Hradčany

Pražský hrad, známejší ako Hradčany, je s rozlohou viac ako sedem hektárov najväčším hradom na svete. Podľa najstarších písomných prameňov založil Pražský hrad okolo roku 880 knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov. Od 10. stor. bol Pražský hrad sídlom nielen hlavy štátu, kniežaťa a neskôr kráľa, ale aj pražského biskupa. Bol tu založený prvý kláštor v Čechách. Obdobie vlády kráľa, neskôr cisára Karla IV. V polovici 14. stor. bolo dobou rozkvetu Pražského hradu. Stal sa prvýkrát cisárskou rezidenciou, sídlom panovníka Svätej ríše rímskej. Kráľovský palác sa postupne prebudovával, podľa vzoru francúzskych katedrál začala stavba gotického Chrámu svätého Víta. V 15. stor. za vlády Jagelloncov bol obnovený po pustošivých husitských vojnách, keď celé desaťročia chátral a nebol obývaný. Pribudli opevnenia, obranné veže, kráľovský palác bol rozšírený o Vladislavskú sálu, ktorá bola najväčšou svetskou klenutou sálou vtedajšej Európy. Neskôr Habsburgovci prestavali Hradšany na renesančné sídlo. Ako prvá bola založená Kráľovská záhrada, v nej vybudovali v priebehu 16. stro. o.i. letohrádok a strelnicu. Prestavba vyvrcholila za vláday Rudolfa II. (1576 - 1611), keď sa tu cisár od roku 1583 natrvalo usídlil. Tým sa Praha premenila na európsku metropolu a Hradčany na dôstojné a veľkolepé stredisko ríše, príťažlivé pre diplomatov, umelcov i vzdelancov. Cisár Rudolf II. bol známy ako milovník a zberateľ umenia, staviteľ a vzdelanec. Na umiestnenie svojich umeleckých a vedeckých zbierok založil severné krídlo hradu s dnešnou Španielskou sálou.

V druhej polovici 18. stor. sa uskutočnila posledná veľká prestavba Pražského hradu, ktorá ho premenila na sídlo zámockého typu. V tej dobe však bola hlavným mestom ríše Viedeň a Praha mala iba provinčný význam. Hrad postupne chátral, umelecké zbierky sa rozpredávali. Cisár Ferdinand V. po abdikácii r. 1848 si ho vybral za svoje sídlo. Po vzniku Českoslovenkej republiky 1918 sa stal Pražský hrad opäť sídlom hlavy štátu, prezidenta. Pražský hrad je tiež významnou kultúrnou a historickou pamiatkou. Sú tu uchované Korunovačné klenoty, pozostatky českých kráľov, vzácne kresťanské relikvie, umelecké poklady a historické dokumenty. V písomnostiach z r. 1069 sa spomína Svätovítsky poklad, ktorý má dnes vyše 400 vzácnych relikvií, liturgické náčinia, obradné rúcha, šperky, pamätné mince i medaily. Asi najstaršie sú zvyšky zbroje sv. Václava z 9. - 10. stor., z obdobia Karla IV. Pochádza umelecky najvzácnejšia krištáľová konvica s uchom, pôvodne vyrobená z jediného kusa. Slávne Korunovačné klenoty pozostávajú z Kráľovskej Svätováclavskej koruny, Žezla, Jablka, Korunovačného plášťa. Patrí k nim aj Václavov meč a korunovačný kríž. Sú zhotovené zo zlata a vyzdobené drahými kameňmi. Najstaršia a najvzácnejšia je kráľovská koruna asi z roku 1346, ktorá váži 2,5 kg a na verejnosti sa vystavuje iba výnimočne. Klenoty sú od r. 1867 uložené v korunnej komore na jednom z najneprístupnejších miest Hradčan. Vchádza sa do nej kovanou bránou v juhozápadnom rohu Svätováclavskej kaplnky, ktorú možno odomknúť len siedmimi kľúčmi, pričom každý z nich vlastní iná osoba.

V Obrazárni Pražského hradu je zbierka takmer 4 tisíc obrazov, kresieb a grafík. Medzi nimi sú významné práce slávnych umelcov - Tizinova Toaleta mladej ženy, Tintorettovo Bičovanie Krista, Rubensovo Zhromaždenie olympský bohov.

Mozaika s námetom Posledný súd - jedinečné umelecké dielo z druhej polovice 14. stor. - zdobí Zlatú bránu, južný vstup do Chrámu sv. Víta. Vznikla r. 1370 a tvorí ju takmer milión sklených kociek a kamienkov, viac ako 30 farebných odtieňov.

Pražský hrad je zhmotnením historickej tradície českého štátu, spojením súčasnosti s minulosťou. Za jeho múrmi sa odohrávali udalosti, ktoré pohli národom i Európou.