Detský vek má svoje špecifiká pre určovanie nadmernej hmotnosti, či obezity. Na takéto hodnotenie v období rastu a vývoja organizmu nestačí samotná hmotnosť jedinca. Hodnovernejším kritériom je index telesnej hmotnosti, teda body mass index (BMI = hmotnosť v kg / výška v m2), ktorý zohľadňuje vzťah hmotnosti k aktuálnej výške, posudzuje primeranosť stavu výživy z hľadiska veku, pohlavia, ako aj z hľadiska proporcionality.
U dospelých bola jednoznačne určená hodnota BMI = 25 ako začiatok nadváhy. Nie je však možné používať len jednu kritickú hodnotu pre všetky deti, vzhľadom na meniacu sa proporcionalitu tela.
U detí hodnotíme hmotnosť tela vždy k výške, veku a pohlaviu. Samotné hodnoty vyšetrovaných telesných charakteristík však majú len veľmi nízku informačnú hodnotu. Preto je potrebné ich posudzovať v porovnaní s tzv. štandardnými alebo referenčnými údajmi. Priemerné hodnoty a smerodajné odchýlky pre jednotlivé vekové obdobia sú uvádzané na percentilových grafoch. Pritom pre stanovenie hodnoty nadmernej hmotnosti sa používa hodnota 90. percentilu a za obézne považujeme také deti, ktoré sa radia hmotnosťou nad 97. percentil. Obézne deti potom zaraďujeme do pásiem smerodajných odchýliek.
Hodnoty týchto percentilov sú rozdielne v rozličných krajinách. Tak napríklad hodnoty, ktoré v slovenskej populácii vymedzuje 90. percentil zodpovedajú 85. percentilu v americkej populácii. Hodnotenie telesných charakteristík pomocou percentilových grafov a smerodajných odchýliek je vhodné využiť najmä pri dlhodobom sledovaní.
V detskom veku dochádza k plynulému prírastku na hmotnosti. Tento prírastok však nie je spôsobený len zmnožením tukového tkaniva, ale i rozvojom kostry a svalovej hmoty. V súčasnej dobe sa preto najčastejšie odporúča používanie antropometrických metód. Tieto metódy sú vhodné pre svoju rýchlosť, neinvazívnosť, nenákladnosť a pritom vysokú informatívnosť Kombinácia hodnotenia BMI porovnaného s percentilovými štandardami, spolu so súčasným zmeraním hrúbky kožných rias a vybratých antropometrických obvodov, podáva spoľahlivú informáciu o množstve i type rozloženia podkožného tuku. Práve spôsob rozloženia telesného tuku sa ukazuje ako najdôležitejší ukazovateľ zdravotného rizika pre jednotlivca. Z hľadiska patogenézy metabolického syndrómu má rozhodujúci význam predovšetkým množstvo viscerálneho tuku. Viscerálny tuk najlepšie koreluje s meraním kožných rias. Charakteristickým rysom pre obézne deti je, že nie je rozdiel medzi pohlaviami ani v množstve, ani v typickej distribúcii tuku, ako tomu je u mládeže s normálnou hmotnosťou.
Pri liečbe obezity je uprednostňovaná ambulantná liečba nielen z dôvodu redukcie liečebných nákladov, ale najmä pre zvýšenú šancu dosiahnuť lepší a dlhodobejší úspech v rodinnom a školskom prostredí. Ako ideálna forma ošetrenia u detí s nadváhou a obezitou sa ukazuje dlhodobé, štrukturované zaškolenie a priebežné vedenie interdisciplinárnym tímom, v ktorom spolupracuje pediater- špecialista, dietetológ, psychológ a športový tréner. Trvalý úspech si vyžaduje postupnú zmenu „malými krokmi“, ktoré ovplyvňujú životný štýl celej rodiny. Terapeutické prostriedky sú volené s cieľom posilniť motiváciu dieťaťa i celej jeho rodiny trénovať a upevňovať nové spôsoby správania a zároveň robiť strategické kroky proti relapsu obezity.
Špeciálne diéty, medikamentózna terapia alebo operačné zákroky sa majú používajú len zriedkavo. Podstatou liečby je redukcia inaktívneho správania, hľadanie nových foriem telesnej aktivity, ktoré prinášajú dieťaťu zábavu, a sprostredkovávajú pocit úspešnosti. Modifikujú sa stravovacie a potravinové zvyklosti stravou chudobnou na tuky, pravidelným príjmom cukrov a bielkovín, obmedzením spotreby nealkoholických sladených nápojov a uprednostnením spotreby vody .
Životným trendom v posledných desaťročiach sa pre deti stáva sedavý spôsob trávenia voľného času doplňovaný výdatnou konzumáciou ľahko dostupných potravín nevhodných svojim zložením, alebo síce tzv. „zdravých“ potravín, ale vo veľkých kvantách. Pritom asi 19% z obéznych detí je so svojou postavou i životným štýlom spokojných. Zvyšuje sa prevalencia obezity i ochorení, ktoré je najčastejšie sprevádzajú. Obezita detí a dospievajúcich sa veľmi rýchlo stáva celospoločenským zdravotníckym problémom.