Hrady na Slovensku

Hrady na Slovensku
Pamiatky na Slovensku
Na území Slovenska sa nachádza velké množstvo architektonických pamiatok. Okrem
pôsobivých mestských jadier s komplexom historických budov sú tu aj viaceré
monumentálne stavby, ako napríklad hrady. Hrady vznikali prevažne na vyvýšených
miestach a obranne výhodných polohách. Najstaršie hrady, ktoré sa na našom území
zachovali, vznikali v 13. storocí. Boli to jednoduché typy hradov s obytnou vežou a
opevnením, stavané z kamena. K starším opevneniam od 14. storocia pristavovali
hradné paláce, kaplnky a dalšie
stavby. Mnohé z hradov postupne strácali svoj význam a zanikali. Najdôležitejšie však
dalej prestavovali a rozširovali. Medzi najznámejšie hrady na Slovensku patria:
Bratislavský hrad, hrad Devín, hrad Cervený Kamen, Trenciansky hrad, Spišský hrad.
Bratislavský hrad
Na skalnom výbežku Malých Karpát, nad riekou Dunaj sa týci majestátny hrad, ktorý
výrazne dotvára panorámu Bratislavy. Mohutná obdlžniková bloková stavba so štyrmi
nárožnými vežami stojí na strategickom mieste osídlenom už v keltskej a
velkomoravskej dobe. V 9. storocí v miestach dnešného hradného areálu stála palácová
stavba a bazilika. Architektúru hradu najviac poznacili dostavby a prestavby v období
gotiky, renesancie a pocas panovania Márie Terézie. Od polovice 16. storocia, kedy sa
na 200 rokov stala Bratislava korunovacným mestom Uhorska, bol hrad sídlom
panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovacnej veži boli
uložené korunovacné klenoty uhorských králov. Po prestahovaní královského dvora do
Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej
doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. Rekonštrukcia sa uskutocnila
až v šestdesiatych rokoch tohoto storocia. Hrad s areálom bol vyhlásený v roku 1961
za Národnú kultúrnu pamiatku. Hrad Devín
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky
doloženým hradom na Slovensku. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, bolo to
miesto osídlené od praveku, súcastou hranicného obranného systému Limes Romanus,
dôležitá velkomoravská obranná pevnost. V 13.-tom storocí postavili stredný a horný
hrad, dalšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storocia. V roku 1809 hrad znicili
napoleonské vojská. Od 30-tych rokov 20. storocia sa tu realizuje archeologický
výskum, v jednotlivých castiach hradu sú vyznacené pôdorysy objavených stavieb.
V suteréne stredného hradu je výstavná miestnost, súcastou horného hradu sú
ciastocne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na
Devín, ktorú organizoval Ludovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabula. V roku 1961
bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Hrad Cervený Kamen
Mohutný zachovalý hrad, situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých
Karpatoch. Pôvodne královský hrad z pol. 13. stor., súcast pohranicného
opevnenia západných hraníc Uhorska. Zaciatkom 16. stor. sa stal majetkom rodiny
Thurzovcov a od r. 1535 bol vo vlastníctve rodiny Fuggerovcov, ktorí
patrili k najbohatším európskym magnátom a financníkom. Jej predstavitel Anton
inicioval rozsiahlu prestavbu na pevnost s mohutnými suterénnymi skladovacími
priestormi. Mala byt prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad
však funkciu skladov nikdy neplnil. Koncom 16. storocia prešiel do majetku rodiny
Pálffyovcov, ktorí tu sídlili až do r. 1945. Pálffyovci premenili strohú pevnost na
renesancno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou.
Trenciansky hrad
Národná kultúrna pamiatka hrad Trencín je súcastou Trencianskeho múzea. Jeho dejiny
siahajú do 10.-11. storocia, pricom prvá písomná zmienka siaha do roku 1113. Bol
súcastou línie pohranicných opevnení uhorského štátu, pricom strážil dôležité brody na
rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce
oblast severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Cechami, Moravou,
Sliezskom a Polskom. V dalších storociach sa stal sídlom pohranicného komitátu,
královskej a neskôr šlachtickej župy. Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie
oligarchu Matúša Cáka. V roku 1780 hrad vyhorel a ako zrúcanina bol dominantou
Trencína až do polovice 20.-teho storocia, kedy sa zacala rekonštrukcia.
Spišský hrad
Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša. Spomína sa
ako župný hrad už v 12. storocí. V prvej polovici 13. storocia hradnú akropolu chránilo
kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli
hradu v tom case postavili románsky palác a obytnú vežu. V 14. storocí rozšírili hrad o
stredné nádvorie so vstupnou bránou. V polovici 15. storocia vybudovali rozsiahle dolné
nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Neskôr bol
hrad vlastníctvom Thurzovcov, potom Zápolských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí
boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel
obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol.
Rozsiahle výskumy, konzervácia a vybudovanie expozície v posledných rokoch
znamenali nové oživenie tejto významnej pamiatky a sprístupnenie celého areálu
verejnosti. V roku 1993 hrad spolu s okolím zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho
a prírodného dedicstva a dostal sa tak medzi viac ako 300 najvýznamnejších pamiatok
sveta.