Guinejská republika

Guinejská republika
ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika / od 1991 /
HLAVNÉ MESTO: Konakry (950 000 obyv., s aglomeráciou 1 508 000 obyv.)
ROZLOHA: 245 857 km2
POCET OBYV.: 8 274 000 (1996)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 24,49 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúžština
MENA: guinejský frank (1 F.G. = 100 caurov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 2. okt. (Den republiky)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Fulbe (40 %), Malinke (25 %), Sussu (11 %),
Kissi (8 %), iné (16 %)
NÁBOŽENSTVO: islam (87 %), kmenové náboženstvá (5 %), krestanské (4,3 %), iné
(3,7 %)
URBANIZÁCIA: 30 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 46 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 210 ‰
ANALFABETI: 64 %
NEZAMESTNANOST: bez údajov
HDP: 560 USD/obyv.
„Dávame prednost biede v slobode pred bohatstvom v otroctve“ – povedal prvý
prezident nezávislej Guinei Sékou Touré – po jeho smrti v r.1984 sa v krajine k moci
dostala vojenská vláda na cele s plukovníkom Lansanou Conté – 5.4.1984 a po volbách
/ od 19.12.1993 / je súcasným prezidentom.
Koncom 90 – tych rokov dochádzalo k destabilizujúcim akciám so susednou Libériou a
Sierrou Leone.
Avšak 17.9.1999 – nadviazaný mierový dialóg medzi obidvoma krajinami.
V apríli 2000 bol zahájený súdny proces s vedúcim predstavitelom opozície / A.Condé /
- obvinený zo sprisahania a prípravy atentátu na súcasného prezidenta Lansana
Contého
18.5.2000 – A.Condé prepustený na slobodu na žiadost Francúzska a Senegalu.
Zaciatkom septembra 2000 dochádza opät k ozbrojeným zrážkam – zastavená
humanitárna pomoc OSN pre utecencov, ktorá bola obnovená až vo februári 2001 – do
mája 2001 bola väcšina utecencov z územia evakuovaná do bezpecnejšieho
vnútrozemia / cca.200 000 utecencov /, príp. Švédska a Austrálie.
Bývalá francúzska kolónia získala nezávislost roku 1958. Patrila pod samosprávu
Francúzska od r.1891.
Povrch:
Západoafrická krajina leží na brehu Atlantického oceána. Jej pobrežie lemujú mocaristé
mangrovové lesy. Pobrežnú nížinu, 50–80 km širokú, oddeluje od paniev hornej Guiney
vyše 1500 m vysoký masív, najväcší v západnej Afrike - Fouta Djallon. Na juhovýchode
v pohranicí s Côte d´Ivor a Libériou sa dvíhajú zalesnené pohoria. Nachádza sa tam aj
najvyšší vrch krajiny Mount Nimba (1752 m n. m.).
JV cast územia pokrýva pohorie Daro.
Vodstvo:
Mocaristé pobrežie pokrývajú tropické lesy, ktorými preteká vela riek. Guinea má
najväcšie zásoby vody z celej západnej Afriky.
Na jej území pramenia rieky Konkouré, Niger a Senegal / v pohorí Fouta Djallon /.
Podnebie:
Na pobreží prevláda horúce a vlhké tropické pásmo, približne 1500 mm rocne s
priemernou teplotou 25°C, ktoré smerom na sever prechádza do suchých centrálnych
náhorných plošín. Hospodárstvo:
Guinea je prevažne polnohospodárska krajina. Nerastné bohatstvo krajiny je velké. V
tažbe bauxitu patrí medzi najväcších afrických producentov. Nachádza sa tu 1/3
celosvetových zásob tejto suroviny. /Kindia/ Bauxit spracujúca hlinikáren využíva
vodnú energiu riek. Má významné ložiská zlata a diamantov. /Macente/. Obživu väcšine
obyvatelov poskytuje polnohospodárstvo (ryža, palma olejná, banány, citrusové plody,
káva).
________________________________________ __________________________
Zdroje: