Humanitárne právo

Je odvetvie medzinárodného práva verejného, ktoré upravuje postavenie jednotlivca vo vojnovom konflikte.


Medzinárodné právo- medzinárodné právo verejné- humanitárne právo
medzinárodné právo súkromné
Medzinárodné právo verejné (MPV)- upravuje vzťahy medzi štátmi a medzinárodnými medzivládnymi organizáciami. Humanitárne právo je jedno z jeho odvetví.


MVP je komplex = medzištátne zmluvy, dohovory, protokoly (pramene MVP).
Právo mierového riešenia sporov- pramene
Haagsky dohovor o mierovom riešení sporov (1907)
Európsky dohovor o mierovom riešení sporov (1957)- čl. štáty

Prostriedky mierového riešenia sporov
1) diplomatické rokovania
2) dobré služby a sprostredkovanie
3) zmierovacie a vyšetrovacie komisie
4) rozhodcovské a súdne konanie


1) diplomatické rokovania, ktoré sprostredkuje zvyčajne predstaviteľ niektorej medzivládnej organizácie (OSN), alebo politický predstaviteľ štátu v záujme vyriešenia konfliktu medzi štátmi. Na diplomatickom rokovaní sa zúčastňujú zástupcovia štátov, medzi ktorými existuje vojnový konflikt a na jednaní sa zúčastňuje aj štátnik medzinárodnej medzivládnej organizácie. Účel- rokovanie- vyriešiť konflikt. Diplomatické rokovania nekončia vynesením rozhodnutia záväzného pre obe strany.


2) dobré služby a sprostredkovanie- podobné účinky ako 1), líšia sa- sprostredkovateľ zabezpečí písomný styk (k fyzickému styku nedôjde). Zabezpečenie komunikácie, ale sprostredkovateľ sa nezúčastňuje jednania.
3) zmierovacie a vyšetrovacie komisie- zistenie konfliktnej skutočnosti. Menované sú oboma stranami sporu- objasnenie podstaty konfliktu (napr. zmena hraníc). Objektívny posudok o situácii. Rozhodnutie o situácii konfliktu je nezáväzné, má nezáväzný charakter.
4) rozhodcovské a súdne konanie- výsledkom je rozhodnutie a to je záväzné.


Medzinárodný súdny dvor (MSD)- je orgán OSN so sídlom v Haagu, ktorý rozhoduje spory medzi štátmi.
je hlavným súdnym orgánom OSN
podáva VZ a RB právne posudky o otázkach súvisiacich s ich činnosťami
právnym základom činnosti MSD je Charta OSN, Štatút OSN, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Charty a Rokovací poriadok MSD.
účastníkmi Štatútu dvora sú členské štáty OSN.


štáty, ktoré nie sú členmi OSN sa môžu stať účastníkmi štatútu za podmienok, ktoré stanoví v každom jednotlivom.
MSD môže rozhodovať spory medzi štátmi len za predpokladu, že štáty s jurisdikciou MSD súhlasia.
Jurisdikcia- účastníci štatútu zakladajú príslušnosť MSD pre právny spor zvyčajne dohodou, resp. doložkou obsiahnutou v zmluve, alebo jednostranným opčným prehlásením.


MSD má 15 sudcov, je to stály súdny orgán, rozsudky sú záväzné.
Medzinárodný arbitrážny dvor má sídlo v Haagu, nie je stálym rozhodcovským orgánom.
Medzinárodný arbitrážny tribunál vedie zoznam rozhodcov- z nich sa potom vyberá. Rozhodnutia sú záväzné.


Príslušnosť MAD môže byť rozhodcovskou doložkou, ktorá je začlenená priamo v medzinárodnej zmluve alebo špecifickou rozhodcovskou dohodou, ktorou sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky budúce spory, ich predložením (sporov) rozhodcom. Dohoda „ad hoc“, ktorá sa uzatvára pre riešenie konkrétneho už vzniknutého sporu.

Pramene humanitárneho práva
Dohovor o pravidlách pozemnej vojny.
Dohovor o zákaze používania splošťujúcich sa a rozširujúcich sa nábojov (1899)
Dohovor o zákaze používania chemických a bakteriologických zbraní (1925)
Dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami (1949)
Dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny (1949)
Deklarácia valného zhromaždenia OSN o zásadách ozbrojených konfliktoch-
zásady


právo štátu poškodzovať protivníka nie je neobmedzené.
zákaz podnikať útoky proti civilnému obyvateľstvu
civilné obyvateľstvo musí byť pokiaľ možno šetrené.

Dôsledky vypuknutia vojnového konfliktu
prerušujú sa diplomatické vzťahy medzi stranami v konflikte.
prestávajú platiť medzinárodné zmluvy napr.- hospodárske zmluvy, o priateľstve, naďalej však platia zásady zvrchovanosti a rovnosti štátov, zásady ľudskosti a rešpektovania ľudských práv.


prestávajú platiť dvojstranné medzinárodné zmluvy okrem tých, ktoré sú uzatvorené pre prípad vojny.


Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojnového konfliktu
Ustanovuje pravidlá zaobchádzania s civilným obyvateľstvom počas vojny. Štát v konflikte má povinnosť poskytnúť primeranú lehotu pre občanov druhého bojujúceho štátu urýchlene opustiť jeho územie.
Diplomatickým zástupcom štátu má nepriateľský štát povinnosť poskytnúť primeranú lehotu na opustenie územia, prípadne poskytnúť dopravný prostriedok.


Hnuteľný a nehnuteľný majetok nepriateľských osôb „sekvestrovať“- používať aj na vojnové účely. Nepriateľský štát nemá právo skonfiškovať tento majetok.
Civilné osoby môžu byť zadržané ak sa nepriateľský štát domnieva, že by návrat týchto osôb mohol významne posilniť vojenskú moc protivníka.
S vojnovými zajatcami sa má zaobchádzať v súlade so zásadami ľudskosti a ľudskej dôstojnosti. (rodiny spolu).


Občan nepriateľského štátu na území cudzieho štátu počas vojny stráca aktívnu legitimáciu byť stranou v spore pred súdom (nemôže byť žalobcom, môže byť žalovaný). Po skončení konfliktu opäť nadobúda aktívnu legitimáciu byť stranou v spore.


Zločin proti mieru- je to osnovanie (príprava) útočnej vojny.
Vojnový zločin- porušenie pravidiel vojny, vraždy vojnových zajatcov, rukojemníkov, zlé zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom.
Zločin proti ľudskosti- vyhladzovanie obyvateľstva s rasových alebo náboženských dôvodov, spáchané v súvislosti s vojnovým zločinom alebo zločinom proti mieru.

Na trestanie zločinov

po II. SV- Norimberský tribunál.
súčasnosť- 1993 Medzinárodný tribunál pre Juhosláviu- Haagsky tribunál pre Juhosláviu.
1994 Haagsky tribunál pre Rwandu.