Hegelova politická filozofia

Hegelova politická filozofia

Dôležité sú Hegelove názory politické, ktoré rozvíja v oblasti objektívneho Ducha. Ten je členený na:
Právo – teóriu práva podáva v spise filozofia Práva. Právo je vonkajší abstraktný regulátor človeka.
Morálka – zaoberá sa vnútrom subjektu a je výsledkom vlastnej vnútornej reflexie vytvárajúcej správne konanie.
Mravnosť – je zjednotením práva a morálky (vonkajšieho a vnútorného) a realizuje sa prostredníctvom plnenia rozumných povinností. V povinnostiach sa zároveň jedinec dostáva k podstate slobody. Mravnosť Hegel člení do troch vývojových stupňov:

• Rodinu – tá je najnižšou a najmenej rozvinutou formou mravnosti. Vyrastá z prírody, z manželstva muža a ženy, z duchovného zväzku.
• Občiansku spoločnosť – je sférou individuálnych a sebeckých záujmov – negáciou rodinných vzťahov. Každý jedinec usiluje o svoje blaho a nestará sa vo verejnej sfére o druhých.
• Štát – je najkonkrétnejšou realizáciou objektívneho Ducha a spojením vzťahov rodinných a občianskej spoločnosti. Mimo štátu nie je ľudská sloboda. Hegel uznáva deľbu moci, odmieta však suverenitu ľudu a štátnu moc pochádzajúcu z volieb, jeho štátom je konštitučná monarchia. Hegelova logika

Hegel bol geniálnym dialektikom – dialektika pracuje s bojom a stretávaním sa protikladov a ich usmerňovaním. Logika vytvorená týmto spôsobom je známa a skladá sa z troch stupňov:
• Téza – tvrdenie (napríklad čisté bytie)
• Antitéza - popretie, negácia prvého tvrdenia (čisté nič)
• Syntéza – spojenie tézy a antitézy obsahujúce zmiešané tvrdenie týchto dvoch (tento svet)
Tento trojstupňový model aplikuje Hegel všade – predovšetkým na vývoj svetových dejín a zmysel sveta. Pôvodne protikladné kvality sa spoja na vyššom stupni, ale ten nie je konečný a je negovaný, aby tak mohla vzniknúť ďalšia vyššia kvalita.


Tento postup ešte vyjadruje inak a to:
Zákonom negácie – napríklad zločin je negáciou práva a negácoiou zločinu je trest, náprava práva na vyššom stupni
Zákonom premeny kvantity na kvalitu – napríklad ľahkomyseľnosť kvantitatívne narastá tak dlho, až sa u nejakého človeka zmení na novú kvalitu.
Zákon jednoty a boja protikladov – dialektický postup alebo schéma hore – téza-antitéza-syntéza.

Takto chápanú logiku aplikuje na vývoj svetového Ducha:

Veda o logike – alebo čisté bytie. Delí sa na tri stupne: náuka o bytí, náuka o podstate, náuka o pojme – všetko funguje na princípoch dialektiky

Filozofia prírody (najslabšia časť Hegelovho diela) tvorená stupňami – mechanika, fyzika a organika. Filozofia prírody je negáciou vedy o logike – čisté bytie prechádza do svojho protikladu (antitézu) – materiálnu prírodu
Filozofia Ducha – je spojením vedy o logike (duchovna) a filozofie prírody (hmoty) a je vrcholom Hegelovej filozofie a najdôležitejšou časťou. Delí sa takto:
Subjektívny Duch (téza)
• A - antropológia (duša)
• B - fenomenológia (vedomie)
• C - psychológia (duch)
Objektívny Duch (antitéza – v ňom sa objektivizuje slobodný duch, buduje vlastný svet práva a dejín)
• A - právo (vonkajšia regulácia dejín právim)
• B - morálka (alebo vnútorný zákon v človeku)
• C - mravnosť (je najvyššie, najkonkrétnejšie a najpravdivejšie uskutočnenie slobodnej vôľe)
Absolútny Duch (syntéza a vrchol dejín)
• A - umenie (téza)
• B - náboženstvo (antitéza – nie je najvyšším prejavom absolútneho Ducha)
• C - filozofia (syntéza – filozofiu povyšuje na najvyššie uskutočnenie Ducha)