História Banskej Bystrice

História Banskej Bystrice
Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v
nadmorskej výške 342 - 362 metrov, na rozhraní troch rozsiahlych pohorí stredného
Slovenska: Nízkych Tatier, Velkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Mesto má mierne
kontinentálne podnebie s rocným teplotným priemerom 8 stupnov Celzia a priemerom
zrážok 853 mm.
Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do
Turca a Liptova.
Osídlenie lokality siaha nepretržite až do praveku. Už starí Slovania z osady Bystrica
sa popri polovníctve a rybárstve živili ryžovaním zlata a tažbou rúd v povrchových
jamách. Rozvoj osady narušil tatársky vpád roku 1241. Uhorský král Belo IV. povýšil
osadu na mesto roku 1255a udelil Banskej Bystrici rozsiahle výsady, aby prilákal
nemeckých pristahovalcov, ktorí potom spolu s pôvodnými obyvatelmi rozvíjali tažbu
drahých kovov, najmä medi. NOVA VILLA BISTRICE (Nová osada Bystrica) - prvý
písomne doložený názov mesta, ktorý sa spomína v listine uhorského krála Bela IV.
Výsady však podporovali aj obchod a remeslá. Prosperujúci banícky tažiari už v
polovici 13. storociapostavili na miernej vyvýšenine terajšieho Námestia Štefana
Moysesa románsky Kostol Nanebovzatie Panny Márie. Postupne vytvorili okolo kostola
mestský hrads gotickým domom krála Mateja, Kostol sv. Kríža, radnicou a vežou so
vstupným Barbakanom. Hrad opevnili v rokoch 1480 - 1510. Pod mestským erbom so
osemkrát deleným striebornocerveným štítom s konca 13. storocia vyrastali na
dnešnom Námestí SNP prepychové domy banských tažiarov.
Banskobystrická med sa leskla v mnohých významných mestách celej Európy. Od
roku 1475je história Banskej Bystrice úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Krakovský
meštan a banský podnikatel Ján Thurzo si prenajali takmer všetky bane na med a o 20
rokov neskôr vznikla Thurzovsko - fuggerovská tažiarska spološnost. V Thurzovom
dome na Námestí SNP c. 4 dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Turecké
nebezpecenstvo v 16. storocíurýchlilo opevnenie mesta kamennými hradbami s baštami
a vstupnými bránami, do dnešných dní sa z nich zachovalo velmi málo.
Najzachovalejšou pamiatkou je Mäsiarska bašta v areáli Múzea SNP. Pocas stavovských
povstaní v 17. storocípostihli mesto rabovacky, požiare, epidémie i národnostné
trenice. V roku 1620 zvolili v Banskej Bystrici v dome na Dolnej ulicic. 6 za uhorského
krála Gabriela Bethlena, v budove je dnes Štátna galéria.
18. storocieprinieslo istú úlavu i hospodársky rozmach.
Banskobystrická súkenka z roku 1725patrí k zaciatkom manufaktúr na Slovensku. V
Hámri pokracovala výroba medeného plechu, kotlov a nádob, do popredia sa však
dostávalo lesné hospodárstvo a tažba dreva. V Banskej Bystrici si dlhé storocia
udržiavalo vysokú úroven cirkevné školstvo, kultúra i osveta. V roku 1776sa mesto
stalo sídlom rímsko - katolíckeho biskupstva a koncom 18. storocia aj sídlom župy. V
roku 1785tu založili Slovenskú ucenú spolocnost a súcastne v meste zacala vychádzat
aj prvá slovenská literárna revue. V 19. storocí sa mesto zapojilo do slovenského
národného života. Pocas úcinkovania katolíckeho biskupa Š. Moysesa, prvého predsedu
Matice slovenskej, sa z banskobystrického gymnázia šírilo vzdelávanie v slovenskom
jazyku. Na evanjelickej fare pôsobil spisovatel K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice
slovenskej. Nasledovala madarská odplata.
K dalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Ceskoslovenska.
Strategická poloha a vhodné zázemie predurcili mesto v období Slovenského štátu k
úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na
vojenskom velitelstve 29. augusta 1944sa o den neskôr ozval z Banskej Bystrice
rozhlasový Slobodný slovenský vysielac. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským,
politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v
Banskej Bystrici skoncila 25. marca 1945, ked do mesta vstúpili rumunské a sovietske
vojská.
Po vojne sa mesto ako sídlo kraja znacne rozrástlo, pocet obyvatelov vzrástol
šestnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i
spolocenským centrom stredoslovenského regiónu. Na zaciatku devätdesiatych rokov
žilo v meste viac ako 85 000 obyvatelov s nízkym vekovým priemerom necelých 32
rokov. Hospodárska základna sa už tradicne orientuje na drevospravujúci a textilný
priemysel. Dôležité miesto v hospodárstve mesta má aj stavebníctvo. Donedávna
významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou
transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného
tovaru, lesníctvo a polnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne
perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a financníctvo, stále dynamickejšie sa
rozvíja cestovný ruch. Coraz významnejší vplyv na život v meste má tvorba a ochrana
životného prostredia. V posledných rokoch došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ožíva
krásna horská rieka Hron, ktorá láka rybárov i vodných turistov.
Mesto sa zapojilo aj do iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Zdravé
mesto.
Banská Bystrica je sídlom Kancelárie prezidenta SR, krajských a okresných orgánov
štátnej správy, Úradu priemyselného vlastníctva SR, pracoviska Najvyššieho
kontrolného úradu SR a generálneho riaditelstva Slovenskej pošty. je taktisto sídlom
Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení a viacerých stredných a záklsadných škôl.
Zdravotníctvu dominuje jedna z najväcších a najmodernejších nemocníc na Slovensku -
Nemocnica F. D. Roosevetla.
Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj culý kultúrny a spolocenský život. Do
operného hladiska pozýva domácich i hostí Štátna opera, deti i dospelých poteší
profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a
oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradicné sú najmä folklórne
vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy
viacerých múzeí a galérií.
Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka
rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavnickách, v zime sú k dispozícii v
celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky a zimný
štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvo lákavých
príležitostí.
Mesto Banská Bystrica navštívilo v modernej histórii niekolko významných hostí.
Medzi najvýznamnejšími treba spomenút najmä návštevu Jeho královskej výsosti
princa Waleského, ktorý súkromne navštívil mesto Banská Bystrica dna 1.11.2000.