História a príprava projektu Apollo

História a príprava projektu Apollo
Americký prezident John F. Kennedy na adresu Kongresu predniesol 25. mája 1961
celkove 31 slov (v anglictine), ktoré nakoniec viedli k jednej z najväcších udalostí v
dejinách ludstva: "Verím, že tento národ si ešte pred koncom tohto desatrocia môže
vytýcit ciel: pristátie cloveka na Mesiaci a jeho bezpecný návrat na Zem. Prebehlo vela
diskusií na najvyššej úrovni o možných konkretných krokoch na vyrovnanie a
prekonanie prevahy ZSSR v dobývaní kozmického priestoru. A celkom jasným cielom
bol Mesiac. Vtedajší riaditel NASA dr James Webb odhadol, že náklady by mohli
dosiahnut výšku medzi 20 - 40 miliárd dolárov a na zaciatku roku 1960 technicky ešte
nie celkom jasný lunárny projekt dostal meno Apollo.Dal mu ho dr. Abe Silverstein.
Bolo to symbolické prirovnanie k bohu Apollónovi, ktorý bol pre starých Grékov i
Rimanov bohom a vládcom slnecného jasu, veštieb, lukostrelectva, ochrancom domu,
úrody, štátu a umenia. Predstava Apollóna, ktorý riadi svoj bojový voz a rúti sa plnou
rýchlostou po slnecnom povrchu, bola úchvatná a najlepšie vystihovala velkost
navrhovaného projektu.
A potom vyslovil prezindent Kennedy svoju výzvu.USA a predovšetkým NASA pritom
iba zopár dní predtým zapísali na svoje konto jediný suborbitálny let prvého
amerického kozmonauta Alana Sheparda. Bolo však nacase prestat s diskusiami a zacat
konat.Robert Gilruth, ktorý od konca roku 1961 viedol stredisko kozmických letov,
neskôr vyhlásil, že bol "jednoducho ohromený". Zložitý problém mohol byt zadaný
lahko: odštartovat z nejakého bodu na Zemi, ktorý sa pohybuje spolu s otácaním Zeme
rýchlostou 1610 km/h, vystúpit na obežnú dráhu rýchlostou okolo 29 000 km/h, vo
vhodnej chvíli zrýchlit na 40 230 km/h, opustit tak obežnú dráhu Zeme a vydat sa na
cestu dlhú takmer polmilióna kilometrov k inému nebeskému telesu, ktoré, vzhladom
na Zem, putuje rýchlostou 3200 km/h. Vstúpit na obežnú dráhu okolo tohto telesa,
vyslat strojn s posádkou na palube na jeho povrch, aby uskutocnili základný prieskum
a zanechali tam vedecké vybavenie. Potom sa vrátit na obežnú dráhu a odštartovat
spät na Zem, a túto cestu opakovat nie raz, ale tak casto, ako NASA rozhodne.
Koncom roku 1962 sa prijali hlavné rozhodnutia o priebehu letu a o všetkých
prostriedkoch na jeho zabezpecenie.Mali tri hlavné casti. Prvým clánkom bola
nesmierne výkonná trojstupnová raketa Saturn V.
Dalej to bola velitelská sekcia (Command Module, CM), v ktorej by traja kozmonauti
cestovali na Mesiac a spät na Zem - teleso tvaru kužela, ktorého sférické dno má
žiaruvzdorný tepelný štít a je tvarované a vyvážené tak, aby umožnilo riadený zostup
vrchnými vrstvami zemskej atmosféry i návrat velkou druhuo kozmickou rýchlostou.
Záverecnú cast pristátia do mora zabezpecovali pomocou padáka. Po celý cas letu až
do konecnej fázy pred vstupom do zemskej atmosféry mala byt k velitelskej sekcii
pripojená pomocná sekcia (Service Modul, SM) v tvare objemného valca so všetkým
podporným systémom, hlavným raketovým motorom, nádržami pohonných láto, s
motorcekmi na korekcie dráhy a stabilizáciu, s palivovými clánkami na výrobu
elektrickej energie a s nádržami vodíka a kyslíka. Velitelská a pomocná sekcia sa
normálne pokladali za jednu jednotku a oznacovali sa skratkou CSM (Command Service
Module).
Tretím clánkom bola lunárna sekcia (Lunar Module,LM) alebo aj výsadkový modul.
Skladala sa z dvoch castí a slúžila na dopravu dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca a
ich návrat na obežnú dráhu okolo Mesiaca k velitelskej sekcii, v ktorej bol tretí clen
posádky.Pôvodne sa tejto lodi hovorilo expedicný lunárny modul (Lunar Excursion
Module, LEM), no niektorým vedúcim cinitelom sa zdalo, že oznacenie "excursion"
(výlet,zájazd,exkurzia) vytvára dojem akejsi privelmi povrchnej cinnosti, a preto sa
pomenovanie zmenilo na lunárnu sekciu (LM).Navedenie lode na lunárnu obežnú dráhu
nastalo po zapálení motora pomocnej sekcie, takže prítažlivost Mesiaca "zachytila" lod
Apollo.Neskôr ten istý motor umožnil kozmickej lodi opustit lunárnu obežnú dráhu a
nastúpit spiatocnú cestu k Zemi. Po oddelení LM od CSM sa nakrátko zapálil brzdiaci
motor lunárneho modulu a znova ho spustili pri priblížení na pristátie a horel
nepretržite, vlastne až do okamihu pristátia.Vzlet štartovacej casti LM bol nacasovaný
tak, aby sa stretla a spojila s CSM.
Pocas letu sa robili opravy dráhy, co umožnilo dosiahnut vacšiu presnost priblíženia k
Mesiacu alebo k Zemi (aj úsporu paliva), okrem prvej cesty Apolla 8 k Mesiacu, ked sa
korekcie dráhy nerobili, aby sa zaistila co najväcšia bezpecnost pre prípad, že by sa za
Mesiacom nezapálil hlavný motor CSM a lod by sa nenaviedla na obežnú dráhu okolo
Mesiaca. Pociatocný impulz totiž naviedol Apollo 8 na takzvanú "dráhu volného
návratu", ked lod mohla obletiet Mesiac a ako bumerang sa vracat k Zemi (kozmonauti
pri lete po takejto dráhe, ako aj pocas letu zotrvacnostou medzi Zemou a Mesiacom
"nechávali riadit sira Isaaca Newtona"). Opravy dráhy pri ceste k Mesiacu znamenali
odchýlenie sa od tejto "dráhy volného návratu", co v praxi znamenalo, že pri Mesiaci sa
musí celkom bezpodmienecne zapálit hlavný motor, pretože inak by sa posádka ocitla
vo vážnom nebezpecenstve.
Vzhladom na väcšie pôsobenie prítažlivosti Zeme na kozmickú lod bola cesta k Mesiacu
o 20 % dlhšia než návrat k Zemi.