hudobné formy

PRVKY HUDOBNEJ FORMY

Základnými prvkami HF sú motív a téma. Sú to hudobné myšlienky, ktoré v sebe obsahujú predpoklady pre ďalšie rozvíjanie, preto je možné z nich vytvárať väčšie formové celky.

MOTÍV je najmenší celistvý hud. prvok, nositeľ najmenšieho hud. obsahu v skladbe. Podľa toho, aký prvok v ňom dominuje, rozlišujeme viac typov motívov. Najčastejšie je to melodicky, alebo rytmicky výrazný motív, ale dominovať môže aj harmónia, dynamika a pod. V jednom motíve môže byť aj viac výrazných zložiek /kombinovaný motív/ .

Dĺžka motívu závisí od tempa a metra. Môže mať ½ taktu, ale aj 1,2,4 takty. Musí však obsahovať najmenej 2 tóny a 1 ťažkú dobu. Jestvujú aj výnimky – napr. motív z predohry Rienzi od R. Wagnera – 1-tónový motív. Po formovej stránke je motív otvorený a vyžaduje ďalšie pokračovanie. Motív sa spolu s inými motívmi podieľa na výstavbe témy.

TÉMA je najmenší uzavretý celok. Je základom pri kompozícii skladby a pozostáva z niekoľkých motívov. V hudobnej forme je určitým centrom, na ktorom je závislý ďalší priebeh skladby.

Téma môže byť riešená:
rozvíjaním základného motívu,
variačným opakovaním základného motívu,
môže pozostávať z 2 kontrastných motívov,
téma – agregát = obsahuje rôzne motivické jadrá.
PERIODICKÁ STAVBA HUDOBNEJ FORMY

Charakteristické pre periodickú stavbu HF je stavebné zoraďovanie nižších prvkov a celkov do celkov vyšších, tzv. TEKTONIKA. Periodická skladba vytvára uzavreté formy, ktoré keď uplynú, myšlienkovo sa zakončia a neostáva nič nazvyš, čo by si vyžadovalo ďalšie pokračovanie. Čiže skladba môže končiť, alebo sa k nej môže priradiť ďalšia formová jednotka. Periodickú stavbu HF sledujeme od najnižších jednotiek až po väčšie formové celky. Nasledujú podľa tektonickej hierarchie: dvojtaktie, štvortaktie, veta, súvetie, zložené súvetie.

Dvojtaktie je melodicky a rytmicky uzavretý myšlienkový celok, v ktorom je 1. takt ťažký a 2. ľahký. Môže byť riešené dvojakým spôsobom:

* pravé dvojtaktie = kryje sa s motívom. T.j. 2 takty = motív.
* nepravé dvojtaktie = zložené dvojtaktie, pozostávajúce z 2 motívov, alebo 1 zopakovaného.

Štvortaktie je zložené z 2 dvojtaktí. Kryje sa zvyčajne s polovetou. Vyskytuje sa zväčša vo funkcii predvetia, alebo závetia. Taktiež môže byť riešené ako pravé a nepravé.

Osemtaktie = veta, kryje sa s témou. Pozostáva z 2 štvortaktí, pričom prvé je predvetie, druhé závetie. Predvetie obyčajne končí polovičným záverom (D), závetie končí záverom celým (T).

Veta je najmenším tematicko-formovým celkom, uzavretým harmonickou kadenciou. Aj veta môže byť PRAVÁ (odlišné štvortaktia) a NEPRAVÁ (tie isté štvortaktia). Okrem toho rozoznávame vety podľa toho, akým spôsobom sú v nich zorganizované takty.

Symetrická veta = 4 takty predvetie, 4 takty závetie.
Asymetrická veta = 4 +3 .
Pri asymetrii je veta rozšírená, alebo skrátená. Rozšírená môže byť 2 spôsobmi:
Vnútorné rozšírenie: nové takty sa vsúvajú pred kadenciu témy.
Vonkajšie rozšírenie: vsúvajú sa za kadenciu.

Súvetie vzniká vtedy, ak sú 2 (3) vety spojené tak, že jedna z nich je harmonicky podriadená druhej. Obyčajne sa zhoduje s malou dvoj, alebo trojdielnou piesňovou formou. Taktiež môže byť asymetrické, alebo symetrické.

Zložené súvetie je zoradenie niekoľkých súvetí do vyšších celkov. Kryje sa s veľkou piesňovou formou. Vzniká tak, že ku harmonicky neukončenému (alebo modulujúcemu) súvetiu priradíme ďalšie súvetie tak, že obe budú organizované v celok hlavne harmonickou väzbou.

Planetárnosť je vlastnosť jednotiek periodickej stavby HF vystupovať súčasne vo funkcii nadradenej (vzhľadom k nižším prvkom) a podradenej. Uplatňuje sa hlavne pri periodicky stavaných HF. Vyššie jednotky sústavy vznikajú ako VÝSLEDOK tematickej, harmonickej a melodickej organizácie – nie mechanickým priraďovaním.
ORGANICKÉ ZLOŽENIE HUDOBNEJ FORMY

Hudobné diela sa skladajú z väčšieho počtu súčastí, ktoré majú po stránke formovej, resp. z hľadiska výstavby odlišnú funkciu. Z odlišnosti funkcií vyplýva odlišnosť jednotlivých súčastí skladby práve na základe ich poslania. Ak skúmame HF z tohto aspektu, hovoríme o jej organickom zložení. Aj ľudský organizmus má rôzne orgány s odlišnou funkčnou úlohou, ale dovedna tvorí harmonickú a vysokoorganizovanú jednotu. Základné pojmy na všeobecné označovanie zložiek HF sú časť, diel, úsek.

Časť je samostatná jednotka cyklickej skladby, prípadne samostatná skladba. Je uzavretá celým záverom.
Diel je tematicky uzavretá súčasť skladby (časti), ktorá môže pozostávať aj z menších podradených dielov. Diely nadradené sa označujú veľkými písmenami, diely podradené malými písmenami. V dieloch je uložený základný hudobný materiál.

Úsek tento pojem označuje ľubovoľný úsek z HF, ktorý nemôžme bližšie označiť pomocou známych termínov.

SYSTEMATIZÁCIA HUDOBNÝCH DRUHOV PODĽA HUDOBNÝCH FORIEM

Druhy piesňového typu:

a) vokálne
b) inštrumentálne
Podobné referáty