HOSPODÁRSKA POLITIKA
HOSPODÁRSKA POLITIKA
Úvod
1. hľadisko: vedná disciplína
2. hľadisko: HP ako praktická činnosť
Činnosť vlády, ktorá ňou sleduje určité hospodársko-politické koncepcie, hospodárske, ekonomické, sociálne a politické ciele.
Jedná sa o krajiny, ktoré sú demokratické, ktoré rozhodujú na základne záväzných hospodársko-politických rozhodnutí, na ktoré potrebujú súhlas parlamentu.
= schvaľovanie štátneho rozpočtu, daní.
Vedná disciplína – teoretická veda
HP predstavuje usporiadanú sústavu vedeckých teoretických a praktických poznatkov vo formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky.
Aby mohla túto úlohu splniť, preto vytvára určitý H-P systém, ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky a na odstránenie príčin, ktoré vyvolávajú poruchy v hospodárstve alebo ekonomike.
Poruchy ekonomiky vznikajú v dôsledku trhového mechanizmu.
- Je to veda o tom, ktorej úlohou je analyzovať situáciu, s ktorými sa praktické hospodárstvo v politike stretáva. (nezamestnanosť, inflácia, HDP)
- HP ako vedná disciplína vychádza z makroekonom.teoórii, zohľadňuje inštitucionálne rámce a má tzv. interdisciplinárny charakter.
HP vznik ako vedy:
20. a 30. roky dvadsiateho storočia (1920-1930) – došlo k veľkej hospodárskej kríze
Makroekonóm John Menhard Keynes – zakladateľ.
Pred vznikom HP ako vednej disciplíny sa vychádzalo z trhového mechanizmu a prerozdeľovania peňazí.
Keynes – štát by mal aktívne zasahovať do fiškálnej ekonomiky.
Znaky a štruktúra HP
1. HP má vždycky svojho nositeľa
HP má nositeľa nadnárodných inštitúcií v celoeurópskom merítku (EU, CEFTA)
2. HP má svoj cieľ
– tradičný = makroekonomický (nízka nezamestnanosť, vyrovnaná platobná
disciplína, nízka inflácia)
3. HP má svoje nástroje
- 2 základné prevládajúce HP koncepcie:
1. liberálna
2. intervencionistická
Liberálna:
- jej základným znakom je, že uznávajú minimálne zásahy štátu do ekonomiky a nechávajú všetko na trh
Intervencionistická
- presadzujú regulačné zásahy do ekonomiky, pretože veria, že trh nevyrieši všetko
Transformačný proces Slovenska
začal roku 1989 – zrušila sa vedúca úloha komunist.strany, nastal proces centrálne plánovaného systému na trhový mechanizmus
1. privatizácia – prevod zo štátneho vlastníctva do súkromného vlastníctva
2. liberalizácia cien – štát sa zbavuje regulácie cien – potravín, energií, telekomunik.
3. liberalizácia zahr.obchodu – odbúrať clá, nastaviť politiku voči tretím krajinám
4. nastaviť konvertibilitu meny
Inštitúcie, ktoré musia byť v trhovej ekonomike: (inštitucionálne prostredie v demokratických krajinách)
- každá HP sa musí vymedziť priestorom = SR
- termíny dodržiavania HP = volebné termíny – 4 ročné volebné obdobie
- politicko-hospodársky cyklus = opatrenia, ktoré vláda uskutočňuje pred voľbami a po voľbách
- reštriktívne opatrenie – po voľbách
- krajina sa musí začleniť do globálnej ekonomiky
Znaky dobre fungujúcej ekonomiky (trhového systému) = zložky inštitucionalizácie
1. trhový mechanizmus
2. demokracia a politický pluralizmus
3. byrokracia v podobe určitých inštitúcii – kompetentne realizuje hosp.politiku
4. existencia voľných sociálnych skupín, ktoré presadzujú svoje názory (odbory, zamest.zväzy)
5. existencia nadnárodných inštitúcií, ktoré majú možnosť zasahovať do HP štátu
Zložky inštitucionalizmu
Trhový mechanizmus
- je to taká ekonomická sústava, ktorá je založená na decentralistickom rozhodovaní veľkého počtu subjektov, ktoré na základe ponuky a dopytu a cenového mechanizmu koordinujú svoju činnosť; je to definícia ekonomickej súťaže.
- Úlohou hosp.politiky v rámci tohto systému je: 1.vytvárať podmienky konkurenčného prostredia, 2.zabezpečiť slobodu podnikania, 3.zab.objektívne informácie pre podnikateľov, 4.zab.objektívne info pre spotrebiteľov, 5. zab.poskytovanie verejných statkov
- Trhový mechanizmus nevie vyriešiť všetke situácie a to najmä zab.verejných statkov: školstvo, vojsko, polícia, zdravotníctvo, energetika, kanalizácia, ochrana životného prostredia
Demokracia a politický pluralizmus
= zásadný predpoklad dobre fungujúcej ekonomiky.
- Demokracia je predpoklad toho, že trh bude rozhodovať slobodne.
- Je založená na slobodných, tajných a rovných voľbách, je tu zábrana monopolu moci, na väčšinovom rozhodovaní a na rozumne dlhom volebnom období (od 4 do 7 rokov)
- „Najväčším nepriateľom demokracie je demokracia samotná.“
- Pluralita = koncepcia názorov
Byrokracia
- je veľmi dôležitá, je to hierarchické usporiadanie určitých úradov a má veľký vplyv na realizáciu hospodárskej politiky.
- Každá byrokracia je reprezentovaná ľuďmi – je tu riziko zneužitia postavenia
Byrokrat = úradník, ktorý rozhoduje o prostriedkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve.
Bez existencie byrokracie sa HP nedá realizovať. Jediná možnosť ako byrokraciu udržať nekorupčnú je kontrola.
Zásadný princíp byrokracie je, že by mala byť apolitická (politicky nezávislá).
Verejná kontrola sa realizuje:
- nezabezpečuje ju štát, ale ľudia – novinári, televízia, rozhlas=masmédia, internet.
- Aby fungovala verejná kontrola, musí fungovať verejná mienka. Tá sa cibrí diskusiami v masmédiách.
Existenia voľných sociálnych skupín
- zväzy
- stretávajú sa s praktickou hospodárskou politiku, t.j. vládou na tripartitných rokovaniach, kde sa uzatvára generálna dohoda /tripartitná dohoda/, ktorá vždy končí kompromisom: odbory, vláda
- vyjednávajú o dovolenkách, dlžke prac.doby, platoch,
- dohoda je uzatvorená na 4 roky, má vplyv na produktivitu práce, zamestnanosť, cenové relácie