Historické pamiatky Bratislavy

História Bratislavy ide ruka v ruke s históriou celého Uhorska. Prvá zmienka o Bratislave sa vyskytuje v salzburských análoch a Bratislava sa v nich spomína ako Pressalauspurch. Tento starobylý názov má slovanský pôvod. Z názvu Pressalauspurch vzniklo neskoršie nemecké meno Pressburg. Slováci si ho poslovenčili na Prešporok. Nedá sa presne povedať, či vzniklo skôr mesto alebo iba podhradie, či hrad. Prvá zmienka sa datuje okolo roku 907.
Bratislava vyniká bohatými kultúrnymi pamiatkami. Neodmysliteľnou súčasťou historickej Bratislavy je i kostol sv. Martina, zo začiatku uvádzaný ako kostol sv. Salvátora. Je to najväčšia gotická stavba v Bratislave postavená na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka.Celý názov znie: Bratislavský Dóm sv. Martina. Stavať sa začal v 13. storočí, no trvalo niekoľko storočí, kým bol dokončený. Dnešnú podobu nadobudol v roku 1849 po tom, ako bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku umiestnili vo výške 85 metrov kovovú podušku, na ktorej leží silne pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny ako pamiatka na znak toho, že v 16. storočí sa stal Dóm sv. Martina korunovačným kostolom uhorských kráľov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek, medzi nimi i Máriu Teréziu.
Dóm je trojloďový sieňový chrám. Na začiatku 18. storočia bolo vnútro chrámu zariadené v barokovom slohu. Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storočí postupne doplňované a vrcholilo práve v 18. storočí, keď na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho prišiel do Bratislavy významný rakúsky sochár Georg Raphael Donner, ktorý vytvoril hlavný oltár a barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. V druhej polovici 19. storočia chrám pozbavili barokovej výzdoby a nahradili ju neogotickou. Zo vzácnej barokovej výzdoby sa zachovalo okrem iného aj súsošie sv. Martina od spomínaného sochára G.R. Donnera. Je to vynikajúca ukážka barokového slohu. Socha zachytáva rímskeho vojaka Martina ako sa skláňa z koňa ku starému žobrákovi, aby ho prikryl polovicou svojho plášťa. V Dóme okrem tohto súsošia stoja za povšimnutie aj krásne farebné okná, osemhranné stĺpy , gotické a renesančné náhrobky.
Keď že Dóm bol postavený na mieste starého cintorína, tradícia pochovávania sa tu zachovávala až do 19. storočia, akurát že sa preniesla pod zem. Z kaplnky sv. Anny vedú schody do hĺbky šesť metrov. Tu v tmavých katakombách odpočívajú významné cirkevné osobnosti, šľachtici a okrem iných aj autor prvého slovenského románu, Jozef Ignác Bajza. Dóm sv.

Martina je nielen najväčšou gotickou stavbou v Bratislave, ale bol vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku.
Od katedrály sv. Martina sa dostaneme ku kostolu a kláštoru, ktorý si vybudovali klarisky v 14. storočí. V duchu predpisov rádu nesmel mať vežu, preto klarisky v roku 1400 postavili kamennú vežu na obvodový múr. Táto zaujímavá veža je jednou z troch päťbokých veží, ktoré sa nachádzajú v celej Európe. Jednoloďový gotický kostol klarisiek sa dnes využíva len na kultúrne účely.
Z južnej časti Dómu sv . Martina stojí pomník Antona Bernoláka, autora prvého návrhu na kodifikáciu spisovnej slovenčiny v roku 1787. Pod schodišťom vľavo je busta Georga Raphaela Donnera, ktorý v Bratislave pôsobil takmer 10 rokov a vpravo busta hudobného skladateľa Franza Liszta, ktorý v Dóme sv. Martina v roku 1884 dirigoval svoju korunovačnú omšu.