Hlavné mestá Írska - Belfast a Dublin

Hlavné mestá Írska - Belfast a Dublin
Hlavné mestá Írska
Belfast
Belfast je od roku 1920 hlavné mesto, politické a hospodárske centrum Severného
Írska. Mesto leží v severne od Írsku, presnejšie v severnom Juhoírsku, pri ústí rieky
Lagan do Belfastského zálivu.Má asi 550 000 obyvatelov s predmestiami a sústreduje
asi 1/3 obyvatelstva Severného Írska.
Bolo založené v stredoveku a rýchlo sa stalo stredom sporu medzi Anglicanmi a Írmi.Od
13.storocia bolo mesto sídlom Normanov a 17.storocí sa ho zmocnili Anglicania.V roku
1613 sa stalo královským mestom, mesto bohatlo vdaka výrobe a predaji plátna,
výroba sa zdokonalila po príchode Hugenotov(utecenci z Francúszka).Neskôr sa stalo
centrom vedy a umenia, a preto sa niekedy nazývalo ako Athény Severu. V 2. svetovej
vojne utrpelo mesto velké straty a bolo skoro zrovnané so zemou nemeckými
bombami.Od roku 1969 je Belfast stredobodom pozornosti kvôli castým nepokojom.
V 2.pol.19.storocia vznikli lodenice a továrne na výrobu strojov pre textilný a lodiarsky
priemysel. Výroba v meste siaha od výroby lietadiel a pištolí až po výrobu tabakových
výrobkov a potravín.V 20.storocí pribudli aj dalšie odvetvia priemyslu, potravinársky,
konfekcný, vlnársky a elektrotechnický priemysel.V Belfastských lodeniciach bol
vyrobený slávny a nepotopitelný Titanic a Olympic.Tieto lodenice sú aj hlavným
opravárenským centrom Velkej Británie
Importované priemyselné a polnohospodárske produkty a nerastné suroviny sú uhlie,
chemikálie, železo, ocel, obilie atd.Medzi exportovanými produktmy sa nachádzú
kozmetické prípravky, potraviny a textil.
V Belfaste sú aj významné kultúrne pamiatky ako napr.Ulsterské múzeum(založené
roku 1890), protestanská katedrála svätej Anny(postavená r.1849-1932), radnica(City
Hall-Donegal Square, postavená r.1900-1906), Justicný palác(Royal Courts od
Justice-May Street, postavený.r.1929) a parlament(klasická budova, postavená
r.1928-1932).V meste sa nachádza aj univerzita:Queens University of Belfast(založená
roku 1845).
Pre mestské obytné štvrte sú charakteristické oddelené protestanské a katolícke casti
mesta ako dôsledok zrážok medzi príslušníkmi obidvoch náboženstiev.Náboženská
neznášanlivost už dávno prestala byt výlucnou prícinou týchto sporov.Plebejský postoj
Velkej Británie predovšetkým v hospodárskej oblasti nepocitujú dnes iba katolíci, ale aj
cast protestantov, hlavne robotníkov.Náboženské bariéry sa zmenili na sociálne
bariéry.Koncom 60.rokov vypukli v Severnom Írsku ozbrojené zrážky medzi
príslušníkmi oboch vierovyznaní, do ktorých zasiahla brutálne aj britská vláda.Centrom
týchto útokov je práve Belfast.
Dublin-ostrovná metropola
Na prvý pohlad Dublin nená krásu niektorých starobylých miest a ani vekorysost
metropolí typu Londýna ci Paríža.Coho má však nad mieru je atmosféra – tá
nedefinovatelná zmes histórie a sútasnosti, architektúry, zelenej vody, spôsobu života
obyvatelov a ich reci.Dublinská zátoka je pekný polookruh o priemere asi 10
kilometrov, vykrojený Írskym morom do východného brehu Írska, presne v polovici
východného pobrežia.V mieste kde more zasahuje najviac do pevniny ústí rieka
Liffey.Nie je to žiadny veltok, ale pre Dublin je dôležitá do tej miery, že mu dala obe
mená.Medzinárodné vžitý názov pochádza z 9.storocia , ked nórsky Vikingovia založili
osadu „u tmavej kvôlne“(dubh-linn) na sútoku riek Poddle a Liffey.Druhé meno,
používané na írskych mapách je ešte staršieho pôvodu.Už pred nájazdom Vikingov tu
existovalo miesto, ktoré sa menovalo Baile Atha Cliath(Mesto pri brode).Na mape
vypadá Dublinská zátoka ako zívajúce ústa z profilu.“Hornou perou“je poloostrov
Howth, bývalé sídlo rybárskej osady.Teraz tam je dubliská rezidencá štvrt s kotviskom
rybárskych lodí, plachetníc a luxusných lodí.Kopec, týciaci si sa do výšky 170 metrov v
strede ostrova je preslávený románopiscom H.G.Wellsom.Prehlásil, že odtial je jeden z
najkrajších pohladov na svete.Ak ked nie každý by s tím súhlasil, iste by súhlasil s tým,
že je to dobrý spôsob ako si prehliadnut mesto.Miesto je prítažlivejšie tým, že je lahko
a rýchlo dostupné vdaka vlakovému systéme DART(Dublin Area Rapid Transit).
DART spojuje stred Dublinu s prímorskými castami, teda na „Dolnej pere“
mapy.Predovšetkým s tou castou, ktorá sa nazýva Dún Laoghaire.Väcšina ludí cestuje
do Írska z Anglicka po mori a vylodia sa práve v tunajšom prístave pre osobné lode a
trajekty.
Rieka Liffey, ktorá priteká od západu a geometricky presne rozdeluje Dublin na severnú
a južnú cast, nie je zrovna najcistejšia, ale to preto, že táto rieka preteká cez miliónové
velkomesto.Pri bližom pohlade na dno z niektorého z mostov dokonca zistíte, že miesto
pod nimi slúži ako skládka starého železa.Ani ulice Dublinu nie sú velmi cisté, co ostro
kontrastuje s dokonalou upravenostou súkromných domov a záhradok v rezidencných
štvrtiach a na vidieku.Zdá sa, že Dublincania a Íri majú na cistotu dvojitý meter.To co
je obhospodarované z verejných fondov, a teda aj z ich daní, je pre nich druhoradé.
Žial, tento povrchný prístup sa prejavuje v makromerítku i na výstavbe nového
Dublinu.Obe nábrežia, ktoré by mohli byt výstavnou skrinou mesta, utrpela tým, že
sem mali roky volný prístup špekulanti s pozemkami a budovatelia výnosných
kancelárskych priestorov.Títo “unscrupulous developers“ (investori bez zábran),
ovplyvnili vzhlad mesta hlavne v 60.rokoch, kedy sa nepodarilo zabránit ich nástupu.
O Dubline sa píše, že je mestom protikladov.Ako príklad môžem uviest fakt, že írske
hlavné mesto je na jednej strane kolískou a centrom írskeho nacionalizmu, ale na
druhej strane zároven najviac kosmopolitním z írskych miest.Všetci dublinský velký
spisovatelia, od Swifta cez Yeatse a Joyce po Seana O´Caseye, boli síce írskymi
vlastencami, ale nevedeli írsky.Viac než 90% dospelých obyvatelov Írskej republiky je
katolíckeho vyznania, ale obe dublinské katedrály sú
protestanské-anglikánske.Existencia dvoch katedrál je výsledkom nepokojov medzi
dávnymi Normanmy, ktorý boli pánmi Dublinu na konci 12.storocia.V roku 1171 znicili
150 rokov starý kostol Christ Church a na jeho základoch zahájili stavbu
katedrály(obr.1) toho istého mena.Ale už v roku 1191 sa odštiepila skupina, ktorá
svoju nepoddajnost okamžite demonštrovala výstavbou inej katedrály za vtedajšími
múrmi mesta-vzdialenej len 300 metrov od vdetajšej katedrály Christ Church.Bola
zasvätená sv.Patrikovi a preslávila sa aj tým, že dekanom bol v rokoch 1713-1745
autor Gulliverových ciest Jonathan Swift, ktorý je v nej aj pochovaný.
Spolocne s dublinským hradom, založeným v roku 1204, reprezentujú katedrály
skupinu najstarších mestských stavieb, ktoré do velkej miery poznamenala neskoršia
prestavba a dostavba.Zo stredovekého hradu takto zostala zachovaná len jedna
veža(Record Tower), zatial co ostatné pôvodné stavebné casti postupne ustúpili
modernejším-to co je dnes vidiet sú stavby hlavne z 18.storocia.Od roku1938 sa na
hrade odohrávajú inaugurácie írskych pezidentov, co je zaujímavé vzhladom k tomu, že
hrad bol 800 rokov baštou a symbolom anglickej nadvlády.
Zo všetkých historických období malo na dnešný tvar Dublinu vplyv 17. a 18.storocie.,
v ktorých cast mesta na rieke Liffey zažilo nebývalý rozkvet a po urcitú dobu bolo
považované za najdôležitejšie centrum britského impéria, hned po Londýne.Tento
rozmach predstavovala stavba komplexu Trinity College, najrozsiahlejšej stavby v
Dubline, v ktorej chcela zakladatelka, britská královná Alžbeta I. “civilizovat Írov a
dostat ich spod knažského vplyvu“.Ucebnicami Trinity paradoxne prešlo niekolko
významných bojovníkov za írsku samostatnost a jej knihovna(obr.2) dnes uchováva
najväcšie poklady zo “zlatého veku“ samostatnej írskej kultúry, za ktorú je pokladané
ranné krestanské obdobie 8. a 9. storocia. Najvýzmamnejším architektom írskeho
hlavného mesta bol v dobe jeho najväcšieho rozmachu Anglican, co môže byt
považované za další z dublinských paradoxov.Tento muž James Gandom hladal svoje
idoly skôr na kontinente ako v vo Velkej Británii.Dve z troch z jeho najväcších stavieb
– justicný palác Four Courts a colnica Custom House - kralujú v severnom nábreží
Liffey, a do velkorisosti im môže konkurovat snád len dublinská hlavná ulica O´Connel
Street.
Doba rozkvetu Dublina korešponduke s gregoriínskou epochou histórie Velkej Británie
a Írska(tj.obdobie vlád králov Ondreja I. až IV.), výraz „gregoriánsky Dublin“ je
neodmyslitelnou súcastou všetkých publikácií o írskom hlavnom meste.K tomuto pojmu
nepatrí len najväcšia reprezentacná budova, ktorej je dnes viac ako 200 rokov, ale i do
detailu prepracovaná výzdoba interiéru domu s filigránskymi prvkami.Domy s
farebnými dverami, presklenými oblúkmi nad nimi a s ozdobenými klepadlami sú dnes
velmi vdacnými predmetmi záujmov fotografov.
O už zmienenej O´Connell Street, tepne severnej casti mesta, Íri radi hovoria, že je to
najširšia ulica na svete.Hisrociky najvýznamnejšia budova na tejto ulici(mnohí hovoria,
že v celom Írsku) je hlavná pošta (obr.3), ktorá slúžila ako centrálny stan vlastencov
pri proti britskom Velkonocnom povstaní v roku 1916, ked bola rovnako ako niekolko
dalších významných budov silne poškodená.Vyústenie hlavnej ulice má
rovnakomenovaný most cez rieku Liffey, na konci mostu je monumentálna socha
vojvodu Daniela O´Connella (1775-1847), ktorý svojou cinnostou dokázal, že je možné
oslobodenie Írska, ale už to nestihol zrealizovat.
Skutocnú pozoroznost si však získala socha predavacky mušlí s jej vozíkom naloženým
košíkmi, umiestnená na druhej strane rieky.Nejedná sa o konkrétnu historickú
osobu.Molly Maloneová je totiž len hrdinkou kramárskej piesne.
Dublincania jej sochu neúctivo preslávili rýmovackou „tart with the cart“(prostitútka s
károu).
I plebejský Dublin má teda svoje monumenty, ku ktorým možno pocítat aj Guinnessov
pivovar.Už od minulého storocia stojí na južnom brehu Liffey, vodu z rieky nikdy
nevyužívali pri výrobe piva.Pintové poháre cierneho Guinnessu, piva „hebkého ako
zamat“, štrngocú v podnikoch na každom rohu.Môžme povedat, že sláva týchto
podnikov, ktoré sa zakladajú na tradicnom historickom, niekedy až ošarpanom interiéry
, je zaslúžená-k tomu záveru dospeje každý, kto sa vyberie na exkurziu do
familiárneho sveta Irish Pubs.
Pomer, ktorý k sebe majú „northsiders“ a „southsiders“, nejde obcas nazvat ínac ako
nevraživost a není vzácnostou od „južana“ (reprezentant casti, kde sa usadzovali bohatí
meštania) pocut, že prejde rieku Liffey len ked to bude nevyhnutné a od
„severana“(pretým s najväcšou pravdepodobnostou remeselníka alebo robotníka), že
mu juh so svojím snobizmom môže byt ukradnutý.
Patrí k írskej náture, že sa ludia radi postažujú, ale vzápätí mávnu rukou v zmysle
„mohlo by byt aj horšie“.V pohnutých dejinách Írska bola ostatne málokedy situácii
krajiny tak priaznivá ako je dnes-stretnút chudobného Íra dá zabrat tak isto, ako
narazit na chudobnú ulicu.Najväcšie mesto Írov má však niekolko velkých
problémov-zlocinnost, drogy, zlé ovzdušie-tak ako väcšina európskych miest.Necitlivost
k pamiatkám tu bola donedávna nadpriemerná.Ale aj napriek tomu tu nájdeme
dostatok obdivuhodných stavieb, lákavé gregoriánske zákutia, kludné galérie, zelené
záhrady a parky, dobré obchody a vynikajúce podniky.A Dublincania?Práve v
spomenutých podnikoch si môže každý overit, že doposial majú na seba cas, a že
(prinajmenšom k cudzincom) sú viac ako priatelský.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: