Gutenbergova kníhtlač nemá konkurenta

O jeho súkromnom živote sa toho veľa nevie. A aj to, čo je známe, si svet vyčítal prevažne zo súdnych spisov. Nikto ale nepochybuje, že Johannes Gutenberg získal titul Muž tisícročia zaslúžene. Jeho vynález kníhtlače ovplyvnil vysokú politiku i každodenný život v nasledujúcich storočiach a pôsobí dodnes. Veľký vynálezca zomrel pre 535 rokmi, 3. Februára 1468.

Faktov o jeho živote nie je veľa: narodil sa v nemeckom Mohuči niekedy okolo roku 1400 ako Johannes Gensfleisch, neskôr si zmenil meno podľa rodného domu - Gutenbergov dvor. Mal študovať v Erfurte a dlhý čas žil v Štrasburgu, hoci sa nevie, čo tam presne robil.

Zdrojom informácií pre historikov sa stali súdne spisy. Johannes Gutenberg stál totiž pred súdom počas svojho života často - ako žalobca i ako obžalovaný. Jeden zo svedkov o ňom podal nasledujúce svedectvo: tento biedny muž napĺňa svoj biedny život klamstvami a podvodmi.

Nie je jasné, k akej sociálnej vrstve Gutenberg patril. Podľa zachovaných záznamov sa však usudzuje, že nebol v žiadnom cechu a pracoval ako majster na voľnej nohe. Mal zrejme finančné ťažkosti, pretože stál často pred súdom v úlohe dlžníka. Podľa iných súdnych spisov z roku 1439 si historici myslia, že už počas pobytu v Štrasburgu urobil prvé tlačiarenské pokusy.

V roku 1448 sa Gutenberg vrátil do rodného Mohuča a od svojho príbuzného si požičal 150 guldenov na 5-percentný úrok, ktoré zrejme investoval do nového vynálezu. Krátko nato sa objavuje zmienka o jeho najstaršej tlači: šlo o výtlačok básne z posledného súdu podľa Sibylinej knihy z roku 1360. Miesto ani rok tlače nie sú uvedené.

Onedlho našiel Gutenberg k advokátovi Johannesovi Fustovi mecenáša, ktorý mu požičal 800 guldenov na výstavbu tlačiarne. V roku 1452 pridal Fust ďalších 800 guldenov a z mecenáša sa stal spoluvlastník spoločnosti, ktorá sa v dobových dokumentoch označoval ako stroj na knihy.

Výsledok bol epochálny. Gutenberg vymyslel techniku výroby celkom rovnakých vymeniteľných kovových písmen. Vyrezal oceľové razidlá písmen v zrkadlovej podobe a vyrazil ich do medi. Do takto vzniknutých nalial olovo, ktoré po vychladnutí vytvorilo obrátené písmená. Tie potom Gutenberg zostavoval do tlačiarenských foriem, natieral tlačiarenskou čerňou a na drevenom lise, ktorý tiež skonštruoval sám, vyrábal celé strany v požadovanom množstve.

Niekedy v rozpätí rokov 1452 až 1454 takto Gutenberg vytlačil 42-riadkovú Bibliu v latinčine v nevídanom náklade 180 kusov, z toho 30 bolo vytlačených na pergamen.
Nová technika sa čoskoro rozšírila do celej Európy. Umožnila rýchlu a pomerne lacnú výrobu i rozsiahlejších diel vo veľkých nákladoch.

Namiesto slávy však dostal Gutenberg ďalšie predvolanie na súd. Jeho partner Fust ho v roku 1455 zažaloval za nesplatenie dlhu. Z procesu sa nezachovali záznamy, po procese však Gutenberg prišiel o celý náklad vytlačenej biblie i časť tlačiarne.

Knižnica v nemeckom Gottingene vlasní dokument, ktorý právny spor potvrdzuje a slúži zároveň ako dôkaz autorstva. Pre súdny spor totiž Gutenberg nemohol vytlačené Biblie signovať vlastným menom, a tak bol dlho za vynálezcu kníhtlače považovaný práve Fust.

Trochu slávy si Gutenberg stihol užiť ešte počas života. Tri roky pred smrťou ho na svoj dvor prijal mohučský arcibiskup Adolf von Nassau. Dovolil mu veľkoryso užívať vtedajšie pôžitky a oslobodil ho od daní a služieb. Nevedno, prečo sa, vtedy už údajne slepému, Gutenbergovi dostalo takej cti, isté je, že obdobia blahobytu patrili v jeho živote skôr k výnimočným okamihom.

Zato po smrti sa chválospevmi za jeho životné dielo nešetrilo, a to bez ohľadu na to, ktoré storočie sa práve písalo. Už v roku 1504 mu mohučský univerzitný profesor nechal urobiť pomník, na ktorom bolo napísané: ,,Johannesovi Gutenbergovi, ktorý ako prvý objavil umenie kníhtlače.” V roku 1798 sa na hvezdárskej mape skupiny európskych astronómov objavilo súhvezdie Gutenberg. V roku 1835 si zasa astronómovia Beer a Maedler do svojej mapy zapísali mesačný kráter Gutenberg. V roku 1900 bolo pri 500. výročí Gutenbergovho narodenia otvorené jeho múzeum, ktoré o 62 rokov neskôr dostalo titul: svetové múzeum umenia tlače.

Aj po piatich storočiach si ľudia uvedomujú, že Gutenbergova kníhtlač sa stala akýmsi priekopníkom demokratizácie. V čase reformácie ovplyvnila náboženstvo, pomáhala pri vzdelávaní a stala sa predchodkyňou masových médií, ktoré mali veľký dosah na politiku a spoločnosť. A hoci medzičasom vyrástli Gutenbergovmu vynálezu mnohí konkurenti, ani jeden ho na lopatky nepoložil.