ICTIP PROTOKOL A IP ADRESOVANIE
Zariadenia, ktoré chcú v internete komunikovať musia mať jedinečnú IP adresu, IP preto, lebo rútre používajú trojvrstvový protokol na nájdenie najlepšej cesty. Na komunikáciu sa používal IP protokol verzie 4. Veľkým nárastom internetu hrozilo rýchle vyčerpanie IP adries, preto sa siete začali deliť do podsietí, Network Address Translation (NAT). Iná verzia protokolu IPv6 poskytla väčší adresný priestor s integrovaním metód bez chýb použitým s IPv4. Niektoré zariadenia majú statickú IP a iným sa pridelí IP vždy, keď sa pripájajú na sieť, tieto sú dynamické.
MAC adresa – fyzický adresa
IP adresa – logická adresa
9.1.1. História a budúcnosť TCP/IP
U.S. Department of Defence (DoD) /úrad pre obrany/ vytvoril TCP/IP model, aby bol schopný fungovať za každých podmienok.
Niektoré vrstvy V TCP/IP majú rovnaké mená ako v OSI, ale majú inú funkciu!
V prvej verzii internetu pri IPv4 boli adresy dlhé 32 bitov, zapísané v 10 sústave a každé 4 sú oddelené bodkou.
V IPv6 je adresa 128 bitová, zapísaná v hexa a každých 8 je odelená dvojbodkou. Počiatočné nuly môžu byť vynechané, napr. 0003 je3.
9.1.2. Aplikačná vrstva
Protokol vysokej úrovne, zabezpečuje reprezentovanie, kódovanie a dialogovú kontrolu. TCP/IP obsahuje protokol na podporu prenosu súborov, e-mail, vzdialené prihlasovanie.
File Transfer protokol (FTP): FTP je spoľahlivá, príkazovo orientovaná služba, ktorú používa TCP na prenos súborov medzi systémami, ktoré podporujú FTP.
Trivial File Transport Protokol (TFTP): používa sa na prenos konfiguračných súborov rútrov a CISCO IOS imidžov a tiež na prenos súborov medzi systémami, ktoré ho podporujú. Pracuje rýchlejšie ako FTP.
Network File System (NFS): vyvinutý Sun Microsystem na prístup k súborom v sieti, napríklad na prístup k sieťovým diskom
Simple Mail Transfer Protocol (SMTP): riadi prenos e-mailov cez počítačovú sieť.
Terminal Emutation (Telnet): umožňuje diaľkovo pristupovať na PC,
Simple Network Management Protocol (SNMP): umožňuje monitorovanie a kontrolovanie sieťových zariadení.
Domain Name System (DNS): slúži na preklad symbolickým mien sa IP adresy.
9.1.3. Transportná vrstva
Transportná vrstva poskytuje transportné služby zdrojovým a cieľovým hosťom. Poskytuje logické prepojenie medzi vzdialenými bodmi. Poskladá dáta do rovnakého dátového prúdu pre vyššiu vrstvu.
Služby:
TCP a UDP: segmentuje dáta vyššej vrstvy, posiela segmenty s 1 zariadenia na druhé koncové zariadenie.
Len TCP: zabezpečuje spojenie end-to-end, poskytuje kontrolu pre kĺzavé okno, spoľahlivosť poskytovaná pre pre sekvenciu čísel a potvrdenie.
9.1.4. Internetová vrstva
Jeho funkcia je nájdenie najlepšep cesty paketu.
Protokoly operujúce na internetovej vrstve:
- IP protokol, smerovanie paketov.
- Internet Control Message Protokol (ICMP), poskytuje kontrolu a kapacitu správ
- Address Resolution Protocol (ARP), určuje MAS zo známej IP
- Reverse Address Resolution Protokol, určuje IP, keď MAC je známa
IP uskutočňuje nasledujúce operácie:
- definuje pakety a adresové schémy
- prenáša dáta medzi internetovou vrstvou a sieťovou vrstvou
- smeruje pakety na vzdialený host
IP protokol je niekedy nazývaný aj ako nespoľahlivý, v tom zmysle, že nekontroluje chyby, na starosť to má vyššie vrstvy.
9.1.5. Sieťová vrstva
Tiež nazývaná ako host to network vrstva. Zodpovedá všetky otázky, ktoré aktuálny paket potrebuje na vytvorenie fyzického pripojenia na sieťové médium. Ovládače pre modemy a ostatné zariadenie pracujú na sieťovej vrstve.
Funkciou sieťovej vrstvy je mapovanie IP adresy na fyzickom hardwerovej adrese a zapuzdrenie IP paketu do rámca.
Dobrým príkladom sieťovej vrstvy je inštalácia ovládačov pre sieťovú kartu, systém ztetekuje nový hadrware a následne doinštaluje ovládače, ak sú jeho súčasťou, prípadne si vyžiada inštalačné médium.
9.1.6. Porovnanie OSI modelu a TCP/IP modelu
Spoločné črty OSI a TCP/IP modelu.
- oba majú vrstvy
- oba majú aplikačnú vrstvu, ale vykonávajú rozdielne služby
- oba majú porovnateľnú sieťovú a transportnú vrstvu
- prepínané pakety, nekruhové prepínanie, technológia je prevzatá
- sieťový profesionáli potrebujú vedieť oba modely
Rozdiely medzi OSI a TCP/IP modelom:
- TCP/IP kombinuje prezentačnú a relačnú vrstvu vaplikačnej vrstve
- TCP/IP kombinuje OSI dátovú a fyzickú do 1 vrstvu
- TCP/IP sa javí ako jednoduchší, pretože má menej vrstiev
- TCP/IP trasnportná vrstva používa UDP, negarantuje doručenie paketu
9.1.7. Architektúra internetu
Sieť sietí je internet „i“.
Prepojenie jednej fyzickej siete na inú cez špeciálny počítač zvaný rúter. Tieto siete sú priamo pripojené na rúter. Rúter potrebuje ukazovateľ nejakej cesty na určenie, kadiaľ budú PC komunikovať.
9.2.1. IP adresovanie
Kombinácia znakov (sieťová adresa) alebo číslic (host adresa) vytvára jedinečnú adresu pre každé zariadenie v sieti. Každý počítač v TCP/IP sieti musí mať jedinečný identifikátor alebo IP adresu. Táto adresa pracuje na 3 vrstve, umožňuje jednému počítaču nájsť iný. Všetky počítače majú jedinečnú fyzickú adresu, známu ako MAC, pracuje na 2 vrstve.
IP adresa je 32 bitová sekvencia 1 a 0. Je zapísaná ako 4 decimálne, bodkou oddelené, čísla, hovorí sa mu bodkový desiatkový formát. Každá časť je zvaná oktet.
9.2.2. Desiatkové a dvojkové konverzie
Na prevod použijem tabuľku. Jednoduchá metóda, sú aj iné.
S binárneho na desiatkovú: 01100101 = 64+32+0+0+4+0+1 = 101
S desiatkovej do dvojkovej: 101 =č oho súčet sa bude = 101? 64,32,16,8,4,2,1=1100101
9.2.3. Adresovanie v IPv4
Rútre posúvajú pakety s originálnej siete do cieľovej cez IP protokol. Paket obsahuje identifikátor zdroja a cieľa. Použitím cieľovej adresy pre použitú sieť, rúter môže doručiť paket do správnej siete. Keď paket príde na rúter, pripojený na cieľovú sieť, rúter použije IP adresu na nájdenie príslušného počítača pripojeného do siete. Podobne ako na pošte.
IP adresa má 2 časti, 1 identifikuje sieť a 2 počítač alebo zariadenie. Každá oktetový rozsah siete je v rozsahu 0-256.
Adresy sú rezdelené na triedy podľa veľkosti. A,B,C,D
9.2.4. Triedy A,B,C,D a IP adresy
IP adresy sú rozdelené do tried podľa veľkosti. Každá 32 bitová IP adresa je rozdelená na adresu siete a zvyšok je pre počítače. Bitová sekvencia na začiatku určuje tip siete A,B,C,D,E.
Trieda A bola navrhnutá pre extrémne veľké siete, viac než 16 miliónov hostiteľských adries, v tejto sieti sa používa na identifikáciu siete len 1. oktet, zvyšné 3 sú pre hostiteľské adresy. Prvý bit je vždy 0.Pre sieť môžeme použiť rozsah od 1-126,