Helena Dvorakova

Helena Dvorakova


Narodila sa 4. maja 1943 v Bratislave. Zakladnu a strednu skolu vychodila v rodisku. Po maturite roku 1960 rok pracovala ako robotnicka v Zapadoslovenskych tlaciarnach. V rokoch 19611966 studovala novinarstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia sa stala redaktorkou tyzdennika Predvoj a roku 1968 redaktorkou tyzdennika Nove slovo. Tam bola od roku 1975 veducou redaktorkou kulturneho oddelenia az do roku 1986. V rokoch 19861990 zila v Moskve a venovala sa publicistickej a literarnej tvorbe. V sucasnosti je redaktorkou Pravdy, kde posobi ako publicistka v oblasti kultury. Venuje sa najma zanru rozhovorov s umelcami. Zname su jej stale rubriky Z pracovneho stola (vychadzalo v Novom slove) a Doverna navsteva v pracovni (vychadza v Pravde).

Novinarska praca ju priviedla aj k trvalejsiemu zaujmu o vytvarne umenie. Svedci o tom cyklus rozhovorov s poprednymi slovenskymi vytvarnymi umelcami, ktore vydala v dvoch samostatnych publikaciach Dialogy v atelieroch (1975, 1976). V oblasti umeleckej literatury debutovala novelou Fukni do pupavy (1978), v ktorej vyrozpravala pribeh manzelskeho spoluzitia vytvarnicky a jej literarne cinneho manzela. Nasledujuca kniha, romanova novela Dom pod morusou (1980) je pribehom dvoch sestier, biologicky a stredoskolskej profesorky. Pribeh je situovany do viacgeneracnej bratislavskej rodiny, v ktorej sa odraza mentalita mesta. Kniha sa stala literarnou predlohou rovnomennej televiznej inscenacie. V tom istom roku jej vysla aj zbierka poviedok Zimne burky. Pre starsiu mladez napisala novelu Dievcence (1984). V romane Nudzove priznanie (1988) opatovne nastolila problematiku sucasnych intelektualok a ich zivotneho stylu. Aj nametom novely Madony a hriesnice, ktora vychadzala roku 1992 na pokracovanie v casopise Slovenka, je zivotny styl a uplatnenie sa sucasnych vysokoskolsky vzdelanych zien, najma umelkyn. Tuto temu rozvija aj v novele Z dennika zrelej zeny (1998), ktora vychadzala na pokracovanie v Slovenke.

Poviedky publikovala aj v zbornikoch sucasnych slovenskych prozaiciek Espresso Eva (1994), Planeta zrychleneho pohybu (1996) a Zblizovanie (1996, spolu s rakuskymi autorkami).

Z obdobia perestrojky napisala humoristicku faktograficku prozu Kankan nad Kremlom, ktoru si sama aj ilustrovala. Humoristicky ladene (a autorsky ilustrovane) su tiez eroticke poviedky Dekadentmeron, ktore vychadzali na pokracovanie v Nedelnej Pravde (pripravene na knizne vydanie).

Oblubenym hrdinom jej proz je pes Havo, ktory si ziskal uz znacnu popularitu. Debutoval v Kankane nad Kremlom a vyskytuje sa najma v poviedkach z rodinneho prostredia.

Je autorkou koncepcie vystavy Tvar slova, ktora prezentuje vyse patdesiat portretov slovenskych prozaiciek (fotografka Viola Ivaskova) a ktora je natrvalo vystavena vo Verejnej kniznici Jana Bocatia v Kosiciach. Tato kolekcia vyjde aj knizne s textovymi autoportretmi spisovateliek. Podobnu kolekciu pripravuju autorky aj z portretov kolegov spisovatelov.