Horniny na Zemi

Horniny na Zemi
Horniny tvoriace zemskú kôru síce vyzerajú pevné a nemenné, ale v skutocnosti sú už
4,6 miliardy rokov v ustavicnom pohybe. Pocas svojej existencie prechádza hornina
mnohými podobami. Vietor a voda milióny rokov obrusujú vyvreté horniny, ktoré
vznikli chladnutím magmy. Rieky potom zvetrané ciastocky odnášajú do morí a
oceánov a ukladajú ich na dne. Ich vrstva narastá a tlakom sa z nich stávajú
sedimentárne horniny. Tektonické pohyby ich potom niekedy zdvihnú a vzniknú vysoké
pohoria. Vysoké teploty a tlaky zvnútra Zeme pretvárajú sedimentárne horniny na
horniny metamorfované – napríklad z vápenca vzniká hladký mramor. Pri ešte
intenzívnejšej metamorfóze sa z mäkkého grafitu stáva tvrdý diamant. Možné sú však
aj iné zmeny – tektonické pohyby v niektorých prípadoch vtahujú horniny spät do
plášta, kde sa znova roztavia na magmu a stanú sa materiálom na vznik dalších
hornín. Stavebné kamene sveta
Všetky horniny sveta – do neba cnejúce himalájske štíty, tvrdé dosky cierneho cadica
na Islande i pieskovcové veže v americkom Monument Valley – patria do jednej z troch
skupín :
1. Horniny vyvreté, pochádzajúce z magmy, tekutej lávy z vnútra Zeme, ktorá sa na
povrch zvycajne dostáva pri výbuchu sopky. Láva rýchlo chladne, a preto hornina
vyvretá týmto spôsobom má jemnú štruktúru. Niektorá magma sa však nedostane až
na povrch, ale sa postupne ochladzuje v zemskej kôre a vzniká ovela hrubozrnnejšia
hornina.
2. Usadené, sedimentárne horniny. Vznikajú ukladaním piesku, bahna, kalu a iného
ovela hrubozrnnejšieho materiálu. Tlak tieto horniny nakoniec smelí. Eróziou –
pôsobením tepla, chladu, vetra a vody – z nich potom vznikajú zaujímavé skalné
útvary. Príkladom je Velký kanon (Grand Canyon) v Arizone.
3. Metamorfované horniny. Vznikli tak, že jestvujúcu horninu premenil tlak a teplota.
Napríklad tektonické procesy, ktoré sformovali Alpy, vytvorili v taliansku z usadeného
vápenca kararský mramor.
Poklady v podzemí
Zemská kôra nám poskytuje pestré nerastné bohatstvo. Najbežnejšie kovy – železo a
hliník – sa takmer vždy nachádzajú vo forme rudy, teda v zoskupení minerálov, v
ktorom kov tvorí chemickú zlúceninu s inými prvkami. Vzácnejšie a cennejšie sú kovy
ako zlato, ktoré s inými prvkami nereagujú. Obycajne sa nachádzajú v cistej podobe a
navyše v žilách vo velkej hlbke.
Drahokamy, ktoré sa vysoko cenia pre ich vzácnost a krásu pochádzajú z hlbín zemskej
kôry. Vznikli pod obrovským tlakom a za vysokých teplôt, co vytvorilo ich pevnú
kryštalickú štruktúru.
Sú preto velmi tvrdé. Najtvrdšou známou prírodnou látkou je diamant. Malé a
nedokonalé diamanty, z ktorých sa nedajú vybrúsit diamanty, sa používajú v priemysle
na rezanie a brúsenie.
Cyklus hornín
Horniny nadobúdajú rôzne podoby. Úlomok horniny môže byt na zemskom povrchu
transportovaný do znacných vzdialeností, ale aj vnútri zemskej kôry môže putovat hore
i dolu. Horniny na povrchu zvetrávajú a ukladajú sa ako sedimenty, ktoré sa neskôr
môžu stat súcastou nových sedimentárnych hornín. Z nich potom vplyvom tlaku a
vysokých teplôt vznikajú metamorfované horniny, ktoré sa pri styku s magmou tavia a
kuželom sopky sú opät vyvrhnuté na povrch. Magma stuhne, premení sa na vyvretú
horninu, a hned ako zacne na povrchu zvetrávat, celý cyklus sa zacína odznova.
Zloženie Zeme
Takmer 90 percent hmoty Zeme tvoria štyri prvky – kyslík, kremík, hliník a železo;
najrozšírenejšie z nich je železo, ktorá podla odhadu tvorí asi 90 percent zemského
jadra. Avšak v zemskej kôre je železo až štvrté a najcastejším prvkom je tam kyslík.
Druhým najhojnejším prvkom v zemskej kôre ja kremík, ktorý je obsiahnutý prakticky
vo všetkých horninách, piesku, íle i pôde. Nerasty (minerály)
Nerasty sú anorganické rovnorodé prírodniny. Vo všetkých svojich castiach majú
rovnaké zloženie, vnútornú stavbu a vlastnosti. Napríklad vápenec a mramor obsahujú
biely minerál kalcit. Medzi nerasty patria aj drahé kamene, napríklad diamanty, a rudy,
ktoré obsahujú kovy, napríklad železo a hliník. Takmer všetky kovy sa získavajú z rúd.
Kryštály
Mnohé nerasty pozostávajú z kryštálov – útvarov s pravidelným usporiadaním atómov
a molekúl; rovné strany majú rôzny tvar a velkost. Niektoré sa na svetle trblietajú ,
pretože sú priehladné a majú hladký lesklý povrch. Každý minerál tvorí kryštály
charakteristického tvaru, napríklad hranolu ci kocky. Kryštály rastú z roztavených
nerastov alebo z nerastov rozpustených v kvapalinách, napríklad vo vode.
Najznámejšie horniny:
Púštová ruža – na púštach a v iných suchých oblastiach vytvára nerast sadrovec
plátkovité kryštály, a to tak, že sa z neho
odparuje voda a zostanú z nej vrstvicky minerálu
Halit – kuchynská (kamenná) sol je minerál halit, ktorý vzniká odparovaním morskej
vody. Podzemné ložiská halitu sú pozostatkami pradávnych solných jazier.
Cistý halit je bezfarebný, no prímesi mu dodávajú napríklad svetloružový odtien.
Tyrkys – tyrkys je modrozelený nerast, ktorého tenké žilky bývajú zapustené hlboko v
rôznych horninách. Klenotníci z neho brúsia nádherné drahokamy.
Síra – tuhnutím roztavenej síry sa vyzrážajú žlté kryštály. Zo síry sa vyrába guma a
rôzne chemikálie; jej velké podzemné náleziská sa nachádzajú v Spojených štátoch.
Galenit – galenit, zlúcenina síry a olova, vytvára kockové kryštály. Je to najdôležitejšia
olovnatá ruda a casto sa vyskytuje v podobe žíl vo vápenci. Tavením rudy, ciže žíhaním
v peci, sa odstráni síra a ostane olovo.
Kremen – kremen patrí medzi najrozšírenejšie nerasty. Elektronické hodiny a hodinky
obsahujú drobné brúsené kúsky kremena, ktoré riadia meranie casu s velkou
presnostou.
Drahokamy:
Zafír a rubín – vysokocennými drahokamami sú kryštály farebných minerálov. Zafíry a
rubíny sú odrody nerastu korundu. železo a titán menia korund na modrý zafír, chróm
vytvára cervený rubín.
Opál - vnútri opálov prekrásne prebleskujú dúhové farby. Tieto polodrahokamy
obsahujú najmä kremen, nerast, ktorý sa nachádza v piesku. Opály netreba fazetovat,
namiesto faziet rozptylujú a odrážajú svetlo vnútri opálu drobné gulôcky kremena,
ktoré mu dodávajú sfarbenie od mliecnobieleho až po cierne. Medzi najcennejšie patria
cierne opály. .