Rozloha: 131 944 km2
Poloha: 34°50´- 41°45´severnej šírky
19°20´- 28°15´východnej dĺžky
Grécko sa rozkladá na južnom konci Balkánskeho polostrova a na asi 2000 ostrovoch. Pobrežie je veľmi členité a dlhé asi 4000 km. Na severe hraničí s Bulharskom, Macedónskom a Albánskom zvyšok hranice tvoria moria a to Iónske, Stredozemné, Myrtské a Egejské.
Počet obyvateľov: 10 256 000
Hustota osídlenia: 76 obyv./km2
Hlavné mesto: Athény, 3 096 775 obyvateľov. Mesto Atény je hladným mestom o roku 1833. Aténska aglomerácia, ktorá zhŕňa aj prístav Pireus predstavuje skoro jednu tretinu populácie Grécka a 60% celkovej výrobnej kapacity.
Úradný jazyk: Gréčtina
Dovoz: Palivá, stroje, chemikálie, železo a oceľ, dopravné prostriedky a plasty.
Vývoz: Ovocie, tabak, železo a oceľ, hrozienka, hliník, bavlna a olivový olej.
Štátne zriadenie: Republika
Povrch: Väčšina územia Grécka je pokrytá vápencovými skalami. Sú tu tri pohoria. Od Albánska k Peloponézu sa tiahne pohorie Pindos. Ďalej na východ sa tiahnu masívy pobrežných pohorí, ktorých najväčším vrcholom je najväčšia hora Grécka Olymp (2917 m). Tretím hlavným pohorím sú Rodopy, ležiace na severovýchode územia a tvoriace hranicu s Bulharskom. Nížiny majú malú rozlohu. Najrozsiahlejšia nížina leží blízko mesta Soluň a Thesálii.
Podnebie: Grécko má stredomorskú klímu s horúcimi letami a miernymi a vlhkými letami. Na severe má však klíma pevninský charakter s horúcimi letami, väčšími zrážkami a chladnejšími zimami. Priemerná teplota v Aténach je +28°C v lete a +10°C v zime. Ročne tu spadne 40 cm zrážok. Najväčšie množstvo zrážok spadne v západných horách, kde dosahujú hodnoty až 1500 cm ročne.
Nerastné bohatstvo a energetika: V horách sú malé zásoby väčšieho množstva rôznych surovín, vrátane azbestu, bauxitu, chrómu, uhlia, železa, olova, mangánu a niklu. Hliník, nikel a železo sa využíva v miestnom priemysle. 72% celkovej elektrickej energie sa vyrába v tepelných elektrárniach, ktoré využívajú dovezené palivo a 28% energie produkujú vodné elektrárne.
Poľnohospodárstvo: Práca v poľnohospodárstve je hlavnou činnosťou obyvateľstva Grécka. V dnešnej dobe ešte stále pracuje viac ako 25% obyvateľstva v poľnohospodárstve. 30% pôdy sa využíva na pestovanie plodín a 40% ako pastviny. Hlavnou plodinou je pšenica, ktorá rastie v zime a využíva tak zimné zrážky. Ďalšie plodiny, ktoré sa pestujú sú zemiaky, cukrová repa a vo vlhkejších oblastiach aj ryža. Pre vývoz sa pestuje predovšetkým tabak, vinná réva a olivy. Tabak sa pestuje hlavne na severe a réva na juhu. Grécko je tretím najväčším dodávateľom olivového oleja na svete. Ďalšie veľmi dôležité plodiny sú mandarinky, pomaranče a citróny. Na pastvinách chovajú kozy a ovce. 20% celkovej rozlohy je zalesnené. Grécko ako prímorský štát je tiež známy svojim rybolovom ale v poslednej dobe dochádza k vyčerpaniu zásob rýb.
Doprava: Členitý povrch v Grécku veľmi bránil vývoju ciest a železníc ale počas posledných dvadsať rokov sa situácia podstatne zlepšila. V súčastnosti je tu 2650 km železničných tratí a 5500 km ciest. Grécko má aj medzinárodnú leteckú spoločnosť Olympic Airways a grécke lodstvo je druhé najväčšie na svete. Predstavuje takmer 10% svetovej tonáže.
Priemysel: Väčšina odvetví priemyslu bola vždy spájaná s poľnohospodárskou produkciou a s lodnou dopravou. Od roku 1960 sa rozvinul aj chemický, textilný a hutnícky priemysel. Vývoj turistického ruchu dopomohol k rozvoju spotrebného priemyslu.
Turistický ruch: Letné teploty a takmer stále slnečné počasie priťahuje milióny turistov hlavne zo severnej Európy. Najviac navštevované sú hlavne pláže, ostrovy a archeologické pamiatky. Grécko navštívi ročne až 7 miliónov turistov.