Hlavné paralely manažmentu a komunikačného manažmentu

Hlavné paralely manažmentu a komunikačného manažmentu

Funkcie komunikačného manažmentu sú takmer totožné s funkciami manažmentu všeobecného a možno k nim priradiť najmä plánovanie/projektovanie, organizovanie, získavanie/motivovanie zamestnancov a hodnotenie funkčnosti vrátane priebežných funkcií, ku ktorým patrí koordinácia úsilia, rozhodovanie a práca s informáciami (Blašková 4, 2004).

Medek (2005) rozdeľuje účel a funkcie komunikácie v podniku podobne na plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrolovanie, pričom jeho model zohľadňuje aj dva dôležité prvky – personalistiku a vonkajšie prostredie.

Plánovanie/projektovanie
Plánovanie je projektovaním budúceho stavu, určením cieľov (komunikačné toky, informácie...), akcií (komunikačné procesy, postupy...) a zdrojov (technológie, ľudia...). Osobne túto funkciu vnímam ako určenie komunikačných cieľov, požiadaviek na systém komunikačného manažmentu, ktoré chce podnik dosiahnuť a hľadanie ciest, spôsobov a prostriedkov, ktorými by mohli byť dosiahnuté, pričom tieto ciele musia byť časovo ohraničené a musí byť stanovená ich požadovaná úroveň.
Hlavným účelom plánovania/projektovania je zabezpečiť, aby funkčný systém podniku bol plne spoľahlivý, aby bol čo najviac dynamizujúci, aby umožňoval skutočne dvojstrannú a otvorenú komunikáciu všetkých úrovní i kategórií zamestnancov podniku. Môže ísť o plánovanie alebo projektovanie s dlhodobým, strednodobým i krátkodobým časovým horizontom, pričom by sa na ňom mali zúčastňovať zástupcovia všetkých budúcich aktérov.
Konkrétna forma a priebeh projektovania komunikačného systému podniku závisia od veľkosti podniku, tvaru organizačnej štruktúry, centralizácie či decentralizácie rozhodovacej právomoci, aktuálnej filozofie i kultúry podniku, technického zabezpečenia (úroveň herdvéru a softvéru pre realizáciu informačno-komunikačných tokov), technickej i komunikačnej zručnosti zamestnancov i riadiacich pracovníkov podniku, finančných možností obnovovania komunikačných zariadení, možností zabezpečiť tréningy komunikačných zručností a osobnostných kompetencií účastníkov komunikačných tokov (Blašková 4, 2004).
Funkcia plánovania začína stanovením cieľov, ktoré musia uspokojovať očakávania mnohých skupín (ktoré majú často protichodné záujmy) v organizačnom prostredí. Ciele musia mať presne vymedzený vecný obsah, musia byť orientované na priority podniku a zohľadňovať účinnosť zdrojov, finančné efekty, sociálne podmienky a rad ďalších požiadaviek. Úlohou je určenie priorít v komunikačnom manažmente, ich merateľnosť a časová ohraničiteľnosť.
Pojem priorita cieľov naznačuje, že v daný čas je dosiahnutie niektorých cieľov dôležitejšie než ostatných. Napríklad podnik vo fáze zavádzania systému komunikačného manažmentu môže považovať za dôležitejšie zabezpečenie a zvládnutie rozvoja a vzdelávania zamestnancov v oblasti získania komunikačných zručností, než zabezpečenie väčšieho podielu na trhu aktívnym pôsobením komunikačnej politiky na zákazníkov a konkurenciu. Priorita cieľov môže taktiež odrážať relevantnú dôležitosť niektorých základných cieľov bez ohľadu na čas. Napríklad zvládnutie ovládania komunikačných prostriedkov je neoddeliteľnou podmienkou pre realizáciu celého radu ďalších cieľov. Časový rámec ich dosahovania vyžaduje, aby boli v úrčitej dobe realizované súbory činností. Premieta sa do zostavovania špecifických plánov.
Ako ďalší prvok plánovania v komunikačnom manažmente možno uviesť akcie, ktoré určujú či budú ciele efektívne dosiahnuté, alebo či dôjde k zlyhaniu. Plánovanie priebehu akcii označuje odborná literatúra ako stratégiu či taktiku, podľa toho aký je ich rozsah a dôležitosť. Plánované akcie sú zamerané na dosiahnutie zmien budúcich podmienok, tj. na dosiahnutie cieľov. Ak je napríklad cieľom vytvorenie určitých možností priamych komunikačných kanálov medzi zamestnancami v dielni a top manažmentom, ktoré v organizácii zatiaľ absentovali alebo sa vyskytovali len sporadicky a neorganizovane, je potrebné stanoviť a naplánovať taký priebeh akcie, pomocou ktorej bude tento cieľ dosiahnutý.
Súčasťou plánovacieho procesu je aj rozpočtovanie a alokácia disponibilných zdrojov. Na to, aby mohla organizácia realizovať komunikačné stratégie, musí mať k dispozícii potrebné ľudské zdroje, komunikačné prostriedky a technológie, informačné zdroje a taktiež dostatok finančných prostriedkov. Manažéri by mali dokázať predvídať veľkosť ich potreby. Dispozície týchto prognóz umožňujú manažérom vytvárať potrebné zdrojové podmienky pre realizáciu plánov. Väčšina odbornej literatúry (Horváthová a kol., 1996, Sedlák, 1997, Čorba, 1999, Palán, 2002, Donnelly a kol., 2004, a ďalší) sa ujednocuje natýchto troch fázach plánovania v manažmente a teda doplnením špecifických informácií aj v komunikačnom mamažmente.