Hospodarsky a politicky rozvoj Rima

Hospodársky a politický rozvoj Ríma v dobe principátu a raného cisárstva
-4 dynastie ovládli ríšu na dva a pol storočia:


I.JULIOVSKO-CLAUDIOVSKÁ DYNASTIA

Keď Octavius (Oktavián), adoptívny syn Julia Caesara, porazil svojho stúpenca Antónia a Kleopatru v námornej bitke pri Actiu roku 31 BC, dosiahol mnoho víťazstiev – zmocnil sa Kleopatrinho Egypta, potom kráľovstva Galatov (stredné Turecko), obsadil Hispániu a podrobil si alpské národy, získal územie dnešného Švajčiarska, Rakúska, Maďarska, Bulharska. Hranice ríše siahali k brehom Rýna a Dunaja.

Zjednotil ríšu a spojil východné a západné provincie. Ponechal ľudový snem, senát a ostatné úrady, ale podriadil si ich.

Zvýšil počet senátorov na 1000, odstránil svojich odporcov a v zozname senátorov sa napísal ako prvý princeps – (prvý občan) “princes inter pares” = “prvý medzi prvými”. Preto sa jeho vláda nazýva principát – cisárstvo – štátna forma spájajúca absolútnu monarchistickú moc so zachovaním republikánskych inštitúcií.

Senát mu udelil titul Augustus (vznešený, velebený), titul Imperátor zdôrazňoval najvyššie velenie vojska. Vo svojich sústredil všetku moc – prisvojil si úrad konzula, tribúna a najvyššieho kňaza – stáva sa najvyšším pontifikom (pontifex maximus).

Základom moci sa stal principát a cisárstvo (imperium), ktoré znamená zároveň vojenskú moc a územie ovládané Rímom. Augustus vládol od roku 27 BC po rok 14 AD – Augustov vek – v krajine bol relatívny pokoj, nastáva zveľadenie hospodárstva, kultúry a umenia.

Za Augusta a jeho nástupcov sa ukázalo, že rímske cisárstvo je vojenskou diktatúrou. Cisári sa opierali o vojsko a vojsko ctižiadostivých vodcov vyhlasovalo za cisárov alebo zbavovalo cisárskej hodnosti,

Za vlády Augusta sa pôvodná republikánska armáda stáva stálou armádou. Vojaci dostávajú žold počas 25 až 30 ročnej služby. Augustus zaviedol hierarchiu medzi jednotlivými vojenskými zložkami: elitné jednotky alebo jednotky druhej línie. Rímska posádka má privilégiá, pokiaľ ide o rovnošaty, žold a životné podmienky:

- pretoriánske kohorty (cisárska garda – 4 500 mužov)
- mestské kohorty (rímska garda – 1 500 mužov)
- strážne kohorty (hasiči – 7 000 mužov)

Sily ríše, 25 légií každá s 5 000 mužmi, boli umiestnení v posádkach na hraniciach.


! ! ! Pretoriánska garda bola elitným oddielom a telesnou strážou rímskeho cisára. Práve ona zohrala dôležitú úlohu pri nastolovaní cisárov a zúčastňovala sa na prevratoch. Pretoriánsky prefekt vystupoval ako “cisárova pravá ruka” a bol často najsilnejším mužom ríše.

Názov cisárovej telesnej stráže je odvodený od úradu prétora, ktorý bol za čias kráľov v antickom Ríme najvyšším kráľovským vojenským veliteľom. Za republiky vznikol z hodnosti prétora diktátorský úrad.

Hlavnou bojovou silou bola pechota ťažkoodencov, 125 000 legionárov s takým istým počtom pomocných jednotiek naverbovaných medzi barbarskými národmi, ktoré tvoria najmä jazdu. Rímske vojsko bolo predovšetkým vojskom pešiakov. Vojenské loďstvo, ktoré sa tešilo menšej úcte tohto národa roľníkov, tvorili dve veľké eskadry v Stredozemnom mori, kotviace v Miseve a Ravenne, a ďalšie v Čiernom mori, Lamanšskom prielive alebo na riekach. Rím so svojimi asi 300 000 vojakmi mal na takú obrovskú ríšu pomerne malé vojsko.