HONORÉ DE BALZAC

HONORÉ DE BALZAC (1799 - 1850)
Jeho prvým veľkým úspechom bol r. 1831 román: ŠAGRENOVA KOŽA - napísal ju na základe rozprávky z tisíc a jednej noci, o zázračnej šagrenovej koži. Mladý Rafael túži po bohatstve, moci a zábave. Vlastní talizman - šagrenovu kožu, ktorá mala schopnosť vyplniť každé majiteľovo želanie, ale zároveň skracovala majiteľovi život. Autor tu chcel ukázať rozdiel medzi „chcieť a môcť“ a ako sa človek v živote vyčerpáva týmito úkonmi. Človek, ktorý sa všetkého nasýti, túži po ozajstnej láske. Narodil sa v rodine sedliackeho zbohatlíka. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde sa pokúsil zbohatnúť špekuláciami na burze a tak sa dlhy a veritelia stali pre neho celoživotným mučivým bremenom. V tvorivej práci nepoznal oddych. Mala mu zabezpečiť nielen slávu, ale i vytúžené spoločenské postavenie.
Od r. 1833 sa zapodieval koncepciou rozsiahleho románového cyklu, ku ktorému r. 1841 napísal predhovor a pomenoval ho ĽUDSKÁ KOMÉDIA. Tvoril ho do konca života. Ľudskú komédiu, ktorá obsahuje okolo 97 diel, rozdelil na 3 časti:
1. ŠTÚDIE MRAVOV
a) výjavy zo života súkromného - OTEC GORIOT, a i.
b) výjavy zo života provinčného - EUGÉNIA GRANDETOVÁ, STRATENÉ ILÚZIE
c) výjavy zo života parížskeho - LESK A BIEDA KURTIZÁN
d) výjavy zo života politického - ...
e) výjavy zo života vojenského - ...
d) výjavy zo života vidieckeho - ...
2. ŠTÚDIE FILOZOFICKÉ - ŠAGRÉNOVÁ KOŽA, a i.
3. ŠTÚDIE ANALYTICKÉ
OTEC GORIOT - dej sa začína v roku 1819, v starom a ošarpanom penzióne, ktorý patril pani Vauquerovej. Žilo tam viacero nájomníkov. Medzi nich patril aj otec Goriot, ktorého ostatní považovali za čudáka a posmievali sa mu. Bol to však veľmi dobrý človek, ktorý pre blaho svojich dcér obetoval všetko. Medzi ďalších nájomníkov patril Vautrin a Eugene de Rastignac. Vautrin utiekol z väzenia. Láka Eugena na zlé veci. Mladučký študent práv sa dostane za pomoci svojej sesternice pani de Beauséant do vyššej parížskej spoločnosti. Tu sa dozvie všetko o otcovi Goriotovi, ktorý svoju prvú dcéru Delphinu vydal za nemeckého bankára de Nucingen a druhá Anastasie si vzala za manžela grófa Restaud. Obidve ho takmer zapredali. Chodili za ním iba vtedy, keď potrebovali peniaze na splatenie dlhov. Aj to tak, aby ich nikto nevidel. Už od samého začiatku ho zaťovia nemali radi. Eugene zahorí láskou k Delphine, ktorá mu ju opetovala. Zároveň sa stáva i dobrým priateľom Goriota. Delphin sa im snaží zabezpečiť nový domov. Celá situácia sa však mení, keď Goriot začne vážne chorľavieť a jeho život je ohrozený. Pri smrteľnej posteli zomierajúceho Goriota bol iba jeho priateľ Eugene. Jeho dcéry sa s ním neprišli ani rozlúčiť. Neboli ani na pohrebe, lebo ich nechceli pustiť manželia. Zaťovia nezaplatili trovy. Všetko to zaplatil jeho dobrý, verný priateľ Eugene. Na náhrobok dal vyryť : „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov."
POSTAVY: Otec Goriot - starec, ktorý sa utiahol do penziónu pani Vauquerovej r. 1813, bol výrobcom cestovín. Po príchode do penziónu bol bohatý, no postupne schudobnel. Je láskavý, čestný, veľkodušný. Mal dve dcéry, pre ktoré by urobil všetko na svete.
Anastasie - je mladšia dcéra otca Goriota. Mala aristokratické sklony. Vydala sa za grófa de Restaud a tak opustila otcovský dom, aby sa vyšvihla do vysokých spoločenských kruhov.
Delphine - mladšia dcéra otca Goriota. Vydala sa za bankára
de Nucingen. Neváži si svojho otca, je ľahostajná, neverná, sebecká.
Eugéne de Rastignac - chudobný študent študujúci právo, túžil sa dostať do vyššej spoločnosti. Bol dobrý, spravodlivý a štedrý. Mal rád otca Goriota. Postupne zisťuje, že peniaze nie sú všetko.
Vautrin - je akýmsi opakom otca Goriota. Pozná morálku i zákony spoločnosti v ktorej žije a neraz na ňu doplatil, ale osvojil si ju ako nebezpečnú zbraň a bojuje so spoločnosťou jej vlastnými metódami. Poučuje Rastignaca, že úspechy možno dosiahnuť len chladnokrvnosťou cez ženy z vyšších kruhov. Cez jeho postavu
Pani Vauquerová - má okolo 50 rokov, sklenený pohľad, nevinný výzor. Obyvatelia penziónu ju považovali za dobrú ženu, no pokladali ju za nemajetnú.
V románe Otec Goriot zobrazil Balzac tragiku obetavej a bolestne zraňovanej otcovskej lásky. Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy.
Popri postave chudobného študenta Rastignaca, ktorý sa nechce stať obeťou bohatých, zaberá pomerne veľký priestor postava Vautrina. Prechádza viacerými dielami a v románe Lesk a bieda kurtizán sa tento bývalý galejník dostáva k vysokej funkcii v parížskej polícii. Víťazí takto nad spoločnosťou, ktorej zákony pokladal za výsmech spravodlivosti.
román: STRATENÉ ILÚZIE - hlav. postavou je mladý básnik Lucien, ktorý je presvedčený o svojej skvelej budúcnosti. Hnaný túžbou po sláve odchádza do Paríža, aby tam získal literárne vavríny. Nakoniec zanecháva vážnu literárnu prácu, a vrhá sa do žurnalistickej kariéry. Zdá sa, že mu už nič nestojí v ceste, no vzápätí nasleduje hrozný pád. V úsilí dostať sa z kritickej situácie stráca Lucien aj posledné zvyšky zmyslu pre ľudské hodnoty, zrádza priateľov, falšuje zmenky, až sa ocitá na pokraji samovraždy. Zachráni ho tajomná postava španielskeho kanonika. Výmenou za svoj život, stráca však Lucien dušu.
CHARLES DICKENS
V jeho rozsiahlej tvorbe je zjavná spätosť osudov hlavných hrdinov s autorovým vlastným životom, trpkými skúsenosťami z detstva. Angl. meštianstvo ho prijalo ako obľúbeného autora hneď po vyjdení jeho diela Kronika Pickwickovho klubu. Je to humoristický román. Pán Pickwick neoplýva veľkou múdrosťou, skôr sa snaží pôsobiť ako spravodlivý, láskavý a dobrými skutkami známy občan. Naivnosť, s akou často zapadne do intríg klamárov, z ktorých sa však vždy šťastne dostane, vyvoláva úsmev. Ani obraz dlžníckeho väzenia do ktorého sa dostal Pickwick spolu so Samom Wallerom. Fleetská väznica naplnená rôznymi typmi je miestom, kam sa dostanú často z nedorozumenia nevinní ľudia, na ktorých sa obohacujú chamtivý advokáti, špekulanti. Pickwick obžalovaný pre nesplnený údajný sľub manželstva domácej panej, je takou obeťou. Autor odhaľuje ľudskú biedu a nešťastie, kritizuje anglickú spoločnosť a súdnictvo.Kritiku vyslovuje opisom prostredia a opisom postáv.
- Bol veľkým humanistom, žiadal ľudské práva pre najchudobnejšie vrstvy. Útočil na anglické zákonodarstvo, kritizoval anglické školstvo, ponižujúce tresty v školách, súdnictvo. Poukazoval na spoločenské rozdiely. V závere svojich románov necháva však zvíťaziť dobrotu a mravnosť, jedinca nad spoločenskou nespravodlivosťou, romantickú túžbu nad reálnou skutočnosťou.
Ďalšie diela: Oliver Twist - sociálny román, vyrastá v sirotinci, týranie, tresty.
DAVID COPPERFIELD - obsahuje veľa autobiografických čŕt. Je to realistický obraz súdobého Anglicka (opis škôl, vykorisťovanie detskej práce). Obsahuje aj romantické prvky (atmosféra napätia, očakávanie hrozných udalostí)
- zaraďujeme ho medzi pikarexné romány.
- hlavnou postavou je tulák, šibal, ktorý zažíva rôzne dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých autor dokresľuje jeho charakter. Podľa autora prostredie nemusí vplývať na charakter človeka. David ostáva neskazený, aj keď sa stýka s mestskou spodinou. Jeho tvorba spadá do obdobia „Viktoriánskej literatúry“. Literatúra mala vznešenú úlohu - vychovávať spoločnosť. Väčšina diel končila tým, že zlo stihne trest a dobro odmena.
Dickens vytvoril plejádu zábavných postáv a postavičiek. Kritizoval ľudské hriechy a slabosti, ale neurážal svojou kritikou, skôr chcel humorne na ne poukázať.
"Aj takýto býva človek, a keď sa spozná v nastavenom zrkadle,
možno sa zahanbí, a bude sa chcieť polepšiť."