré vyhlasujú verejné súťaže na nákup tovarov a služieb (z oblasti investícií, vypracovanie štúdií, dodávky väčšieho množstva materiálu). Prebieha cez elektronické vyjednávanie.
Elektronické aukcie – môže sa aplikovať pri predaji rôznych druhov tovaru.
Elektronické služby – doplnkové služby, manažment reklamy, spracovanie transakcií, certifikačné centrá
Výhody a nevýhody elektronického obchodu
Výhody pre kupujúceho:
- dosah v reálnom čase na lokálnych, regionálnych a globálnych dodávateľov
- nákup tovaru a služieb na nižších nákladoch
- spolupráca v reálnom čase na úprave požadovaných vlastností produktu
- k dispozícií 24hodín 7dní v týždni
Výhody pre predávajúceho:
- prístup na nové trhy bez prvotných nákladov
- zníženie nákladov na obhospodarovaní existujúcich klientov
- získavanie nových zákazníkov bez potreby fyzického kontaktu
- prístup k informáciám na optimalizáciu ceny, kvality
Výhody pre obe strany:
- zvýšenie návratnosti a ziskovosti
- zníženie nákladov
- skrátenie dodávkového cyklu
- zlepšenie plánovania zásob
- skrátenie úvodného cyklu výrobku
Nevýhody – platobný systém

Elektronický platobný styk
Prvý boom bol medzi B2B. B2C bola ďalšia fáza
Nástroje elektronického platobného styku
a) platobné karty – debetné
- kreditné
Musia byť embasované.
Nevýhoda je, že číslo karty sa prenáša internetom a uchováva
sa u obchodníka. Protokol na zabezpečenie SET
b) elektronické šeky – moc sa nepresadili, vždy sa pri SET používa šifrovanie a musí k tomu byť certifikát a digitálny podpis.
c) e-cash – peniaze prebiehajúce na účtoch
Spôsoby elektronického platenia na Slovensku – ide o internet banking