Guatemala, Tikal

Guatemala, Tikal
Guatemala vyhlásila nezávislost od Španielska r. 1812 r. 1839 sa stala samostatnou
republikou. V krajine, ktorá je posla platnej ústavy prezidentskou republikou, sa od
zaciatku 20. stor. striedali vojenské diktatúry.
PRED PRÍCHODOM EURÓPANOV
Dávno predztým než prišli do Guatemaly Európania, bola krajina centrom kultúry
Mayov. Už od roku 1500 pred Kristom jestvovali na pobreží osady, ktorých obyvatelia
sa živili rolníctvom.
Okolo roku 1000 pred Kristom vzniklo dôležité politické a hospodárske centrum krajiny
Kaminaljuyú, ktoré sa dostalo v roku 400 – 700 pod nadvládu mocenského strediska
Teotihuacán. Po jeho úpadku a po rozpade ríše Toltékov prenikli na guatemalské
územie zo severu koncom 12. stor. mayskí osadníci a založili tu nové mestá. V roku
1200 – 1524 vládla na guatemalskej vysocine šlachta kmenov Quiché a Cakchiquel,
ktorá prevzala mexickú kultúru.
ŠPANIELSKA KOLONIÁLNA VLÁDA
Zaciatkom februára 1524 vtrhli do krajiny pod vedením Pedra de Alvarada Španieli,
ktorí hladali zlato. Do roku 1537 sa im podarilo dostat pod španielsky vplyv severnú
cast Guatemaly. V 16. stor. a 17. stor. Španieli za pomoci misionárov rozšírili svoj
vplyv dalej na sever. Roku 1570 bola založená Audienca de Guatemala, ktorá
jestvovala do roku 1821 a zahrnala Chiapas, Guatemalu, Honduras, Salvádor,
Nikaraguu a Kostariku. Stredisko tohto štátneho zväzku bolo v meste Guatemala. Až
roku 1821 sa Guatemale podarilo osamostatnit a pridat sa k Mexiku.
NEZÁVISLOST GUATEMALY
Po rozpade Mexickej ríše vstúpila Guatemala r. 1823 najskôr do federácie Spojených
stredoamerických republík a až po vystúpení z tejto únie r. 1839 získala definitívne
nezávislost. Nasledovala obcianska vojna, z ktorej vyšla ako vítaz liberálna vláda na
cele s Justom Rufinom Barriosom. Barrios presadzoval antiklerikálnu politiku a na
vidieku výrazne obmedzil vplyv cirkvi, co mu vynieslo množstvo protivníkov. Za jeho
vlády nastal v Guatemale výrazný hospodársky rozmach. Barrios otvoril krajinu
zahranicným investíciám. Rozbehla sa rozsiahla produkcia kávy, stavali sa cesty a
vznikla prvá železnicná trat. Justo Rufino Barrios padol r. 1885 v boji za jednotu
Strednej Ameriky ( usiloval sa obnovit stredoamerickú federáciu )
Boj, ktorý vypukol medzi konzervatívcami a liberálmi, otriasol krajinou až do 20. stor.
a priviedol k moci viaceré vojenské diktatúry.
Za vlády diktátora Manuela Estradu Cabreru (1898 – 1920) zosilnel v krajine vplyv
USA a velkých obchodných spolocností, predovšetkým United Fruit Company, ktoré
spolu s vládou USA coraz väcšmi zasahovali do vnútropolitických vecí Guatemaly. V
sporoch medzi jednotlivými stranami vojsko postupne prevzalo úlohu rozhodcu a
coskoro aj skurocnú vládu v krajine. V r. 1931 – 1944 bol prezidentom generál Jorge
Ubico, ktorého zosadila organizácia Sociálnorevolucná akcia. R. 1945 vstúpila do
platnosti nová ústva a uskutocnili sa politické reformy. V novembri 1950 bol zvolený za
prezidenta plukovník Jacobo Arbenz Guzmán. Za jeho vlády sa r. 1952 zaviedla
radikálna pozemková reforma, v rámci ktorej boli v priebehu r. 1953 vyvlastnené
rozsiahlé majetky United Fruit Company. V júni 1954 vnikli do Gatemaly z Hondurasu
ozbrojenci, za ktorými stála americká tajná služba CIA. Guzmán bol zvrhnutý za
otvorenej pomoci USA. Funkciu prezidenta prevzal 8. júla 1954 Carlos Castillo Armas,
ktorý zrušil agrárnu reformu. O dva roky neskôr bol zavraždený. Nasledovalo obdobie
prevratov a rozšírilo sa partizánske hnutie rozlicných ozbrojených skupín. Až 15.
septembra 1965 vstúpila do platnosti nová ústava, ktorá umožnila prechod k civilnej
vláde prezidenta Méndeza Montenegra (1966 – 1970). Skutocnú moc však nadalej
malo v rukách vojsko. Od r. 1961 bojovali proti vojenskej vláde partizánske jednotky
rozlicných lavicovo orientovaných skupín. Úlohou krestanskodemokratickej vlády na
cele s Viniciom Cerezom Arévalom bolo uskutocnit rozsiahlu pozemkovú reformu a
odhalit zlociny spáchané v období vojenskej diktatúry. Vo volbách v januári 1991
zvítazil nad kandidátom Jorge Serrano Elías, ktorý sa stal prvým protestantským
prezidentom v katolíckej Latinskej Amerike. V júli 1991 vláda a Guatemalská národná
revolucná jednota podpísali dohodu o demokratizáciíikrajiny. V prvých prezidentských
mierových volbách za posledných 40 rokov 26 decembra 1999zvítazil Alfonso Portillo,
kandidát opozicného pravicového Guatemalského republikánskeho frontu. Volici volili
prezidenta prvý raz po podpise dohody z decembra 1996, ktorá ukoncila 36-rocnú
obciansku vojnu.
Ku historickým pamiatkám patrí aj mayské,,mesto“ TIKAL.
Hlavné mesto: Guatemala (1,1 mil. obyvatelov)
Úradný jazyk: španielcina
Náboženstvo: katolícke (96%), protestantské (1.4 %)
Forma štátu: prezidentská republika
Hlava štátu a šéf vlády: Alfonso PortilloCabrera (od 14.1. 2000)
Mena: quetzal = 100 centáv
T I K A L
Majestátne mayské rozvaliny v džungli
Mayovia, predchodcovia dnešných mayských Indiánov, patrili k civilizácii, ktorá sa
rozprestierala cez šíre oblasti sredoamerických hôr a nížin.
Ich kultúru urcovalo náboženstvop a v krajine vládli knazi. Dôkladne vypracovaný
mayský kalendár obsahoval cyklys rôznou dlžkou od260dní až po 52 rokov. Pokusy
spojit ho so systémomeurópskeho kalendára priniesli rozporné výsledky. Bádatelia
predpokladajú, že mayská kultúra vrcholila v období medzi 4. a 10. storocím po
Kristovi.
Najväcším strediskom klasickej mayskej kultúry v severnej nížinatej casti mayského
územi bol Tikal. V centre Tikalu bolo velké námestie, ktoré na západnej a východnej
strane ohranicovali chrámy pyramídového tvaru a na severe akropola. Okolo tohoto
miesta stálo na ploche 16 štvorcových kilometrov asi 3000 budov. Pocet obyvatelov sa
odhadujena desttisíc až štyridstpättisíc. Akropola zrejme bola obývaná nepretržite
jedenást storocí. Dnes sa dá poprezerat ešte 16 chrámov. Stoja na zvyškoch pocetných
starších budov, pod ktorými sa nachádzajú aj zvyšky podivuhodne pomalovaných
hrobov. Velké námestie v Tikale obklopujú chrámy a akropola. Mesto je dielom
klasickej mayskej kultúry a jeho pozostatky reprezentujú pätstorocnú históriu
výstavby.
Obradné centrum zaberalo plochu s rozlohou 2,5 km2. Námestie a budovy boli
pospájané cestami pre peších. Tzv. paláce – jednoposchodové domy s omietnutými a
vyzdobenými miestnostami – boli ako skoro všetky mayské budovy postavené na
plošine. Centrálne náboženské budovy stáli na vyvýšenom mieste. To umocnovalo
posvätnú úctu a plnilo i praktický úcel – obrady, ktoré sa tam konali, mohol sledovat
velký pocet ludí. Ale dokonca aj relatívne jednoduché domy mimo centra boli
postavené na hlinených plošinách, možno v záujme ochrany pred povodnami v období
daždov.
Kamenné skulptúry a drevené rezby zobrazujú mayských panovníkov a náboženské
obrady. Drevorezby vidiet v niektorých palácochna ozdobných trámoch a nad vchodmi
do pyramídových chrámov. V Tikale je šest stupnovitých pyramíd. Na ich vrcholoch,
zakoncených strešnými hrebenmi, sa nachádzali komnaty, kuktorým viedli schody.
Najväcšia pyramída, oznacená císlicou IV, cnie do výšky 70m. Pyramídy boli vlastne
hrobky bohatých a vážených ludí, ktorých tam pochovávali s pocetnými predmetmi.
Medzi nimi boli aj potraviny, ktoré mali zomrelí požit cestou na iný svet. Pred chrámami
a palácmi stoja kamenné stély ( vzpriamene postavené kamenné dosky ), na ktorých
sú casto vyobrazený panovníci alebo bojovníci, ako kladú nohu na porazeného
nepriatela.
Tikal bol dôležitým náboženským centrom , na ktorého periférii sa usídlil velký pocet
ludí.
Väcšina Mayov síce nežila v nadbytku, no napriek tomu bohato zdobili svoje hrobky a
chrámy. Z úcty k bohom, svojim urodzeným a mrtvym vytvorili monumenty, ktoré sú
aj dnes uchvátené a vzbudzujú posvätnú úctu. Pyramída I v Tikale. Pyramídy tohoto
druhu mali dvojakú funkciu: boli chrámami bohov a hrobkami panovníkov.