Hydrosféra

Hydrosféra
Kolobeh zrážok
Preco sa nám nikdy neminie voda?
Na Zemi je 1260mil. km kubických vody. 97% je však slaná- morská voda, dalšie 2%
ladovce a ladové alebo snehové pokrývky. Menej ako 1% sa vyskytuje v jazerách,
potokoch, rybníkoch, , riekach, alebo v podzemí, kam prenikáme studnami alebo vrtmi.
Keby sa tento slabý pramienok cerstvej vody stále nedoplnal, jazerá, rieky, polia aj lesy
by vyschli. Voda naštastie stále koluje medzi morom, vzduchom a súšou v nekonecnom
cykle. Zdrojom energie, kt. zaistuje kolobeh vody, je Slnko. Zahrieva morskú hladinu a
mení vodu na paru. Voda sa vyparuje aj z jazier, potokov, listov rastlín a dokonca z
ladovcov. Vo vzduchu táto neviditelná para kondenzuje, a vytvára miliardy drobných
kvapôcok a ladových kryštálikov, z kt. sa skladajú mraky. Vlhkost z oblakov sa potom
vracia na zem ako dážd sneh, alebo iné druhy zrážok. Potom sa znova vyparuje a
vecný kolobeh pokracuje.
Ako vznikajú daždové kvapky?
Oblaky majestátne plávajúce oblohou obsahujú casto aj niekolko ton vody, napriek
tomu sa stáva, že nám prejdú nad hlavou a pritom ani nesprchne. Vlaha totiž na zem
padá len za urcitých podmienok. Kvapky v oblakoch vznikajú tak, že sa stúpajúci teplý
vlhký vzduch postupne ochladí a vodné pary sa zrazia Kvapôcky na seba nabalujú
prachové a iné mikroskopické castice, ktorým sa hovorí kondenzacné jadro. Spociatku
sú také malé, že sa doslova vznášajú vo vzduchu. Pri ceste vzdušnými prúdmi do seba
kvapôcky narážajú, zlucujú sa a rastú. Po nejakej dobe, ked nadobudnú urcitú
hmotnost, môžu spadnút na zem v podobe dažda. Osud iných daždových kvapiek je
ešte zložitejší. Zacali svoju dráhu ako snehové al. ladové kryštáliky v horných
studených vrstvách mraku. Ked potom prelietali spodným pásmom teplejšieho
vzduchu, roztopili sa a na zem dopadli ako dážd. Asi polovica všetkých daždových
kvapiek zacína ako sneh. Najmenšie kvapôcky, kt. poznáme ako mrholenie, padajú na
zem velmi lenivo. Obrovské kvapky s priemerom 6 mm môžu dosiahnut aj rýchlost 8
m/s. Nech sú akokolvek velké, žiadna nemá tvar slzy. Tie najväcšie bývajú zospodu
sploštené, väcšina je však gulatá.
Preco sneží?
Mrak s dostatocne nízkou vnútornou teplotou sa môže zbavit svojho nákladu v podobe
snehových vlociek. Dochádza k tomu pri velmi nízkych teplotách, kedy sa kvapôcky v
mrakoch prechladia a zostanú v tekutom stave, aj ked by podla toho mali zamrznút. Za
urcitých podmienok sa vyparia, para okamžite zamrzne a premení sa na kryštáliky
ladu. Ked na ne namrzne dostatocné množstvo dalších vodných pár, vzniknú snehové
vlocky. Tvary vlociek sa rôznia podla teploty a koncentrácie vlhkosti ovzdušia.
Vzhladom ku štruktúre vlociek, tvorí 90% ich objemu vzduch. Preto sneh dobre tlmí a
izoluje zvuk. Tzn. Že obsah vody v 10 cm snehových zrážok zodpovedá 1cm dažda. Aj
tak je ale sneh pre mnohé oblasti dôležitým zdrojom sladkej vody.
Sú zmrznutý dážd a krúpy to isté?
Mráz a veterné turbulencie sa dokážu s kvapkou pekne pohrat. Kvapka na svojej ceste
na zem prechádza vrstvou velmi studeného vzduchu a stane sa z nej zmrznutá
gulôcka, kt. sa pri dopade odrazí. Kvapky môžu byt aj také podchladené, že na zemi
zmrznú a pokryjú sklovitým pancierom ladu všetko, s cím prídu do styku. Krúpy sa
však tvoria vysoko v búrkových mracnách. Ladové gulôcky striedavo unášané
vzostupnými aj zostupnými vzdušnými prúdmi na seba nabalujú dalšie vrstvy ladu a
rastú. Ich konecná velkost závisí od toho, ako dlho sa v mrakoch pohybovali. Väcšinou
sú velké ako hrozno, ale môžu mat aj velkost vlašského orecha alebo tenisovej
lopticky. Krupobitie dokáže spôsobit katastrofálne škody.
Je inovatka zmrznutá rosa?
Pohlad na korálky rosy vpletené do pavuciny alebo na kvety nakreslené mrazom na
oknách, stoja za to, aby sme si ráno trocha privstali. Sotva sa o ne oprú slnecné lúce,
vytratia sa. Rosa a inovatka sa totiž rodia z chladného nocného vzduchu. Ked sa po
zotmení zacne ochladzovat, jeho teplota postupne klesne až k rosnému bodu. Pri styku
s listami a trávou, kt. sú o nieco chladnejšie, sa vodné pary zrazia a pokryjú listy a
trávu rosou. Asi tak, ako ked sa za parného letného dna orosí pohár so studenou
vodou. Inovatka vzniká až ked sa rosa dostane pod bod mrazu.