hrady SR

SITNO

Zrúcanina hradu na skale tvorí východné zakončenie mohutného hradiska na vrchu Sitno, najvyššom vrchu pohoria Sitno.
História

Na vrchu Sitno bolo v prvých storočiach n.l. opevnené hradisko vybudované Kvádmi. Patrilo k systému opevnení vybudovaných od Dunaja pozdĺž Ipľa až k Sitnu. Slovania obsadili hrad pravdepodobne v polovici 6.storočia. Po málo známom živote na hrade až do stredoveku predpokladáme, že hrad pochádza z prvej polovice 13. storočia a bol súčasťou rozsiahlej vojenskej pevnosti vybudovanej na základoch rozsiahleho hradiska. Vojenský význam hradu súvisel ťažbou a spracovaním kovov v tejto oblasti a s tatárskym a tureckým ohrozením.
Lepšie správy o hrade sú až z polovice 16.storočia.

V roku 1548

obliehalo hrad kráľovské vojsko, aby ho vyrvalo z rúk lúpežného rytiera Melichara Balassu. V čase tureckého nebezpečenstva zohrával potom hrad významnú úlohu pri obrane banských miest a spravovaný bol vojenskými kapitánmi, až ho nakoniec jednému z nich, Jánovi Krušičovi, udelili do vlastníctva. Roku 1629 dostal sa Sitniansky hrad do trvalej držby rodiny Koháryovcov, ktorý ho potom vlastnili až do jeho zániku. Roku 1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka Rákocziho II., ktoré ho pri opustení v roku 1710 úplne zničili..