Gustave Flaubert: Salambo

Tento historický román, ktorý sám autor považoval za svoje najväčšie dielo, je jeho únikom do sveta romantizmu. Znechutený meštiackym námetom Pani Bovaryovej, rozhodol sa Gustave Flaubert "vzkriesiť " celú civilizáciu starého Kartága.

V románe Salambo spracoval absolútne romantický námet o láske, vášni, ilúzii a smrti, pritom mu však nesmierne záležalo na historickej pravde. S úplnou presnosťou tu opisuje život Kartága, architektúru chrámov, náboženské obrady i prírodu. Metóda jeho práce bola teda typicky realistická.

Dej Flaubertovho románu sa začína v historickom momente, keď sa kartáginské žoldnierske vojská presunuli po neúspešnej Prvej púnskej vojne do hlavného mesta púnskej ríše - Kartága. Sufet Hamilkar Barkas, ktorý velil týmto vojskám, sa ešte nevrátil. Keďže Republika je v ekonomickej kríze a Mestská rada sa zdráha zaplatiť vojakom žold, poslala ich do Hamilkarovych záhrad, kde im usporiadala hostinu. Žoldnieri v opilosti ničia záhrady, zabíjajú Hamilkarove šelmy i jeho sluhov, oslobodzujú jeho otrokov. Vtedy vychádza z Hamilkarovho paláca jeho dcéra Salambo. Vyrástla bez matky, v kulte pôstov a očisty, obklopená drahými vážnymi vecami. Jej telo nasiaklo voňavkami a duša modlitbami k bohyni Tanit. Spomedzi žoldnierov si ju všimne Numíďan Nar'Havas ale aj Lýbyec Matho, ktorý na ňu od tej chvíle nevie zabudnúť. Kartágo potom posiela žoldnierov do mesta Sikka, kde majú čakať na žold. Cestou sa k Mathovi pripojí bývalý otrok gréckeho pôvodu Spendius. Ten začne búriť žoldnierov proti Kartágu, až ho vojaci začnú nasledovať. Zajmú kartáginského vyjednávača Giskona a obliehajú Kartágo. Spendius spolu s Mathom prenikne jednej noci do mesta a ukradne z chrámu bohyne Tanit posvätný zaimf. Obyvatelia mesta ho považujú za závoj bohyne mesiaca, ktorá prináša mestu blahobyt a silu. Matho je rozhodnutý ísť aj s plášťom do Hamilkarovho paláca a odviesť Salambo. Tá sa najprv nevie spamätať z úžasu nad mystickým zaimfom, no potom znechutená touto svätokrádežou privolá otrokov a Matho musí utiecť. Odmietnutie v ňom ešte viac vyburcuje vášeň a rozhodne sa za každú cenu dobyť mesto. Keďže sa zmocnil zaimfu, vojaci ho považujú za svojho vodcu a Kartáginci sú zúfalí.

Na stranu žoldnierov sa stavajú aj mestá podrobené Kartágu a povstalecká armáda silnie. Druhý sufet Hannon sa púšťa do boja proti nim, je však neúspešný. Do mesta prichádza sufet Hamilkar. Jeho syn Hannibal je vychovávaný tajne mimo mesta. Sufet chce najprv riešiť zlú situáciu po dobrom, keď však uvidí svoje zničené záhrady a dopočuje sa o Lýbyjcovi, čo ukradol zaimf a bol za jeho dcérou, prebudí sa v ňom hnev.

Začína séria bojov medzi Hamilkarovým vojskom a žoldniermi. Autor sa v týchto častiach k osudom svojich hrdinov stavia objektívne, až bezcitne. Keď boje trvajú už dlho a Kartágincom sa nedarí, najvyšší Tanitin kňaz Šahabarim nahovorí Salambo, aby šla za Mathom a vzala mu zaimf aj za cenu svojho života, lebo ona je vraj príčinou nešťastia Kartága. Salambo sa teda bez vedomia svojho otca Hamilkara dostáva do tábora žoldnierov. Prekvapený Matho ju zavedie do svojho stanu, padá pred ňou na kolená a vyzná jej svoje city. Ona sa v náboženskej zaslepenosti poddáva jeho láske. Na druhý deň vystihne príležitosť a vezme zaimf. Pri úteku z tábora natrafí na zajatého úradníka Giskona, ktorý ju videl v Mathovom stane. Vytýka jej, že sa ocitla v náručí barbara a robila tým hanbu svojmu otcovi a Republike. Krátko potom Giskon zomiera a Salambo sa dostáva do tábora Kartágincov. Prinesie zaimf, čo povzbudí Hamilkarovo vojsko, no otcovi sa neprizná, čo sa v stane presne odohralo.

Žoldnieri zúria. Zničia vodovod vedúci do Kartága a mesto po dlhom obliehaní hladuje. Tanitin kňaz Šahabarim vidí, že zaimf nepriniesol šťastie. Zrádza teda svoju bohyňu a stáva sa kňazom bez boha. Veľkňazi najvyššieho boha Molocha mu chcú priniesť veľkú obeť. Hannon sa dozvie o Hamilkarovom synovi a povie o tom kňazom. Tí ho chcú obetovať, no v poslednej chvíli im Hamilkar podstrčí dieťa svojho otroka a tým zachráni Hannibala. Kartáginci sú obeťou pre Molocha nadšení a púšťajú sa do nových bojov.

Žoldnieri porážajú Hannonovo vojsko a sufet Hannon zomiera na kríži. Nar'Havas sa potom so svojimi Numíďanmi odtrhne od žoldnierov a pridá sa k Hamilkarovi, ktorý mu za to sľúbi dcéru. Táto zrada spôsobí žoldnierom úplnú porážku. Vodcovia povstania vrátane Spendia sú ukrižovaní. Len Matho je vedený ulicami mesta v deň svatby Nar'Havasa a Salambo, aby ho mohol potupiť každý Kartáginec.

Keď ho privedú pred Hamilkara, jeho oči sa posledný raz stretnú s očami Salambo a ona si uvedomí, že nechce jeho smrť. Je však neskoro, národ ju považuje za hrdinku. Zrazu sa na Matha vrhne Šahabarim a vytrhne mu srdce z hrude. Kartáginci sa radujú, no Salambo zomiera v náručí svojho ženícha.

Autor zakončil román iróniou, aby sa vyhol silnému citovému zaťaženiu. Posledná veta znie: "Tak umrela dcéra Hamilkarova, pretože sa dotkla plášťa Tanitinho."