Inflácia a nezamestnanost

Inflácia a nezamestnanost
Prax ukazuje, že z krátkodobého hladiska medzi infláciou a nezamestnanostou pôsobí
vztah, ktorý zobrazuje Phillipsova krivka, ale z dlhodobého hladiska miera
nezamestnanosti v podstate nezávisí od dlhodobej miery inflácie.
Podstata a formy inflácie
- V súcasnosti je inflácia vo vyspelých trhových ekonomikách jedným z najvážnejších
makroekonomických problémov. Inflácia sa najcastejšie charakterizuje ako
znehodnotenie penažnej jednotky, co sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp.
trvalým znižovaním kúpnej sily penazí. Infláciu môžu vyvolávat rozlicné cinitele. - Je to
emisia prebytocného množstva penazí, zaostávanie výroby tovarov za rastom
kúpyschopného dopytu, ale aj prílev takých tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt.
- K inflácií dochádza, ak rastie cenová hladina. Najpoužívanejšou mierou inflácie je
index spotrebitelských cien, rovnako známy ako CPI. CPI meria náklady tržného koša
spotrebných statkov a služieb. Je založený na cenách potravín, odevov, obydliach,
palív, dopravy, lekárskej starostlivosti, školského vzdelania a ostatných komodít
potrebných pre každodenný život.
- Mieru inflácie napr. v roku 1996 ( I 96 ) vypocítame tak, ak rozdiel indexu
spotrebitelských cien v roku 1996 ( CPI 96 ) a v predchádzajúcom roku ( CPI 95)
vydelíme indexom spotrebitelských cien v roku 1995 (CPI 95) a vynásobíme stomi.
I96 = ISC96 – ISC95. 100 ( v %)
ISC95
- Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, ked celková cenová hladina
klesá. Dlhodobo trvajúce deflácie, kedy ceny nepretržite klesali po obdobie niekolkých
rokov, sú spojené s najhorším obdobím v hodpodárstve.
- Dalším výrazom, s ktorým sa casto stretávame, je dezinflácia, ktorá oznacuje pokles
miery inflácie.
- Index cien výrobcov /PPI/ meria hladinu cien na úrovni velkoobchodu alebo výrobcov.
Zahrnuje ceny potravín, produktov spracovatelského priemyslu a tažobného priemyslu.
Tento index je dôležitý, pretože je velmi podrobný a široko ho používajú firmy.
Druhy inflácie
Inflácia môže nadobudnút rozmanité formy podla rýchlosti rastu cien. Obycajne sa
hovorí o týchto troch formách inflácie :
- do 9% : mierna inflácia
- 10 – 999 %: cválajúca inflácia
- od 1000% : hyperinflácia
Mierna inflácia
Pri miernej inflácií rastú ceny pomaly. Je celkom prijatelná a zlucitelná s normálnym
vývojom ekonomiky. Môžeme ju charakterizovat ako jednociferné rocné miery inflácie.
Ak sú ceny relatívne stabilné, ludia dôverujú peniazom.
Vzostup cenovej hladiny za 1 rok je do 10 %.
Cválajúca inflácia
Ak k nej dochádza, zacínajú ceny rást v rozsahu 10 – 999 % rocne. Tento druh inflácie
spôsobuje velké ekonomické problémy. Ak sa cválajúca inflácia úplne rozvinie, vznikajú
vážne hospodárske poruchy. Pretože peniaze strácajú tak rýchlo svoju hodnotu – s
reálnymi úrokovými mierami mínus 50 % alebo 100 % rocne – ludia sa vyhýbajú tomu,
aby držali viac penazí, než je holé minimum. Ludia hromadia statky, kupujú domy a
nikdy nepožiciavajú peniaze na nízke nominálne úrokové sadzby.
Hyperinflácia
Je tretou formou, ktorá je spojená s mierou inflácie viac ako 1000 %, výraznou
dezorganizáciou ekonomiky a rozpadom penažného hospodárstva. Peniaze už neplnia
svoju funkciu.
Z hladiska výsledkov merania poznáme infláciu: otvorenú ,skrytú, potlacenú
Otvorená inflácia
Pri tejto inflácií dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo
prevahy dopytu nad ponukou. Je meratelná a je považovaná za únosnejšiu ako je
skrytá ci potlacená inflácia.
Skrytá inflácia
Pri tejto inflácii sa rast cien z rozlicných dôvodov neprejavuje. Bola typická pre
centrálne riadenú ekonomiku. Navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom
cierneho trhu, vynúteným rastom úspor a pod.
Potlacená inflácia
Táto inflácia nie je patrná. Trh je deficitný, existuje nerovnováha medzi ponukou a
dopytom, nie je k dispozícií potrebný sortiment a preto dochádza casto i ku skupovaniu
nedostatkového tovaru a pod.
Ukazuje sa, že súcastná inflácia prebieha ako proces vzájomného pôsobenia viacerých
cinitelov, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvnujú; v urcitých obdobiach ci krajinách
niektoré silnejú, iné slabnú. Podstatnou a novou crtou inflacného vývoja v ostatných
dvoch desatrociach je skutocnost, že jej zdroj nespocíva len v nadmernom dopyte, ale
aj v cenovej tvorbe na strane ponuky, co závisí od vývoja výrobných nákladov. V
závislosti od zdrojov inflácie postupne vznikli teórie dopytovej a nákladovej inflácie.
Dopytová inflácia
/inflácia tahaná dopytom/ Podla tejto teórie prícinou inflacného rastu cien je existencia
prebytocného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že
v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková
ponuka nereaguje dostatocne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte. Mnohí
ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú
štátne výdavky. Zistujú, že do hospodárstva preniká velká masa penazí ako súcast
výdavkov zo štátneho rozpoctu, ako aj v rámci investicnej aktivity podnikatelov.
V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie ako celková ponuka. Preto
je potrebné odcerpat relatívne prebytocný kúpy schopný dopyt, co možno dosiahnut
zvýšením cien, a tým utvorit predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy. V
konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, investície a štátne
výdavky. Z tohoto hladiska možno hovorit o týchto prícinách inflácie:
1. Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych
miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácií.
2. Nadmerný rast investícií môže spôsobit rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi
do vzniku dopytovej inflácie.
3. Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov, zvyšuje tým kúpyschopný
dopyt a zároven utvára predpoklady vzniku inflacných tlakov.
4. Štát svojimi opatreniami v oblasti penažnoúverovej politiky zlacnuje úver, o ktorý
potom rastie záujem, cím sa zvyšujú výdavky na investície a spotrebu, ale zároven
vzniká možnost rastu dopytovej inflácie.
5. Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu /školstvo, zdravotníctvo, kultúru/, zvyšuje
výdavky do sociálnej oblasti, cím sa zvyšuje kúpyschopnost obyvatelstva, dochádza k
deficitu štátneho rozpoctu, dopyt je vyšší ako ponuka, a tým vzniká dopytová inflácia.
Nákladová inflácia
/inflácia tlacená nákladmi/ Podla teórie nákladovej inflácie hlavný zdroj inflácie spocíva
na strane ponuky. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných
nákladov na rast cien. K inflácií dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín,
materiálov, energie, miezd. Hlavným prvkom nákladov, ktorý ovplyvnuje vývoj cien, je
podla mnohých stúpencov tejto teórie rast mzdových nákladov. Všímajú si však aj
vplyv rastu materiálových nákladov na rast cien. Ukazujú, že rastúce mzdy predstavujú
rast mzdových nákladov, co vyvoláva další rast cien a miezd. Podobne k rastu
materiálových nákladov dochádza len vtedy, ked rastie efektívny dopyt, ceny a mzdy.
Preteky medzi rastom nákladov a rastom cien sú hlavným zdrojom inflacného vývoja.
Konkrétne k rastu cien surovín, materiálov a energie dochádza v dôsledku existencie
nedokonalej konkurencie na trhu surovín a medzi produktov.
Rast výrobných nákladov môžu spôsobit aj neocakávané politické udalosti /napr.
vojna v Iraku, v Juhoslávií a pod./, v dôsledku coho sa zvýšia ceny dovážaných
surovín; tlak odborov na zvýšenie miezd môže tak zvýšit celkové výrobné náklady, že
to vyvolá infláciu pôsobenia viacerých ekonomických, ale aj mimo ekonomických
faktorov.
Dôsledky inflácie
- Inflácia spôsobuje celkovú ekonomickú nerovnováhu s negatívnymi dôsledkami na
výrobu aj spotrebu. Obycajne klesajú reálne príjmy obyvatelstva. Zároven sa mení
štruktúra spotreby. Rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby /potraviny/ a
klesajú výdavky na menej dôležité tovary a služby. Zmeny v štruktúre spotreby
dodatocne zaprícinujú štruktúrne zmeny vo výrobe. Tie môžu vyvolat
makroekonomickú nerovnováhu. Inflácia postihuje majetok a dôchodky obyvatelstva.
- Ak je miera inflácie vyššia ako nominálna úroková miera, hodnota vkladov a pôžiciek
absolútne klesá. Dlžníci získavajú a veritelia strácajú. V podmienkach vysokej inflácie
klesajú reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvatelstva.
- Tak klesá aj kúpyschopnost obyvatelstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných
statkov /nehnutelností/. Cena ich majetku v podmienkach inflácie rastie.
- Vláde môže inflácie prinášat zdanlivé a docasné výhody. Napr. inflácia zvýhodnuje
štát relatívne tak, že sa pre danových poplatníkov zvyšuje miera zdanenia, nakolko v
dôsledku inflácie sa zvyšujú ich príjmy, cím sa dostávajú do vyššieho danového pásma,
a preto sú zdanované vyššou danovou sadzbou.
- Inflácia má prerozdelovací efekt: nepriaznivo ovplyvnuje úroven miezd a platov -
pokles reálnych miezd postihuje predovšetkým príjemcov fixných dôchodkov ; znamená
pokles hodnoty vkladov; reálna úroková miera a reálna hodnota dlhu klesajú.
- Inflácia má sociálne dopady a mení štruktúru potreby - Na druhej strane inflácia
nepostihuje majitelov hmotných statkov. Miera inflácie /v %/ vo vybraných štátoch v
roku 1995:
Japonsko 0,0 Belgicko 1,6 Francúzsko 1,9 Fínsko / Švajciarsko 2,0 Dánsko 2,1
Nemecko 2,2 Rakúsko / Kanada
2,5 USA 2,9 Španielsko 3,1 Taliansko 5,5 CR 9,5 SR 10,0 Polsko 26,5 Madarsko 28,0
Nigéria 50,0 Bulharsko 68,0 Turecko 85,0 Rusko 200,0 Irák 250,0 Ukrajina 380,0 2.
Nezamestnanost
Pod pojmom nezamestnanost sa rozumie zväcša nedobrovolné a dlhotrvajúce
prerušenie práce. Medzi zamestnancom a zamestnávatelom neexistuje, alebo bol
prerušený pracovnoprávny vztah.
Urcitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich
ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s
trvalou štruktúrou ekonomiky, väcšinou sa hovorí o dvoch až štyroch percentách
práceschopného obyvatelstva.
V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu.
Z tohto hladiska rozdelujeme pracovné sily na 2 skupiny: a/ zamestnaní
- sú to tí, ktorí majú prácu /sem patria aj tí, ktorí pracujú, ale momentálne absentujú z
práce pre chorobu, štrajky alebo dovolenku/ b/ nezamestnaní
- ludia bez práce, ktorí však aktívne hladajú prácu Pracovné sily tvoria zamestnaní, ale
aj nezamestnaní.
Ludia bez práce, ktorí nehladajú prácu, sú mimo pracovnú silu.
Typy nezamestnanosti
Súcasná makroekonómia pri objasnovaní nezamestnanosti, a najmä vo vztahu k
inflácii, používa koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti.
Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, pri ktorej pocet
nezamestnaných je nižší alebo sa rovná poctu volných pracovných miest. Takáto
nezamestnanost je oznacovaná tiež ako dobrovolná nezamestnanost.
Poznáme nasledovné typy nezamestnanosti :
Lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanost : vyplýva z nemožnosti obyvatelstva
stahovat sa za prácou alebo z nedostatocnej kvalifikácie pracovnej sily. Kvalifikácia
nezamestnaných nezodpovedá existujúcim pracovným ponukám, alebo nezamestnaný
nebývajú v mieste, kde sa zamestnanie ponúka.
Sezónna nezamestnanost : niektoré ekonomické cinnosti majú sezónny charakter (zber
úrody, letná turistika ...).
Zastretá ( skrytá ) nezamestnanost : existuje vo väcšine chudobných, ekonomicky
nerozvinutých krajín, vo velkomestách a pod.
Dobrovolná nezamestnanost : zacína sa objavovat v niektorých štátoch, kde podpory v
nezamestnanosti sú dostatocne vysoké na zabezpecenie istého životného štandardu a
nohí obcania preto volia necinnost. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s
daným štandardom života. U nás je to napríklad velmi malý rozdiel medzi minimálnou
mzdou a stanoveným životným minimom. Títo ludia odmietajú prácu, ktorú im
sprostredkúvajú úrady práce. Pritom ich záujem o prácu môže byt predstieraný,
formálny. Je to skupina ludí, ktorí pol roka poberajú hmotné zabezpecenie v
nezamestnanosti, potom prechádzajú na sociálne dávky.
Frikcná /docasná/ : nezamestnanost Je zaprícinená migráciou pracovných síl,
zmenami zamestnania i zmenami zaprícinených životným cyklom. V ekonomike vždy
existujú ludia, ktorí hladajú zamestnanie, lebo ukoncili vzdelanie alebo zmenili bydlisko,
resp. hladajú nové zamestnanie.
Štruktúrna a technologická nezamestnanost : vyplýva z modifikácie ekonomických
štruktúr ( pokles v tažbe uhlia ) Dochádza k nej vtedy, ked je nesúlad medzi ponukou a
dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po urcitej práci stúpa, dopyt po
inom druhu práce klesá, zatial co ponuka sa nestací pružne prispôsobit.
Cyklická nezamestnanost : vyplýva z hospodárskych kríz a je najvážnejšia. Je
zaprícinená nízkym dopytom po pracovných silách v urcitých odboroch alebo
odvetviach. Rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi nezamestnanosti slúži na
charakteristiku celkového stavu trhu práce. Ak je na trhu práce celková rovnováha,
môže íst len o štrukturálnu, resp. frikcnú nezamestnanost. Cyklická nezamestnanost
vzniká vtedy, ked celková rovnováha je porušená, ekonomika smeruje pomalšou
dynamikou.
Nedobrovolná nezamestnanost vyjadruje stav v ekonomike, ked pocet volných
pracovných síl je absolútne väcší než pocet volných pracovných miest. Pri
nedobrovolnej nezamestnanosti je miera nezamestnanosti vyššia, ako je prirodzená
miera nezamestnanosti. Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa
rozumie nezamestnanost na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. K tomu
smerujú mnohé vládne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad
dopytom na trhu práce príliš vysoká. Percento plnej zamestnanosti nie je konštantné,
má tendenciu rást v závislosti od rozdielu medzi poctom nezamestnaných a poctom
volných pracovných miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktoré pôsobia na
ceny a mzdy v smere rastu a poklesu, sú v rovnováhe. Cenová i mzdová inflácia sú
stabilné, bez tendencie k akcelerácii ci poklesu inflácie. V ekonomikách zameraných na
opatrenia proti nárastu inflácie, prirodzená miera nezamestnanosti znamená najnižšiu
úroven, ktorá sa môže udržat. Predstavuje najvyššiu prístupnú úroven
nezamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu národnému outputu. Vo všeobecnosti
možno konštatovat, že hospodárska politika sa neusiluje o mieru zamestnanosti nad
potenciálny GDP alebo o mieru nezamestnanosti pod prirodzenú mieru. V opacnom
prípade to vedie k rastúcej inflácii.
Príciny nezamestnanosti
Pokial by trh práce bol trhom dokonalým, kde by pružné mzdy zabezpecovali
obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, velká cast
tohoto problému by sa vyriešila už na trhu práce. Potom by existovala len dobrovolná
nezamestnanost spôsobená tým, že cast práceschopného obyvatelstva považuje reálne
mzdy za príliš nízke, za ktoré nie je ochotná pracovat. Trh práce má charakter trhu
administratívneho, kde sú nepružné mzdy a dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou
práce a dopytom po práci.
Phillipsova krivka
Na súvislosti medzi infláciou /rastom cien/ a nezamestnanostou poukázal A. W. Phillps,
ktorý v publikácii " Vztah medzi nezamestnanostou a mierou zmien miezd", vydanej v
roku 1958, analyzoval všeobecné vztahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a
služieb s aplikáciou na trh práce. Podla neho medzi vývojom miery
nezamestnanosti a zmenami nominálnych mzdových sadzieb je nelineárny vztah.
Diskusie okolo tejto krivky viedli k tvrdeniu, že platí len pri potlácanej inflácii a
nezamestnanosti a nemožno ju aplikovat pri chronickej inflácii. Phillipsova krivka
vyjadruje vzájomný vztah medzi zmenami nominálnych miezd a mierou
nezamestnanosti.
Tvar krivky je daný menlivostou nominálnych miezd, ktoré sa prudko zvyšujú pri
rastúcom dopyte po pracovných silách, ale nepatrne sa znižujú pri rastúcej
nezamestnanosti Nezamestnanost sa znižuje, dopyt po pracovných silách sa zvyšuje
opatreniami, ktoré podporujú vývoj celkového dopytu. Rastúci dopyt po pracovných
silách zvyšuje nominálne mzdy a vyvoláva infláciu až pri "urcitej" miere
nezamestnanosti.