História a súcasnost sociológie

História a súcasnost sociológie
Sociológia ako veda o spolocnosti vznikla v prvej polovici 19. storocia. Za jej
zakladatela sa všeobecne považuje francúzsky filozof Auguste Comte usiloval sa
vytvorit takú vedu o spolocnosti, ktorá by bola schopná odhalit zákony spolocenského
života a tak by reformovala spolocnost. Dal jej názov Sociológia. Budoval ju ako
pozitívnu vedu to znamená, že by mala obsahovat také tvrdenia, ktoré môžu potvrdit,
alebo odmietnut na základe faktov teda výsledkov pozorovania, experimentu,
porovnávania, atd. Požadoval, aby sa jednotlivé javy neskúmali jednotlivo, ale
celostne.
V súcasnosti existuje viacero sociologických teórií. Kultúra -je to všetko cím sa clovek
odlišuje od zvierat. Je to špecificky ludský spôsob organizácie, uskutocnovania a
rozvoja cinnosti.. Nachádza sa v materiálnych a nemateriálnych výsledkoch ludskej
cinnosti. Kultúra je kolektívny ludský produkt, delí sa na materiálnu (predmety
zhotovené ludskou cinnostou) a duchovnú (hodnoty, normy, symboly, ideológia,
systematizácia názorov).
Kultúrou môžeme chápat a skúmat:
1.univerzálny ludský jav – vlastný celému ludstvu, civilizácii
2.konkrétnu kultúru – vyhotovený urcitou spolocenskou skupinou – socio-kultúrnym
systémom – každý sociokultúrny systém zahrnuje:a)dominantnú kultúru – hlavnú,
podielajú sa na nej všetky sociálne skupiny. b)Subkultúrnu – neškodí, cínska štvrt
c)Kontrakultúrnu – škodí, podsvetie, mafia, sekty d)Elitnú kultúru – umeleckúe)Ludovú
kultúru – folklór f)Masová kultúra – výtvor 20. storocia, súvisiaca s rozvojom
priemyslu, výroby, rozhlas, TV, internet Rodina - sociálna skupina zložená z dvoch
alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktorí sú spojené manželskými,
putovnými alebo adoptívnymi väzbami.
Hlavné úlohy rodiny:
1. reguluje sexuálne správanie ludí
2. zabezpecuje reprodukciu spolocnosti
3. zabezpecuje socializáciu svojich clenov
4. poskytuje svojim clnom starostlivost, ochranu a citovú oporu – zázemie je podstatné
poskytnút detom, ale aj dospelým, v chorobe a starobe.
5. sprostredkúva sociálne zaradenie svojich clenov do spolocnosti.
6. je pomocnou ekonomickou jednotkou spolocnosti – uskutocnuje sa tu delba práce,
hospodárska spolupráca.
Typy rodiny: 1.podla formy usporiadania rodiny rozlišujeme:
A) základnú rodinu – rodinné vztahy sú založené na vztahoch a ich potomkoch. Pokrvný
príbuzný sú druhoradý. Tento typ rodiny je typický pre vyspelé štáty.
B) rozšírená rodiny – základ rodinných vztahov tvoria potomkovia príbuzných (po
otcovej, matkinej strane). Manželia sú druhoradý.
2. podla autority: A) Patriarchálna rodina – moc má v rukách muž
B) matriarchálna rodina – moc má v rukách žena
C) Egalitárna rodina – moc je rovnomerne rozdelená medzi muža a ženu
3. podla usporiadania vztahov
A) Monogamia – je to manželstvo jedného muža a jednej ženy
B)Polygamia – je manželstvo jednej osoby s niekolkými osobami
C) Skupinové manželstvo – manželstvo niekolkých mužov s niekolkými ženami Životný
cyklus rodiny Výber manželského partnera – uskutocnuje sa bud na základe dohody
budúcich manželov alebo ich rodicov. Uzavretie manželstva – vznik rodiny – je casto
aktom uznania spolocenskej zrelosti partnerov, priznaním schopnosti prevziat na seba
záväzky a zodpovednost. Je spojením s náboženskými, spolocenskými alebo štátnymi
obradmi.
Obdobie trvania manželstva a rodiny – delí na 3 fázy:
1.obdobie trvania manželstva pred narodením detí – budovanie domácnosti
2.obdobie výchovy detí – 1. problémy a krízy
3.obdobie po odchode detí Manželstvo zaniká – rozvodom alebo smrtou jedného z
manželov, následkom casto zaniká aj rodina. Komunita -je to skupina ludí žijúcich a
spolupracujúcich na ohranicenom zemí, ktorí tvorí základ, kde môžu uskutocnovat
svoje každodenné životné cinnosti a kde sa odohráva najväcšia cast ich života. -Pre
komunitu je charakteristická sociálna inštitúcia susedstva. Existujú rôzne druhy
komunít. Medzi základné druhy však patria mestské a vidiecke komunity ciže mestá a
dediny. Mesto – môžeme sociologicky charakterizovat ako typ komunity s rozvinutou
delbou práce, väcším poctom a velkou hustotou osídlenia clenov, ktorí sú sociálne
velmi rôznorodí a zväcša sa nezaoberajú polnohospodárstvom.
Mesto charakterizuje prevaha neosobných vztahov a interakcií ludí, velké množstvo
špeciálnych sociálnych rolí a prevahu aj morálnej a sociálnej kontroly nad neformálnou.
Dedina – sociologicky ju charakterizujeme ako z mnohých stránok opacný typ
komunity: má menší pocet s nižšou hustotou zaludnenia, clenovia sú sociálne
rovnorodý, viac osôb sa zaoberá polnohospodárstvom prevládajú v nej osobné sociálne
vztahy a interakcie a neformálna sociálna kontrola.Na základe rozlišovania tradicnej
modernej spolocnosti hovoríme o komunitách tradicnej a formálnej modernej
spolocnosti. Urbanizácia – je to proces, v ktorom dochádza k rastu poctu obyvatelstva
žijúceho v mestách vzhladom na celkový pocet obyvatelstva a v súvislosti s tým k
zvyšovaniu poctu ludí žijúcich tzv. mestských spôsoboch života. Urbanizácia sa
uskutocnila v dvoch historických fázach – v tradicnej a v modernej spolocnosti.
Mám množstvo sociálnych a ekologických následkov. Náboženské spolocenstvo
Náboženstvo – je systéme názorov založený na viere, ktorými ludia vysvetlujú to, co
pokladajú za nadprirodzené, posvätné, a súbor praktík, ktorými na to reagujú.
Základnými prvkami náboženstva sú náboženská viera, náboženské symboly,
náboženské praktiky, spolocenstvá veriacich, náboženské skúsenosti a náboženské
morálne doktríny. Za základné druhy náboženskej viery pokladáme: mágiu, animizmus
a teizmus. Mágia – je viera v carodejnú moc, ktorá je pomocou carov schopná menit
svet.Animizmus – je viera v životnú silu alebo v dušu, ktorú má každá – živa i neživá –
vec v prírode (skala, rieka).Teizmus – je viera v boha alebo viacerých bohov, vier v
nadprirodzenú bytosti vládnuce nad svetom. Náboženstvo plní funkcie vo vztahu k
jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu) i sociálne funkcie – upevnujú sociálnu
integráciu, môže byt však aj cinitelom spolocenských zmien. Sociológovia rozlišujú ti
druhy súcasných náboženských organizácií – cirkvi, sekty a kulty. Cirkvi – sú spravidla
velké, pocetné organizácie veriacich, ktorí sa stávajú ich clenmi automaticky, svojím
narodením a následným prijatím medzi clenov. Sekty – sú menšie organizácie veriacich
usilujúcich sa dosiahnút náboženskú dokonalost, ktoré vznikli rozkolom v niektorej
cirkvi a odštiepením casti jej clenov.