historia dopravy

Centrum Vajnor sa premení na pešiu zónu

Historické jadro Vajnor by mali začať revitalizovať v tomto alebo budúcom roku. Ide o časť Roľníckej ulice, nadväzujúcu na priestor pred kostolom s ulicou Pod lipami. Projekt vznikne z troch návrhov, ktoré zvíťazili v súťaži o architektonické riešenie tohto priestoru. Zóna má byť v historickom štýle

Základnou požiadavkou je upraviť zónu vrátane typickej vinohradníckej zástavby v historickom štýle. Účastníci mali riešiť dopravu, zeleň, drobnú architektúru a osvetlenie. Vyhodnotené návrhy už prešli verejným prerokovaním.

Historické jadro Vajnor sa stalo po zmene režimu pamiatkovo chránenou zónou. Podľa zámeru samosprávy sa má zmeniť na pešiu zónu. "Zásadným návrhom je parkovanie vytlačiť mimo pešej zóny. Bude tu možné len pozdĺžne parkovanie vo vyhradenom režime," píše sa v záverečnom hodnotení poroty. Priestor by mali doplniť lavičky a altánok a mal by sa stať miestom stretnutí a odpočinku. Prvé práce by mali prebehnúť v parku Pod lipami pred kostolom Sedembolestnej Panny Márie.

Ten je najstaršou stavbou vo Vajnoroch, postavený bol v rokoch 1270 - 1278. Pokračovať sa má na Roľníckej ulici, známej ako vajnorské námestie. "Miesto súčasných dvoch ciest, ktoré lemujú námestie, má byť v budúcnosti jedna obslužná komunikácia na južnej strane námestia. Tranzitná doprava bude vylúčená. Do celkového zámeru má byť zakomponovaná aj najznámejšia kultúrna pamiatka - Vajnorský ľudový dom. Tu by mal byť pasážový priechod ku kostolu. Dom vlastní mesto, ale v roku 2002 ho prenajalo miestnej samospráve. Pochádza zo začiatku 19. storočia a je ukážkou tradičnej zástavby vo vinohradníckych dedinách.

Do Vajnor povedie diaľnica

Mesto odkúpi ďalšie pozemky, ktoré sú potrebné na výstavbu diaľničnej prípojky do Vajnor. Tento zámer odsúhlasili mestskí poslanci na poslednom rokovaní. Prípojka má byť súčasťou diaľničného úseku D61 Senecká - Mierová. Má navzájom prepojiť južné časti mesta a zároveň umožniť prejazd smerom na Pezinok. Zároveň má riešiť mimoúrovňové odbočenie zo Seneckej cesty do Vajnor v smere od mesta.

Podľa dohody medzi mestom a ministerstvom dopravy z roku 1997 je za odkúpenie pozemkov finančne zodpovedné mesto, stavbu má financovať štát. Odkúpiť bolo treba celkovo asi 3000 pozemkov s niekoľkými stovkami vlastníkov. Doteraz bolo odkúpených 995 parciel za 60 miliónov korún. Už v minulosti vznikla potreba regulovať dopravu v okrajovej mestskej časti Vajnory. Kruhový objazd pri Rybničnej ulici, ktorý bol plánovaný už v 80. rokoch minulého storočia, otvorili pred dvoma rokmi. Výstavbu odsunuli problémy s majetkovoprávnym vyrovnaním pozemkov. Objazd slúži na odbremenenie centra Vajnor od vozidiel prichádzajúcich z diaľnice alebo k nej.

Problémy dopravy vo Vajnoroch

Vo Vajnoroch je potreba okamžité riešenie bezpečnosti na cestách a v ich blízkosti. Napriek tomu, že sa Vajnory zo štatistického a relatívneho hľadiska nedajú označiť za veľmi ohrozené z hľadiska nehodovosti, ale situácia tu nieje veľmi ideálna. Nespornými faktami sú nekontrolovaná a okrem dopravného značenia ničím neobmedzovaná príliš vysoká rýchlosť vozidiel, pohybujúcich sa po uliciach, a nežiaduci tranzit cez dedinu.

Týka sa to nákladných vozidiel vo všetkých štyroch hlavných smeroch. Ponosy sú a aj na veľké množstvá tranzitujúcich osobných vozidiel v čase dopravnej špičky z východnej strany (Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Čierna voda) a zo severu (Pezinok, Jur pri Bratislave), ktoré sa po prejazde Rybničnou ulicou kumulujú na ulici Pri starom letisku.

Analýza príčin

Ukazuje sa, že nedobudované potrebné súvisiace investície (a) v kombinácii s jednoznačne zle vyriešenými uzlovými bodmi (b), neúmerne zaťažujú územie a jestvujúce komunikácie V tejto súvislosti sa potom skresľuje fungovanie aj koncepčne jednoznačne správnych riešení (c) a spochybňuje sa ich význam a logika.

a) Vylúčenie nežiaduceho tranzitu cez obec je nereálne do času, kým sa motoristickej verejnosti prichádzajúcej ku Vajnorom z východu neposkytne iná, vhodnejšia alternatíva spojenia s Bratislavou.. V širších súvislostiach je to jednoznačne priame napojenie oblasti Slovenského a Chorvátskeho Grobu na diaľnicu, resp. výpadovku na Senec, čím by výrazne poklesol záujem o tranzit cez Vajnory.

Zrealizovanú preložku Rybničnej je zatiaľ potrebne chápať len ako prvý úsek nedokončeného dopravného systému obchvatovej komunikácie, ktorý sám o sebe situáciu riešiť nemôže. Je potrebné doriešiť jej pokračovanie severným okrajom Vajnor, až po vyústenie na Roľníckej ulici na východnom okraji obce.

b) Obidve kontroverzné napojenia na diaľničné prepojenie z mesta a do mesta na južnej strane územia Vajnor (T križovatky, napájajúce sa na premostenie Seneckej, železnice za krechtami a za obchodným domom NAY) sa musia doriešiť. Obidve sú výsledkom nekoncepčného prístupu a ignorovania územnoplánovacích podkladov, ktoré už v čase ich vzniku existovali. Chybu je potrebné okrem hlavného investora (Slovenská správa ciest) hľadať aj na Magistráte hlavného mesta a v iba minimálnej miere na miestnej úrovni, ktorej spolurozhodovať sa v tomto prípade jednoducho nedala šanca... Spokojné boli len subjekty, ktoré si týmto riešením zabezpečili priame napojenie svojich areálov...

c) Pozitívum vybudovania priameho napojenia Vajnor na diaľnicu, ako princípu, nie je možné spochybňovať. Dôkazom jeho funkčnosti a potrebnosti je práve obrovské množstvo automobilov, ktoré sa touto trasou denne presunie. V tejto súvislosti je potrebné na vedomie zobrať aj skutočnosť, že komunikácia podobného typu je vyšší princíp a nebuduje sa kvôli zlepšeniu situácie...

Kruhový objazd, ako konkrétne riešenie štvorstrannej križovatky s nie pravouhlým vstupom hlavných trás je zároveň priamym vstupom do obytnej zóny. Pri hodnotení fungovania križovatky si je potrebné uvedomiť, v čom je jej základný princíp a aký je jej účel.

Pri tejto prevádzkovo najlacnejšej, najprehľadnejšej a aj preto najbezpečnejšej úprave je práve spomalenie dopravy z jej základných cieľov. A to spomalenie absolútne a nekompromisné – také, že spomaliť musí každý. Priepustnosť každej križovatky sa posudzuje v celodennom časovom úseku, žiadna križovatka nemôže byť dimenzovaná na dve polhodinové špičky za deň.

Zápcha na kruhovom objazde nemôže teoreticky vzniknúť. Kým ho systematicky a bez prestania opúšťajú automobily, rovnaké množstvo áut do neho môže vstupovať. Zápcha sa začína, ak križovatku nie je možné opustiť. V konkrétnej situácii pri množstve áut, ktoré vajnorský obchvat využívajú, je rad pomaly sa posúvajúcich áut len nepríjemným následkom skutočnosti, ako je takéto prepojenie pre dopravný život mesta potrebné a ako intenzívne je využívané.

Koncepcia riešenia

Musí byť rozdelená na dlhodobé, koncepčné zásahy, často vyžadujúce veľké prostriedky a značný časový priestor a krátkodobé, okamžité opatrenia, riešiace najaktuálnejšie problémy v blízkom časovom horizonte.

Koncepčná príprava priameho nepojenia oblasti Slovenského a Chorvátskeho Grobu na diaľnicu, je v plnom behu. Predstavitelia obce sa zúčastňujú všetkých rokovaní a obhajujú záujmy Vajnor.

Rekonštrukcia Rybničnej ulice po nadúrovňovú križovatku pri BEZ, rovnako ako prepojenie komunikácie Na pántoch je v projektovej príprave a je zaradená do priorít mesta pre toto volebné obdobie. S realizáciou sa začne v novom kalendárnom roku (2006). Severná časť Vajnor sa tým dopravne zaokruhuje.

Príprava predĺženia obchvatovej komunikácie Nová Rybničná, od severného vjazdu do Vajnor až po vyústenie na Roľníckej ulici na východnom okraji Vajnor (severný obchvat), prebieha v tomto čase.

Prepojením na železničné priecestie na juhovýchodnom okraji obce, ktoré obec presadila do Návrhu územného plánu mesta, je dokompletovanie celého vajnorského dopravného okruhu koncepčne je pripravené a v blízkej dobe bude aj schválené.

Križovatka južne od seneckej cesty musí byt dobudovaná o mimoúrovňové prepojenie Bratislava - Vajnory vo svojom juhovýchodnom kvadrante a nevhodné vyústenie na nadjazd z priestoru Tuhovské musí byť vo výhľade nahradené kompletne iným dopravným riešením, vylučujúci ľavé odbočenia.

V súčasnosti sa realizujú všetky úpravy zo štúdie „Uspokojenie dopravy vo Vajnoroch“, ktorú schválilo miestne zastupiteľstvo vo Vajnoroch a dopravná komisia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré nevyžadujú zvláštnu projektovú prípravu a stavebné úpravy. Projekty na druhú fázu úprav sa pripravujú a budú sa priebežne schvaľovať ako jednotlivé stavby.

Otázku vybudovania pevných retardérov už rieši Územný rozvoj verejných priestorov centrálnej časti Vajnor. Realizačne sa budú pripravovať obdobne ako napr. spomaľovacie ostrovčeky. Časť navrhnutých úprav bude možné uviesť do praxe už aj pred vybudovaním severného obchvatu, dopravné vyriešenie samotného stredu obce a na to nadväzujúce úpravy s týmto obchvatom.

Kompetenčná deľba

Finančné možnosti mestskej časti, ktorá má do svojej správy zavedené výlučne komunikácie III. a IV. triedy, sú možno úmerné tomuto rozsahu zodpovednosti. Sem budú perspektívne spadať úpravy plôch v strede obce s výnimkou komunikačného tranzitu.

Mestské komunikácie I. a II. Triedy (s MHD) sú v správe Magistrátu. Do tejto kategórie zodpovednosti je možné zaradiť nutné úpravy diaľničnej prípojky a čiastočne dobudovanie okruhu okolo Vajnor. Na tejto úrovni sa očakáva pomoc od bratislavského vyššieho územného celku, pod ktorého právomoc patria všetky ostatné úpravy komunikačného systému Vajnor, ktoré nás negatívne ovplyvňujú.