Holandsko

Holandsko
Poloha
50°45´ - 53°30´ s.z.š.
3°20´- 7°10´ s.z.d.
Leží na západe Európy. Na východe hranicí s Nemeckom (592 km) a na juhu s
Belgickom (424 km).
Rozloha
41863 km2
Vertikálna a horizontálna clenitost
Celé územie Holandska tvoria nížiny. Polovica je položená nižšie, ako hladina mora.
Pobrežná ciara bola vytvorená piesocnými dunami. Za nimi sa nachádzajú poldery,
ktoré vznikli vysušením mora. Pobrežné duny a piesocné hrádze bránia rozširovaniu sa
mora. Ostrovy patriace Holandsku: Západofrízske ostrovy (Texel, Vieland, Terschelling,
Ameland, Schiermonnikoog a Rotum), ostrovy pri pobreží provincie Frízsko a
Groningen, dalej na juhu Zeeuwse a Zwidhollandse eiladen, Holandské Antily, ktoré sú
zámorským autonómnym územím a ostrov Aruba.
Podnebie
Podnebie je prímorské s teplými letami (16,5°C v júni) a miernymi zimami (2°C v
decembri). Vo vnútrozemí je aj chladnejšie.
Vodstvo
Celé územie sa nachádza v delte troch velkých riek: Rýn, Maas a Schelde.
Fauna
Vo faune dominuje vodné vtáctvo, zajace, králiky, a drobná lesná zver.
Pôdy
Polnohospodárska pôda tvorí 53,9%, lesy 9% a ostatné 37,1%.
Strucné dejiny
-r.1581-zosadenie Filipa II. a vytvorenie samostatnej buržoáznej republiky Spojených
nizozemských provincií s miestodržitelom Viliamom I. Oranžským. Ich nezávislost bola
postupne uznávaná európskymi velmocami
-r.1830-vznik Holandského královstvá s dnešnou
podobou hraníc odtrhnutím sa Belgicka a Luxemburska
-r.1948-vytvorenie colnej únie s Belgickom a Luxemburskom - BENELUX
-r.1960-BENELUX je pretvorená na hospodársku úniu
Štátne zriadenie
-parlamentná monarchia
-hlavou štátu je královná Beatrix od r.1980
-zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, tzv generálne stavy volené na
štyri roky
1.komora (senát) má 75 clenov
2.komora (poslanecká snemovna) má 150 clenov
-výkonná moc je v rukách královny a vlády
Obyvatelstvo
-16 miliónov obyvatelov
-hustota: 382 l/km2 (najvyššia v Európe)
-prirodzený prírastok: 0,5%
-stredná dlžka života: muži 74 r., ženy 81r.
-urbanizácia: 89%
-gramotnost: 100%
-etnické zloženie: Holandania 95,3%, Turci 1,4%, Marocania 1,1%, Nemci 0,3%,
ostatní 1,9%
-religiózne zloženie: kresania 59%, z toho katolíci 34% a protestanti 25%, ostatné 5%,
ateisti 37%
-úradný jazyk: holandština, na severe je rozšírená frízština
Sídla
Amsterdam: 750 tisíc obyv., hlavné korunovacné mesto Holandského královstva, bolo
založené v 13.storocí, ako prístav pri ústi rieky Amstel. Rozkladá sa na bahnitých
ostrovoch a má viac, ako 800 mostov.
Kvôli možným záplavám je väcšina domov postavená na stlpoch.
Rotterdam: 610 tisíc obyv., najväcší prístav na svete. Je to moderné mesto 20.
Storocia. Z historického jadra zostalo iba velmi málo, pretože mesto bolo pocas 2.
Svetovej vojny silno bombardované. Euromost-európsky stažen z r.1960 je najvyššou
stavbou Holandska.
Haag:470 tisíc obyv., sídlo vlády, ústredných orgánov, Medzinárodného súdneho dvora
OSN, centrála EUROPOLU a dalších viac než 60 zahranicných zastupitelských úradov.
Buitenhof-vnútorné nádvorie historického komplexu a Binnenhof-súbor správnych a
reprezentacných budov sú spolu najnavštevovatelnejšími miestami tohto mesta.
Polnohospodárstvo -úrodná pôda 27%, pastviny 32%, lesy 9%
-tvorí 4% HDP
-velmi intenzívne, výkonné a modernizované
-pestuje sa: paradajky, cukrová repa, obilniny
-vyše 4,5 mil. dojníc sa chová na polderoch
-5.miesto v produkcií masla v Európe,4.miesto v produkcií syrov a 1.miesto v produkcií
cibulových kvetín
-vyváža sa vela tulipánov, narcisov, ktoré sa pestujú na polderoch a tie šalát vysokej
kvality pestovaný hlavne v skleníkoch
Nerastné suroviny
-uhlie, provincia Linburg
-kamenná sol, Hengel a Delfzjil
-zemný plyn, Severné more-4. najväcší producent na svete
Priemysel
-podniky s najväcším obratom: Shell-ropa, Unilever-potraviny a chémia,
Philips-elektronika, Akzo-chémia
-najdôležitejšie odvetvia sú: strojárstvo-výroba elektroniky, lietadiel a lodí,
petrochémia, textilný a hutnícky-výroba ocele
-malý priemysel na spracovanie diamantov je v Amsterdame
-tažký priemysel, ako je rafinácia ropy, výroba ocele, strojárenstvo sa nachádzajú pri
pobreží alebo Pri riekach a kanáloch, obzvlášt v Rotterdame, Ijmundene, Amsterdame,
Dordrechte, Arnhene a Nijmengene; Holandsko bolo najväcším znecistovatelom
Severného mora v polovici 90-tych rokov
Doprava
-roviny sú vhodné pre rozvoj komunikácií, ale problémy tvorí množstvo kanálov a riek
-Holandsko má 2753 km železníc z toho1987 km je elektrifikovaných,111891 km ciest
a takmer
5052 km splavných riek a kanálov
-dôležitá je námorná doprava, Holandsko ovláda velkú cast námornej dopravy západnej
Európy
-vnútrozemský letecký cestovný ruch je nízky, na medzinárodných leteckých linkách
operuje KLM (Holandské královské letecké linky).