Horný Zemplín

Horný Zemplín
V severovýchodnom kúte Slovenska, na hraniciach s Polskom a Ukrajinou sa
rozpestiera región Horný Zemplín, severná cast kedysi najväcšej slovenskej župy
Zemplína. Je to kraj zalesnených vrchov, ktoé sa stridajú s údoliami a rovinami.
Horstvá severnej a východnej casti regiónu tvoria chranené krajinné územie Výchoné
Karpaty, je tu aj národný park Poloniny, tretí najväcší na Slovensku s rozlohou 29 805
ha, bol vyhlásený 23.9.1997. Cast Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov patria do
byosverickú rezerváciu UNESCO. Pod hranicným a najvyším vrchom Kremenec 1221 m.
sa nachádza najväcší pralesový komplex na Slovensku s pôvodnými porastami buka,
javora a jedle. Na územi Polonín sa nachádza aj vodárenská nádrž Starina s plochou
240 ha, ktorá je najvývyznamnejším zdrojom pitnej vody pre východné Slovensko.
Ozdobou regiónu sú drevené kostolíky, z ktorých naznámejšie sú v Hrabovej Roztoke,
Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci, Topoli a Ulicskom Krivom. Všetky sú
národnou kultúrnou pamiatkou.Zaujimave výlety možno uskutocnit aj k zrúceninám
hradov Cicava, Brekov a Jasenov. Rozloha 2 755 km2
Pocet obyvatelov 191 178
Hustota obyvatelstva 69,4
Mestské obyvatelstvo 92 300 = 48,3%
Najväcšie mesto Humenné
(37 600 obyvatelov)
Etnycké skupiny Slováci, Rómovia, Rusíni
Jazyky slovenský (úradný), zemplínsky, rómsky, rusínsky
Mena 1 slovenská koruna = 100 halierov
adminystratývne clenenie : 4 okresy ( údaje z r. 1998 )
okres rozloha km2 pocet obyvatelov, hustota obyvatelstva
Vranov n/T (VT) 769 73 914 96,1
Humené (HE) 754 64 882 86,1
Snina (SV) 805 49 004 60,9
Medzilaborce (ML) 427 12 966 30,4
Región je zaradený k Prešovskému kraju. Jeden z ôsmich krajov na Slovensku.
Humenné: Okresné mesto, ako obec sa spomína v r. 1322. Lokalita bola osídlená už v
dobe kamennej, našiel sa tu bronzový poklad a stopy slovanského sídliska zo 7-8 stor.
Od r.1479 sa vyvíjalo ako poddanské mestecko a stalo sa centrom rozsiahlého
feudálneho panstva, v r. 1553 malo viac ako 82 dedín, v r.1612 126 obcí. V r.1644
obsadené Rákoczim, v r. 1663 morová epidémia a pocet obyvatelov klesol. V 19. - 20.
stor. vlastnia majetky Andrássyovci, vybudované 3 vodné mlyny, liehovar a v r. 1907
elektráren. V r.1886 založil Samuel Gašpar prvú tlaciaren. Kostol gotický zo 14.stor.,
upravovaný v 17. stor. Bývalý kláštor a kostol z 15.stor. s barokovo-rokokovými
olejomalbami. Rokokovo-klasiscistická synagóga z 18. stor.
Renesancno-barokový kaštiel zo 17. stor. postavený na mieste pôvodného nížínného
vodného gotického hradu z 13. stor., neskôr viackrát upravovaný, koncom 19.stor.
prestavaný do podoby francúzskych barokových zámkov. Jeden z najväcších na
východnom Slovensku, dnes Vlastivedné múzeum. V prilahlom zámku Múzeum ludovej
architektúry a bývania (skanzen), v nom prenesené najtypickejšie objekty z horného
Zemplína, dominantnou je je unikantný drevený kostolík z Novej Sedlice z r.1754 so
vzácnym oltárom a ikonostasom. Kostol barokovo-klasicistický z r. 1767, kostol na
Kalvárii neoklasicistický z r. 1891, kostol neogotický z konca 19.stor.
Kultúrno-spolocenské zariadenia, ubytovacie a stravovacie možnosti, prímestká
rekreacná zóna Hubková. Pocet obyvatelov 37 600.
V blískosti Humenného sú dve národne rezervácie.
Humennská: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 70,4 ha.
Ochrana zalesneného južného úbocia Humenskej budovanej bazálnymi súvrstviami
centrálnokarpatského flyšu. Rastú tu prevažne xerotermné drienové dúbravy s
prechodom do lesostepi, výskyt chránených druhov fauny a flóry.
Humenský Sokol: Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1980, rozloha 241 ha.
Ochrana zalesneného Sokola budovaného vápnitými pieskovcami a zlepencami kriedy
so skalnými, trávnatými, lesostepnými a lesnými biocenózami. Lesný porast
predstavujú drienové dubiny prechádzajúce až do bucín. Zriedkavé druhy fauny a flóry.
Vranov nad Toplou: Administratívne a hospodárske centrum, sídlo okresu. Prvá
písomná zmienka o panstve Cicava, ktorého súcastou bol aj Vranov, je z r. 1270. Prvé
priame správy o Vranove sú z r. 1333-1337. V centre mesta i v jeho okrajových
castiach je zachytených niekolko Slovanských sídlisk od 7. do 10. stor. Od r. 1414 sa
vyvíjal ako poddanské mestecko, bol strediskom remesiel a obchodu, sídlom kláštora
františkánov. V r. 1607 rozšírili jeho mestké právo, obyvatelia boli oslobodení od mýta.
V r.1831 bol centrom východoslovanského rolníckeho povstania. Po r. 1918 si
mestecko zachovalo polnohospodársko-živnostenský charakter. Boli tu mlyny, píly,
lihovar a kamenolom. Po vojne vybudovaný priemysel, postavili sa nové sídliska,
služby, nemocnica s poliklinikou. K mestu sa v r.1944 pripojilo Vranovské Dlhé a v r.
1970 Cemerné a Hencovce.
Kostol z konca 15.stor., zbarokizovaný v r. 1735-1745, malby od J.L.Krackera z r.
1745. Rezbárske práce z dielne J.Hartmanna a práce levocského zlatníka J.Silášiho
(monštrácia, parifikát...).
Kláštor paulínov, barokový z r.1672, postavený na mieste stredovekého
františkánskeho kláštora, klasicistický upravený v 19.stor., nástropná malba od J.L.
Krackera z r. 1765. Kostol secesný z r. 1910. Kostol z r.1937 v historizujúcom slohu.
Ubytovanie a stravovanie, kúpalisko, hokejový štadión.
Snina: História : Geografická poloha usadlosti - základov mesta, na sútoku rieky
Cyrochy s menšou rieckou Pcolinkou, v údolí medzi Beskydským predhorím a
Vihorlatským pohorím, predurcovala Sninu ako strediskovú obec okolitých pastiersko
-polnohospodárskych usadlostí. V roku 1487 sa v nej spomína kláštor baziliánov. Snina
ako oppidum (mestecko) sa spomína v súpise port (porta-brána do spolocného dvora
pre viac poddanských domov) z roku 1585. V roku 1598 bolo prvé scítanie domov a v
Snine ich bolo 75. V rokoch 1570 - 1630 zo súpisov port je evidentné,
že Snina bola sídlom krajne (krajna - územný obvod s blízkymi obciami). Od roku
1646 sa Snina uvádza ako mesto "Szinna Varossa", neskôr "Civitas Szinna". V roku
1785 mala Snina 195 domov a 1430 obyvatelov.
História a súcasnost: Najvýchodnejší cíp Slovenska bol jedným z najbiednejších krajov
republík až do obdobia 50. rokov 20. storocia. Bol považovaný za miesto
"kde líšky dávajú dobrú noc". A predsa tu žijúci obyvatelia si zamilovali tento región.
Elektrifikácia každej, aj najodlahlejšej, trvalo obývanej usadlosti, ústredné vykurovanie,
dopravné spoje, rádio, telefón a televízia priniesli ludom pohodlie velkomesta, priblížili
vzdialený svet a pritom tu ostali výhody cistejšieho ovzdušia a pomerne zachovalej
prírody - hodnôt z hladiska zdravia nenahraditelných.
Hanušovce nad Toplou: Obec bola založená na zákupnom práve po r.1312, spomína sa
od r. 1332, ked dostala výsady zemepanského mestecka a trhové právo. Obyvatelia
boli hlavne rolnívi a remeselníci. Kostol ranogotický, v 18.stor. zbarokizovaný, v r.
1924 obnovený, kamenná krstitelnica z 15.stor. Kaštiel renesancný z r. 1564 s
neskoršími úpravami. Kaštiel renesancno-barokový z polovice 18.stor., štvorvežový s
arkádami, na fasáde barokové štukové ornamenty, barokové mreže na oknách (dnes v
nom sídli vlastivedné múzeum). Kostol klasicistický z r. 1783, empirovo upravený v
r.1820. Hanušovský viadukt je vzácnou technickou pamiatkou. Patrí k najväcším v
strednej Európe. Jeho zvláctnostou je oblúk. Autokemping v lokalite Grodzin s chatovou
osadou. V chotiri je sírnatý minerálny pramen.
Medzilaborce: Mesto, do r. 1960 sídlo okresu. Ako obec sa spomína z r. 1557, ptrila
panstvu Humenné. V minulosti velmi chudobná obec s neustálou nezamestnanostou a
silným vystahovalectvo. V r. 1870 bola napojená na železnicnú trat.
Po oslobodení vybudované priemyselné podniky, vznikli stredné školy, nemocnica, v r.
1965 bola pripojená k mestu obec Vidran. Kostol klasicistický z konca 18. stor. Kostol
postavený v r. 1949 v staroruskom slohu. Buidova múzea moderného umenia s
galériou amerického vytvárnika, predstavitela pop-artu Andy Warhola, ktorého rodicia
pochádzali z nedalekej obce Miková. Pamätná tabula a náhrobník M.Vácvalského. V
chotári minerálny pramen. Ubytovanie v hoteli Laborec, krytý bazén, kúpalisko. V
prímestkom rekreacnom stredisku Danová lyžiarsky vlek, podnikové a súkromné chaty.
Dobré lyžiarske terény na vrchu Kýcera.
Najznámejšie rekreacné strediska:
Domaša: Najväcším rekreacním centrom regionu je vodná nádrž Domaša so
strediskami Dobrá, Mládežnická osada, Holcíkovce, Rybarska osada a Nová Kelca. Pri
prevažne zalesnených, 40 km dlhých brehoch Domaše, sa nachadza malebné zákutia
vhodné na individuálnu turistiku, rybolov ci pestovanie vodných športov. Nádrž má
plochu 1 422ha.
Sninské rybníky: Oblúbená je aj rekreacná oblast Sninské rybníky nedaleko Sniny. Tri
prírodné kúpaliska zasadené v tieni brezoveho hája sú ideálne na kúpanie, rybník
poskytuje možnost rybolovu a clnkovania. Celá oblast sa nachádza v prekrásnej prírode
pod Sninským kamenom (1005 m.), ktorý je vyhladavanov turistickov atrakciov.
V regione sa nachádza 185 obcí z toho iba 5 miest. Práve preto vydiecké obyvatelstvo
tvorý až 52 % z neho. Zaujímave údaje, ktoré dokazujú velkú rozmanitost vydieckých
sídel:
najstaršia obec Medzianky (r.1212)
najmladšia obec Zemplínske Hámre (r.1954)
najnišie položená obec Dlhé Klcovo (114 m. n.m)
najvyšie položená obec Runina (560 m. n.m)
obec s najvyším poctom obyvatelov Belá nad Cirochov (3179)
obec s najmenším poctom obyvatelov Parihuzovce (40)
Región je v rámci Slovenska hospodársky zaostalý s množstvom problémov z ktorých
najemotyvnejší je hrozivo vysoká nezamestnanost k 29.2.2000 to bolo 27,6%
ekonomicky cinného obyvatelstva. To vysoké císlo hovorý zaseba.