1. Charakteristika krajiny
1. 1 Dejiny a vznik Veľkej Británie
Britské ostrovy boli osídlené už v okolo roku 3 000 pred n. l. Ibermi, o čom svedčia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonhenge a Avebury.
V roku 43 n. l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie – Britania.
Z invázie Anglov dostalo pomenovanie Anglicko ,,Angle-land”.
Proces integrácie celej dnešnej Veľkej Británie začal pripojením Wallsu. V 14.storočí sa walleský kráľ Llevellyn Veľký pokúsil zjednotiť walleský ľud proti Angličanom. Odboj trval tri generácie a počas vlády jeho vnuka Llevellyna Posledného bo Walles porazený a pripojený k andlickej korune v roku 1301. V roku 1536 Henry VIII zjednotil walleský a anglický parlamet. Škótsko bojovalo s Anglickom niekoľko storočí. Nútením Írov na protestantskú vieru a konfiškáciou pôdy spôsobil Henry dva pretrvávajúce problémy: náboženský a problém pôdy, ktoré pretrvávajú dodnes. Dva národy v Írsku zaznamenávame od roku 1845, keď v Írsku vypukol hladomor. Severné Írsko s lepšími vzťahmi k britskej korune prekonalo hladomor podstatne lepšie, oddelilo sa a zostalo po britskou správou.
1.2 Súčasná Veľká Británia
Súčasný názov: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
Veľká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády. Predstaviteľov vlády volia občania starší ako 18 rokov v parlamentných voľbách na obdobie piatich rokov. Súčasnou hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II, ktorá nastúpila na trón v roku 1953. Kráľovná vo všetkých oblastiach predstavuje štát. Je najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci veľmi obmedzené. Jedná podľa odporúčaní vlády. Parlament zvoláva, odporučuje, rozpúšťa a podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do platnosti. Parlament je najvyšší zákonodárny orgán kráľovstva. Má dve komory. Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Horná snemovňa sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual), patria sem biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov z anglikánskej cirkvi, a z lordov svetských (Lords temporal), sú to dedičný lordi a doživotní lordi, ktorý vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Snemovni lordov predsedá lord kancelár. Dolná snemovňa je tvorená 659 poslancami zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 529 poslancov zastupuje Anglicko, 72 Škótsko, 40 Wales a 18 Severné Írsko. Jej hlavnou funkciou je prerokovať a schvalovať zákony regulujúce živo v krajine, vytvárať zákonodárne predpoklady fungovania štátu.
Vláda je veľmi početná, má viac ako 100 členov: štátnych tajomníkov, ministrov, parlmentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú menovaní kťáľovnou na návrh predsedu vlády. Z veľkej časti vládne právomoci vykonáva sám predseda vlády (Tony Blair) a vládny kabinet tvorený 20 – 25 najskúsenejšími ministrami. O zložení kabineteu rozhoduje ministerský predseda. Predseda vlády ju súčasne vrchným správnom štátnych finnancií a hlavou štátneho aparátu.
Administratívne členenie: Veľká Británia pozostáva z Anglicka, Walsu, Škótska a Severného Írska. Anglicko a Wales tvorí 53 grófstiev s 369 okresmi, Severné Írsko 26 okresov, Škótsko 9 oblastí s 53 okresmi. Samostatné administratívne jednotky sú Great London, ostrov Man a Normandské ostrovy.
Reliéf krajiny: Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 metrov.
1.3 Obyvateľstvo
Veľká Británia má 58, 6 milióna obyvateľov a hustota zaľudnenia je približne 239 obyvateľov na km2. Pričom najhustejšie zaľudnené je Anglicko. Približne 80 % všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní v Anglicku, južnom Walse a v južnej časti Škótska. Škóti tvoria približne 10 % populácie. Írov sú 4 % z populácie, obývajú hlavne Severné Írsko, ale vnútornou migráciou prenikli aj do Anglicka. Walsania tvoria približne 2 % obyvateľstva.
Ľudia z povojnovej Európy imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl, boli to hlavne Židia, Rusi, Poliaci. Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes dva milióny Britov sú ľudia zo Západnej Indie alebo Ázijci.
2. Charakteristika hospodárstva a hospodárskej politiky
2.1 Nerastné bohatstvo a hospodárstvo
Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori,
uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok.
Najvýznamnejšími odvetviami britského hospodárstva je spracovateľský priemysel a služby, ktoré vytvárajú až šesdesiat precent britského národného dôchodku.
2.2 Hlavné mesto a významné veľkomestá
Najväčším mestom je hlavné mesto Londýn, ktoré má v aglomerácuii viac ako deväť miliónov obyvateľov. Zaberá 1 580 km2 a nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdĺž oboch brehov rieky Temža. Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, finančných operácií a bánk, poisťovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Wesminister patrí tiež medzi známe časti Londýna. Jeho dominantou sú Parlamenstné domy, buckinghamský palác, Downing street 10. The West End je územie centrálneho Londýna, na sever od Oxford street – nákupného centra Londýna, Regrent street.
Brimingham je 2. najväčšie mesto s viac ako jedn a pol miliónmi obyvateľov. Je to významné priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Čierneho kraja, nazývaného podľa veľmi zenčistenej priemyselnej oblasti. V meste a jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody najväčších elektrotechnických firiem Británie. Známe je aj vďaka najobľúbenejšej anglickej čokolády Cadbury.
Glasgow je 3. najväčšie mesto, ktoré má viac ako jeden milión obyvateľov. Nachádza sa na juhozápade Škótska po oboch brehoch rieky Clyde. Je tu koncentrovaný ťažký priemysel: výroba stavebných dielcov, lodiarenský priemysel a tiež ľahký priemysel: textilný, odevný a tabakový.
Leeds je známi svojimi oceliarskymi závodmi. Vo Sheffielde tak ako v Leedsi dominuje oceliarsky priemysel, ale nájdeme tu aj zbrojárksy priemysel. Liverpool sa nachádza v grófstve West Midlands, podobne ako Sheffield. Patrí k najväčším britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, storjárskym a elektrotechnickým priemylsom. Manchester je najväčšie stredisko textilného priemyslu, rozvinuté je tu aj storjárstvo, elektortechnika a farmácia.
2.3 Obchod
Británia patrí ku krajinám s vysoko a všestranne rozvinutým hospodárstvom. Vo svetovom obchode je na piatom mieste po USA, Japonsku, Nemecku a Francúzsku. Patrí medzi najväčších svetových vývozcov lietadiel, motorových vozidiel, elektrotchniky, textilu a obrábacích storojov chemického priemyslu, tabakových výrobkov, nápojov a potravín. Na dovoze sa najviac podieľajú suroviny a polotovary pre spracovateľský priemysel, hotové priemyselné výrobky, hlavne stroje a dopravné prostriedky, potraviny a palivá. Tržby, ktoré vytvárajú viac ako 60 % národného dôchodku. Británia najviac obchoduje s krajinami Európskej únie a tiež udržiava obchodné styky s krajinami, ktoré v minulosti tvorili kolónie birtskej koruny. Ďalej obchoduje tiež so Spojenými štátmi americkými, Saudskou Arábiou, Iránom, Kuvajtom, Nigériou a ďalšími krajinami.
2.4 Financie
Zďaňovacie obdobie trvá od 1. apríla do 31. marca. Štátny rozpočet sa riadi podľa finančného zákona, ktorý určuje výšku jednotlivých daní. Hlavným zdrojom štátnych príjmo v sú dane, ktoré sa delia na dane z príjmu, dane z kapitálu a nepriame dane. Najvýznamnejšou súčasťou nepriamych daní je daň z pridanej hodnoty VAT, ktorú platí spotrebiteľ pri nákupe väčšiny druhov spotrebného tovaru s výnimkov potravín a niektorých životne dôležitých potrieb. Britský bankový systém sa skladá z centrálnej banky a komerčných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby. Centrálnou bankou je Bank of England. Má výhradné právo vydávať bankovky v Anglicku a Walse. Za vydávanie mincí zodpovedá Royal Mint (kráľovská mincovňa). Mnoho finančných operácií je vykonávaných mimo bankového systému, touto činnosťou sa zaoberajú predovšetkým finančné korporácie, investičné a iné združenia, stavebné spoločnosti a podobne. Medzi najdôležitejšie burzy na svete patrí London Stock Exchange (Londýnska burza). Za menovú politiku zodpovedá Bank of England a za fiškálnu politiku Ministerstvo financií a práce.
2.5 Priemysel
Británia bola prvou krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Priemysel je významnou základňou zahraničného obchodu, pretože viac ako osemdesiat percent britského vývozu tovria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie patrí spracovateľský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, zaujímavý je aj chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a kovopsracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a popredné postaveni zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú automobilky ako Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall. Vo veľkých prístavoch sa nachádzajú obrovské lodenice (Liverpool, Glassgow, Belfast), v ktorých sa vyrábajú až štyri percentá svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež chcrakteristická výrobou bojových stíhačiek, riadených striel, vrtuľníkov súčastí lietadiel. Významnú úplohu zohráva tiež produkcia poľnohospodárskych storjov, priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza elektornického a elektrotechnického priemyslu, výroby počítačov, telefónnych aparátov, mikroelektronika. Textilný priemysel súvisí s tradičnou výrobou vlny a syntetických vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu zohráva aj chemický priemysel, vo veľkej miere koncentrovaný v Manchestri – organická chémia, farmácia, palstické hmoty.
2.6 Energetika
Najdôležitejšími energetickými zdrojmi sú ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia. Prevažná časť ropy sa dováža, menšiu časť spotreby pokrýva ťažba ropy v Servernom mori, ktorá sa stále rozširuje. Spotreba plynu je zabezpečená ťažbou v Severnom mori, kde sa nachádza 7 veľkých ťažobných vrtov. Vúčšina plynu je určená pre priemyselné účely, zbytok psotrebúvajú domácnosti. Rozvody sú zabezpečené diaľkovými plynovodmi. Tradičným zdrojom energie v Británii do 50-tych rokov bolo uhlie. Z jeho ročnej ťažby, ktroá presahuje 120 miliónov ton, sa dve tretiny používajú na výrobu koksu a len zanedbateľná časť je určená na domácu spotrebu. Verejné zásobovanie elektrickou energiou existuje v Británi už od roku 1881. výrobu zabezpečujú hlavne jadrové a vodné elektrárne.
2.7 Poľnohospodárstvo
Z celkovej rozlohy 24 miliónov ha sa na poľnohospodárske účely využíva 19 miliónov ha. Tri pätiny závodov sa venujú výrobe mlieka a chovu hovädzieho dobytka, jedna šestina je špecializovaná na pestovanie obilia a ďalších plodín, zbytok sa zaoberá chovom prasiat, hydiny a pestovaním zeleniny a ovocia. Obilnicou Anglicka sú grófstva na juhovýchode krajny: Knet, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmeľ a v neposlednom rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreďuje na juhozápade Škótska, západe Anglicka a v juhozápadnom Wallese. V hornatých a bažinatých oblastiach Škótska, Wallesu a tiež na severe Anglicka sa chovanjú ovce.
2.8 Sociálna politika
Základnú sústavu sociálneho zabezpečenia v Británii tvorí národné poistenie, poistenie pre pracovné úrazy, rodinné prídavyk, doplnkové dávky rodinám s nízkymi príjmami, sociálne dávky. Celý systém je spravovaný ministerstvom zdravotníctva a soiálneho zabezpečenia v spolupráci s miestnymi samosprávnymi orgánmi. Štátny systém sociálneho zabezpečenia je doplnený dobrovoľnými charitatívnymi inštitúciami a fondami, z ktorých značná časť je spravovaná ťôznymi cirkvami. V rámci systému sociálneho zabezpečenia možno rozlíšiť tri druhy sociálnych dávok: dávky vyplácané na základe príspevkov poistencov, nápríklad – starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti, materské dávky, vdovské a sirotské dôchodky a podobne. Do druhej skupiny patria bezpríspevkové dávky, ktoré sú vyplácané len určitým osobám bez ohľadu na ich príjmy, napr. rodinné prídavky. Tretiu skupiny tvoria bezpríspevkové dávky pre občanov, ktorí nie sú plne zamestnaní a ich príjem je nižší ako hranica stanovená zákonmi.
Na starobný dôchodok vzniká nárok u žien po dovŕšení 60-teho roku života a u mužov po dovŕšení 65-teho veku života. Ak je dôchodca ekonomicky činný, dôchodk je mu znižovaný o mzdu, ktorú dostáva.
3. Vzťah Veľkej Británie k EÚ.
3.1 Prístup Veľkej Británie k Európskej Únii.
V roku 1973 vzniká Európske společenstvo z krají Európskeho hospodárskeho spoločenstva, z ktorého sa neskôr vyvinula Európska Únia. Členskými štátmi Európskeho spoločenstva boli Veľká Británia, Dánko, Írsko, štáty Beneluxu, Nemecko a Francúzsko a Taliansko. Ako protipól ES vzniklo Európske združenie voľného obchodu. Členmi EZVO boli aj štáty pristupujúce k Európskemu spoločenstvu v roku 1973.
3.2 Postavenie Veľkej Británie v Európskej Únii
Veľká Británia je vysoko rozvinutý štát s vysokou životnou úrovňou. Hospodársky výsledok v prepočte na osobu je cca $ 20 000. Okrem Európskej únie je členom aj iných medzinárodných organizácií. V bezpečnostnej rade OSN patrí medzi 5 stálych členov. Je takisto členom NATO, OECD, štátov G7.
Z hľadiska Európskej únie významnými odvetvím je priemysel. Prevláda najmú strojárstvo – výroba automobilov, lodí, lietadiel a rôznyhc strojov a zariadení. Významným odvetvím je aj textilný priemysel, chemický, hutnícky a potravinársky.
Čo sa týka poľohospodárstva, pestuje sa ovocie, zelenina, zemiaky, jačmeň, raž, chmeľ, cukrová repa. V živočíšnej výrobe prevláda chov oviec, ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka a koní.
V nerastných surovinách nemá Británia až také význámné postvenie. Má veľké zásoby ropy a zemného plynu v severnom mori. Ťaží sa čierne a hnedé uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok