hitler

Nemecký politický a vojenský vodca a jeden z najväčších diktátorov 20.-teho storočia. Hitler premenil Nemecko na plne militarizovanú spoločnosť a spustil 2. Svetovú vojnu v roku 1939. Dúfal, že ovládne celý svet, dokonca na určitý čas ovládol väčšinu Európy a veľa zo severnej Afriky. Rozhodol sa pozdvihnúť Nemecký národ nad ostatné a popri tom vyzabíjal milióny Židov a Rómov. Slovania a veľa iných boli pod jeho nadvládou tiež utláčaní.
Adolf Hitler sa narodil
V Braunau am Inn, v Rakúsko-Uhorsku. Bol štvrtým dieťaťom Kláry a Aloisa Hitlerových. Hitlerov otec sa postupne prepracoval na vysoký post v Rakúskej spoločnosti a preto mal Adolf pohodlné detstvo. Hitler začal školu v roku 1900, ale bol na vyššej úrovni ako ostatné deti. Rodičia sa rozhodli, že pôjde do Realschule, ktorá pripravovala deti na ďalšie štúdium. Avšak Hitler a jeho otec silne plánovali budúcu kariéru. Jeho otec chcel, aby sa prihlásil do civilnej služby, ale Adolf chcel byť umelcom.
Počas tejto doby Hitler si začal formovať politické názory
Silne na neho pôsobil Nemecký nacionalizmus a silný odpor pre politický režim v Rakúsko-Uhorsku. Ako väčšina nemecky-hovoriacich ľudí v Rakúsko-Uhorsku sa rozhodol stať Nemcom.Smrť jeho otca v januári 1903 zmenila rodinu. Príjmy tých, ktorí prežili boli adekvátne k potrebám Hitlera, jeho matky a jeho sestry, ale absencia dominantnej pozície otca zmenila Hitlerove postavenie v rodine. Veľa času venoval hraniu a snívaniu, nedarilo sa mu v škole a celkom opustil školu 1905 po skončení deviatej triedy.Hitler dúfal, že sa stane umelcom, ale nespravil skúšky na Viedenskú Akadémiu umení.Jeho mama zomrela v 1908 a Hitler pokračoval v štúdiách vo Viedni, aby získal sirotskú penziu.

V skutočnosti sa zaujímal o tom, že koľko mesto vynakladá na kultúrne domy - majmä operné domy.
Keď prišiel o všetky financie, Hitler, ktorý odmietal sa zamestnať, skončil na ulici. Tam bol po prvýkrát vystavený politickým názorom, najmä rasovým teóriám Lanza von Liebenfelsa. Liebenfels vydával časopis o predpokladanej nadradenosti Árijcov, nesprávne definovanej rasy, ktorá zahrňovala aj Nemcov a o podradenosti ostatných rás obzvlášť Židov. Súčasne si Hitler vypestoval nenávisť k socializmu a k Židom.
Medzi rokmi 1910 a 1913
Sa Hitlerov život zlepšil, keď začal maľovať a predávať pohľadnice a obrázky na živobytie, kopírovanie slávnych obrazov a kreslenie verejných budov. Vymieňal si názory s ostatnými v ubytovni, a tým si vytváral jeho ľudovo-hovoriaci štýl. Skutočnosť, že sa mu nepodarilo registrovať ako maliar v Rakúsku, spôsobilo, že musel utiecť do Mníchova v Nemecku v roku 1913, aby sa vyhol rakúskym úradom. Bol vydaný do Rakúska, ale zistili, že je fyzicky neschopný slúžiť v armáde. Potom sa vrátil do Mníchova.
Prepuknutie 1. svetovej vojny v roku 1914
Prišlo ako príležitosť pre Hitlera ako získať peniaze. Dobrovoľne sa prihlásil do bavorskej jednotky v nemeckej armáde a slúžil celú vojnu. Hoci bol opakovane vyznamenaný za statočnosť, nikdy nebol povýšený. Vo vojne, kde boli veľké obete nadriadení mu dávali úlohu ako človeka, ktorý mohol niesť odkazy a robiť iné nebezpečné práce, ale nebol schopný viesť mužov do vojny.
Hitler videl zákopovú vojnu ako súboj pre prežitie rás, súboj, ktorý bol podstatou existencie. V tom istom čase jeho protižidovské názory dosahovali vrchol. Keď bolo Nemecko v roku 1918 porazené, Hitler ležal vo vojenskej nemocnici. Rozhodol sa, že to boli Židia, kto zapríčinil nemeckú porážku a že vstúpi do politiky a zachráni krajinu.
Po skončení vojny
Sa Hitler vrátil do Mníchova. Bol zvolený ako politický hovorca obvodnou vojenskou základňou, dostal špeciálny tréning a dostal príležitosť nacvičiť si verjné prejavy pred tým ako vrátia vojnových zajatcov. Jeho rečnícke úspechy viedli k tomu, že ho vybrali za pozorovateľa politických skupín v mníchovskej oblasti. Z tejto pozície skúmal nemeckú robotnícku stranu, jednu z mnohých nacionalistických a rasistických združení, ktoré sa objavili v Mníchove v povojnových rokoch.
Nemecká robotnícka strana, premenovaná na Národnú robotnícku stranu Nemecka (NSDAP alebo Nacionalistická strana), Sa stala centrom Hitlerovej pozornosti. Tu našiel odbytisko pre svoj talent politickej agitácie a stranícku organizáciu. Strana propagovala v základe tie isté myšlienky, s ktorými sa Hitler stretol vo Viedni: násilný rasový nacionalizmus a antisemitizmus. Zdieľal tiež opozičný nacistický názor voči liberálnej demokracii Nemeckej Weimarskej republiky, ktorá bola ustanovená po vojne.

Napriek tomu, že bol vojak v armáde, čoskoro sa stal novým hovorcom strany. Jeho nadanie na verjné vystupovanie a využívanie miestnych armádnych zdrojov na získavanie publicity spôspbilo, že na podujatiach sponzorovanýck 100 až 200-člennou organizáciou prichádzalo obrovské množstvo ľudí. Keď na zhromaždení 29. februára 1920 Hitler prezentoval oficiálny program strany, bolo tam až 2000 ľudí. Hitler bol v nasledujúcom mesiaci uvoľnený z armády a čoskoro sa dostal do vedenia nacistickej strany.
Bol najlepším náborárom strany a vďaka tomu, že bolo potrebné platiť za účasť na jeho vystúpeniach, aj najúspešnejším získavačom financií. Ak mu niekto zo strany protirečil, Hitler vždy našiel spôsob ako sokov a rivalov vyhnať zo strany. Niekoľkokrát sa vyhrážal, že opustí stranu sám. Hitler dosával dostatočnú podporu a 29. júla 1921 bol zvolený za Fűhrera (absolútneho vodcu) strany.
V roku 1926 založil osobnú políciu SS (Schutzstaffel). V roku 1932 NSDAP získala 37,4% hlasov a Hitler bol vymenovaný ríšskym kancelárom. V boji za samovládu použil všetky prostriedky, likvidoval svojich politických protivníkov (požiar ríšskeho snemu v roku 1933)a zbavil sa nepohodlných vodcov SA (tzv. noc dlhých nožov v roku 1934)