História čaju

“Cesta Čaju” nás učí vnímať svet okolo nás citlivejšie, vcítiť sa do harmónie prírody, prijímať ľudí a život okolo nás s úctou, pokorou a radosťou. Čistou radosťou, ktorou nás spájajú chvíle trávené s dobrými ľuďmi pri dobrom čaji. Viete, ako sa ľudia dostali k čajovaniu alebo ako sa čajovanie dostalo k ľuďom?

Čínskí historici sa domnievajú, že čaj bol využívaný oveľa skôr, ako sa pôvodne myslelo. Kráľ Wen, zakladateľ dynastie Čou, dostal čaj už v 12. storočí pr. n. l. ako vazalskú daň od kmeňových náčelníkov z oblasti dnešného S-šchuanu. Do 3. storočia pred n. l. sa čaj pripravoval varením čerstvo natrhaných čajových lístkov vo vode. Spracovanie čajových lístkov sa rozšírilo až neskôr, keď sa pitie čaju stalo bežným zvykom. Najstaršia lekárska kniha od Šen - nunga “Kánon liečivých rastlín” prvýkrát zostavený okolo roku 500 n. l. už obsahuje prvé zmienky o čaji. Okolo roku 350 n. l. bol už čaj natoľko známy, že sa zaradil k dodatku encyklopedického slovníka Er-ja, kde je zapísaný ako “nápoj pripravovaný varením čajových lístkov”. Čaj sa šíril pomaly, najprv iba medzi cisármi mocných dynastií. Tí si ho medzi sebou vymieňali ako vzácny dar. Dostal sa však aj medzi niektoré kočovné kmene, čo vieme zo záznamov z roku 476 n. l., kde sú správy o jeho používaní pri výmennom obchode s nomádmi.

Wang Pao vo svojej knihe z roku 59 n. l. popisuje predaj a prípravu čaju v provincii S-chuan. Túto oblasť vlastne môžeme považovať za kolísku čaju. V okrajových oblastiach provincie sa čaj zlisovaný do tabuliek používal dokonca ako platidlo. Túto rolu si čaj podržal aj do 11. storočia, keď boli dané do obehu papierové peniaze.

Keď spomíname začiatky pitia čaju, musíme pripomenúť predovšetkým dynastiu Thang (618-907). Počas jej panovania sa pitie čaju najviac šírilo a stalo sa skutočným umením. Toto obdobie je označené v histórii ako “zlatý vek pitia čaju”.

Za najlepší bol považovaný čaj z Jang-sienu, horskej oblasti medzi hranicami Tiang - su a Ce - tiang, vychvaľovaný aj veľkým znalcom a čajomilom Lu Ju. Keď sa vzorka tohoto čaju dostala k cisárovi, Hneď nariadil, aby mi všetky čajové oblasti posielali pravidelne určité množstvo tejto vzácnej rastlinky. Čaj ako dar vyjadroval vernosť cisárovi, ale v skutočnosti bol daňou, ktorú roľníci platili panovníkovi a získaný čaj štát predával do zahraničia.

Čínske cisárstvo bolo najväčšou ríšou sveta. Karavány prichádzali do zeme pre vzácny hodváb, porcelán a samozrejme pre čaj. V nasledujúcich rokoch sa čaj rozšíril aj na územie strednej Ázie. Spolu s pitím čaju začali ožívať chudobné poľnohospodárske oblasti, dopravný priemysel, výroba drevených debien, v ktorých sa čaj predával a vzrástol záujem o čajovú keramiku. Čaj sa dostal medzi mongolských, tatárských a tiberských kočovníkov. Zistili, že pravidelným pitím čaju môžu liečiť choroby vyvolané nedostatkom ovocia a zeleniny v ich prevažne mäsitej strave.

Obchodovanie s čajom nielen oživilo domácu ekonomiku a hospodárstvo, ale čaj sa čím ďalej, tým viac šíril a dostával sa k ľuďom rôznych vrstiev. Vyšľapali “cestu čaju” svojou nadšenosťou, túžbou po poznaní, zdokonaľovaním jeho podoby a hlavne svojou láskou k čaju, ktorá nás s týmito ľuďmi navždy spája.